Skúsenosti s transformáciou Akadémie vied Českej republiky

16. 08. 2018

Transformácia Slovenskej akadémie vied mešká, jej organizácie stále nie sú zapísané do Registra verejných výskumných inštitúcií. Akadémia vied Českej republiky prešla transformáciou zo štátnych príspevkových organizácií na verejné výskumné inštitúcie už v roku 2007. O skúsenostiach hovoril Martin Bilej, člen predsedníctva Akademickej rady AV ČR.

Rozhlasová stanica Slovensko - logo(15. 8. 2018; Rádio Slovensko; K veci; 18.18; Marta Jančkárová)

Marta Jančkárová, moderátorka: „V týchto dňoch rezonuje meškajúca transformácia Slovenskej akadémie vied, ktorej organizácie stále nie sú zapísané do Registra verejných výskumných organizácií. Bol to aj dôvod včerajšieho bratislavského protestu zástupcov iniciatívy Veda chce žiť. Ministerstvo problém od začiatku zdôvodňuje tým, že jednotlivé ústavy nedodali včas potrebné dokumenty. Oni sa bránia, že podmienky splnili a rezort má podľa nich neprimerané požiadavky. Dnes sme sa rozhodli pozrieť sa na problém zo strany Českej republiky. Tamojšia akadémia vied prešla transformáciou zo štátnych príspevkových organizácií na verejné výskumné inštitúcie už v roku 2007. Povedzme si najprv, čo im zmena priniesla. Sú ekonomicky samostatnejšie a ľahšie sa im spolupracuje s podobnými inštitúciami v zahraničí, napríklad na európskych projektoch? Odpovedá Martin Bilej, člen predsedníctva Akademickej rady Akadémie vied Českej republiky.“

Martin Bilej, člen predsedníctva Akademickej rady Akadémie vied Českej republiky: „Určite áno. Ja som v tom čase, v roku 2007, som sa stal riaditeľom jedného z veľkých ústavov akadémie vied, mikrobiologického ústavu. A tým, že náš ústav napríklad bol viac biotechnologicky orientovaný a mali sme tam aj voľné biotechnologické kapacity v hale, kde sme mohli kultivovať mikroorganizmy, alebo kde môžeme kultivovať mikroorganizmy, tak pre nás to napríklad znamenalo možnosť prehĺbenia spolupráce so súkromnými subjektmi, keď nám transformácia na verejné výskumné inštitúcie dovolila využívať voľné kapacity, za určitých podmienok. Tá podmienka bola, že to nesmie prevýšiť dvadsať percent celkového rozpočtu daného ústavu, čo je teda suma pomerne vysoká. A tieto kapacity sme potom mohli využívať, inak by boli vlastne nevyužité a v režime štátnych príspevkových organizácií by to možné nebolo. Čo sa týka tej spolupráce so zahraničím, tak to si myslím, že by asi fungovalo aj za príspevkových organizácií, ale predsa len by to bolo trošičku komplikovanejšie.“

Marta Jančkárová: „Veda na Slovensku naliehavo potrebuje viac financií. Nastal v Česku po transformácií väčší prísun peňazí do výskumu zo súkromnej sféry? Zlepšila sa spolupráca s priemyselnými podnikmi pri uvádzaní objavov a vynálezov do výroby?“

Martin Bilej: „Trošičku áno. S tým financovaním to bolo komplikované, pretože, keď sa transformovali príspevkové organizácie na výskumné, verejné výskumné inštitúcie, tak to bolo v čase, keď verejné rozpočty úspešne rástli. A potom nastal rok 2009, kedy vlastne sa, jednak vtedajšia vláda začala uplatňovať reformu výskumu a vývoja, a jednak sa objavila svetová kríza. Takže tam došlo k veľmi dramatickému zníženiu rozpočtu akadémie, ktorý bol vyrovnaný až po ôsmich rokoch. My sme dosiahli úroveň financovania roku 2009 až v roku 2017, ak teda to očistíme od rôznych ďalších titulov, pretože v roku 2009 sme ešte mali grantovú agentúru akadémie vied, ktorá poskytovala účelové prostriedky, a tá už tak isto potom doznievala. Takže to, čo sa týka verejných financií, tak tam bol prepad, ktorý však nemal nič spoločné s transformáciou na VVI. Čo sa týka toho prísunu peňazí zo súkromnej sféry, tak  je to opäť komplikovanejšie. Ono  vlastne  tá svetová kríza ovplyvnila, samozrejme, aj súkromné podniky a v tom období toho rozbehu režimu verejných výskumných inštitúcií to nebolo také úplne jednoduché. A dodnes ten prísun peňazí zo súkromnej sféry, je tam určite čo zlepšovať.“

Marta Jančkárová: „Ako ste spomínali, proces transformácie českej akadémie vied išiel v podstate hladko, aj keď ho niekde sprevádzali problémy. Napríklad majetkové pri presune budov, v ktorých ústavy sídlia, v niektorých prípadoch chvíľu neboli doriešené majetkovoprávne vzťahy, nebolo jasné, či je vlastníkom štát alebo obec. Ale celkovo je to dianie okolo transformácie naozaj búrlivejšie u nás, pritom Slovensko sa inšpirovalo českým príkladom. V čom vidíte rozdiel, aj keď to sledujete iba z diaľky?“

Martin Bilej: „Máte určite pravdu. Musíme si uvedomiť, v roku 2007 sa transformoval majetok vo výške takmer sedemnástich miliárd, čo bolo prakticky asi deväťdesiatdeväť percent majetku, s ktorým hospodárili pracoviská akadémie vied, sedemnásť miliárd. Takže sa dá očakávať, že samozrejme, v tom objeme neboli všetky majetkovoprávne vzťahy úplne jasné. Ústavy preberali záväzky, reštitučné záväzky, ktoré ešte neboli doriešené. Nebolo úplne jasné, ako hovoríte,  či je vlastníkom štát alebo obec. Ale to už si väčšinou riešili ústavy v spolupráci so zriaďovateľom samy. Ja si myslím, že ten rozdiel, prečo možno to nie je také hladké na Slovensku, a možnože slovenskí kolegovia to budú chápať, že používam príliš slabé slovo, takže je ten režim vašich verejných výskumných inštitúcií menej veľkorysý.

Keď som sa v tlačovej správe dozvedel, že operáciu nad tridsaťpäťtisíc eur, to by malo byť niečo okolo jedného milióna korún, schvaľuje ministerstvo a vláda, tak to je limit, ktorý je určite veľmi prísny. V našom prípade je v zákone, že zriaďovateľ, čo je teda akadémia vied, ako organizačná zložka štátu schvaľuje nakladanie s nehnuteľným majetkom. A v prípade hnuteľného majetku je tam stanovená hranica okolo ôsmich miliónov. Ono sa to odvíja od výšky, keď je majetok považovaný za investičný. Takže sme zhruba na takmer desaťnásobku v prípade toho hnuteľného majetku. A neschvaľuje to už vláda, schvaľuje to teda len zriaďovateľ. Jedna z tých vecí. Druhá je určite, že my sme mali naozaj celý rok na to, aby sa všetky prevody majetku pripravili počas toho roku 2006. A to môžem povedať z vlastnej skúsenosti, že sa na tom veľmi intenzívne pracovalo.“

Marta Jančkárová: „Narážate na to, že kým v Česku bol prijatý zákon v roku 2005 a transformácia sa udiala až v roku 2007, na Slovensku bol prijatý zákon iba vlani, takže majú menej času?“

Martin Bilej: „To si myslím, že môže byť ten kritický okamih, pretože zákon u nás bol prijatý v polovici roka 2005, takže už v roku 2005 začali tie prípravy a na ústavoch to prebiehalo celý rok.“

Marta Jančkárová: „Ústavy českej akadémie vied tiež potrebovali odovzdať napríklad súpis majetku?“

Martin Bilej: „No, muselo to byť. Ja si pamätám, že my sme, ako mikrobiologický ústav, sa starali o celý kampus, ktorý využívalo viac ústavov. A pamätám si, že tam skutočne prebiehali fyzické inventúry, keď ten majetok, my sme to, myslím, ten, taký ten prevádzkový majetok, samozrejme, sa nevykazoval, ale vo všetkých zriaďovacích listinách je zoznam nehnuteľného majetku, bezpochyby, pretože nehnuteľný majetok, to bola tá novinka, že prechádzal vlastne na tie VVI-čka práva hospodárenia s majetkom štátu.“

Marta Jančkárová: „Toľko Martin Bilej, člen predsedníctva Akademickej rady Akadémie vied Českej republiky.“

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MB)

Kľúčové slová:
Slovenská akadémia vied, veda, výskum, rozhovor, ekonomika

Odbory vedy a techniky:
Iné

Tlač