Štúdium slnečnej koróny

14. 08. 2018

Od nedele 12. 8. 2018 sa blíži k Slnku závratnou rýchlosťou sonda americkej Národnej agentúry pre vesmír. Jej úlohou má byť výskum tzv. slnečnej koróny. Štúdium slnečnej koróny nie je len záležitosťou Američanov či svetových veľmocí. Rozhovor s Pavlom Schwartzom z Astronomického ústavu SAV.

Rozhlasová stanica Slovensko - logo(13.08.2018; Rádio Slovensko; K veci; 18.18; Soňa Weisová, Soňa Weisová)

Soňa Weissová, moderátorka: „Už odvčera sa k Slnku blíži závratnou rýchlosťou sonda americkej Národnej agentúry pre vesmír. Jej úlohou má byť výskum takzvanej slnečnej koróny, teda akéhosi obalu našej najbližšej hviezdy. Po prvýkrát v dejinách by sa sonda mala dostať k Slnku na vzdialenosť len šesť miliónov kilometrov, čo sa doteraz žiadnemu vesmírnemu telesu zo Zeme nepodarilo. Štúdium slnečnej koróny však nie je len záležitosťou Američanov či svetových veľmocí. Svoje na tomto poli urobil aj náš Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied. V spojení sme teraz s Pavlom Schwartzom, ktorý aktivitu Slnka a slnečnú korónu sledoval aj dnes na Lomnickom štíte, pekný deň prajem.

Pavol Schwartz, Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied: Dobrý, dobrý deň prajem poslucháčom Slovenského rozhlasu.“

Soňa Weissová: „Povrch Slnka, ktorý vidíme len voľným okom, má približne šesťtisíc stupňov, pričom vnútorná koróna má niekoľko miliónov stupňov. Parkerova solárna sonda bude najbližším telesom zo Zeme, už sme to spomenuli, ktorá sa k Slnku priblíži, konkrétne na šesť miliónov kilometrov. Vy a vaše prístroje pozorujete korónu zo vzdialenosti takmer stopäťdesiat miliónov kilometrov. V čom je výskum, ktorý bude robiť NASA, iný okrem vzdialenosti, a čo môže odhaliť?“

Pavol Schwartz: „Tak základný rozdiel medzi našim výskumom alebo výskumom slnečnej koróny, ktorý bol doteraz, ktorý sa doteraz konal, je to, že slnečná koróna bola pozorovaná ďalekohľadmi, teda vnútorná slnečná koróna ďalekohľadmi. To znamená, my sme mali jedine informáciu o koróne v žiarení, ktoré sme ďalej analyzovali. To znamená, sme mali tú informáciu o tom, ako fyzikálne vlastnosti má vnútorná slnečná koróna, len prinesené tým žiarením, a museli sme tieto vlastnosti z toho získavať. Na rozdiel od takéhoto prístupu, táto sonda vlastne pozoruje vnútornú korónu in situ. To znamená, že je priamo v nej a meria vlastnosti, jej vlastnosti priamo. To znamená, ona meria, aké rýchlosti majú tie častice, ktoré sa tam nachádzajú, aký majú náboj, aké je tam magnetické pole, takže to meria priamo. To znamená, nemá tú informáciu sprostredkovanú, ktorú prinesie žiarenie, a my to musíme dosť zložitými matematickými modelmi, fyzikálno-matematickými modelmi z toho získať, tak tá sonda tie informácie bude mať rovno, lebo bude to merať priamo v tej koróne. Takže to je základný.“

Soňa Weissová: „A aký praktický význam má vlastne štúdium Slnka, a práve teda jeho koróny?“

Pavol Schwartz: „Praktický význam pre náš život na Zemi to má už len tým, že slnečná koróna, vlastne celková, to znamená, nielen tá vnútorná, siaha až za dráhu Zeme. To znamená, okolo našej Zeme je síce už veľmi riedka, ale v podstate ovplyvňuje náš život. A v tej vnútornej slnečnej koróne, tam sa hlavne prejavuje slnečná aktivita Slnka, hlavne takými eruptívnymi javmi, ako sú slnečné erupcie, ktoré môžu potom neskôr vyústiť do takzvaných výronov koronárnej hmoty. To znamená, keď tam dôjde k uvoľneniu tej magnetickej energie, za všetko je tam zodpovedné magnetické pole, tak dôjde k vymršteniu tej hmoty tou energiou toho magnetického poľa, odborne tomu hovoríme magnetická rekonexia, a do medziplanetárneho priestoru Slnko vyvrhne, alebo teda z tej slnečnej koróny je vyvrhnutý mrak nabitých vysoko energetických častíc, ktoré, keď sa dostanú k Zemi, tak vlastne môžu ovplyvniť alebo často ovplyvňujú magnetosféru  Zeme, dokonca mnohé častice ňou preniknú. No a dôjde k takzvanej magnetickej búrke na Zemi, ktorá sa prejavuje okrem takého pekného javu, ako polárna žiara v nižších zemepisných šírkach, tak môže narobiť aj veľké škody, najmä na telekomunikačných družiciach, kde môže poškodiť solárne panely alebo antény, alebo môže poškodiť aj veľmi jemnú elektroniku na rôznych zase GPS družiciach, alebo môže poškodiť aj dlhé vedenie elektrického, elektrického prúdu niekde v Kanade, v Austrálii.

Preto je dôležité tú korónu skúmať, aby sme toto vedeli predpovedať a vedeli aj predpovedať, kade sa ten mrak bude šíriť, aké, aké, aké bude veľká energia tých častíc. No a práve tá sonda nám to umožní, teda tá, tá nová družica, tá Parker Probe, Probe nám to vlastne umožní merať priamo v tej koróne, čo sa tam deje, čo tomu predchádza, takým eruptívnym javom, ktoré môžu teda Zem ohroziť.“

Soňa Weissová: „Uzatvára Pavol Schwartz z Astronomického ústavu SAV, ktorý momentálne sleduje činnosť Slnka na Lomnickom štíte. Ďakujeme vám za rozhovor.“

Pavol Schwartz: „Dopočutia.“

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MB)

Kľúčové slová:
fyzikálne vedy, Slovenská akadémia vied, astronómia, veda, výskum

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač