Štvrtina mladých nevie, čo bol august 1968

24. 08. 2018

Štvrtina mladých ľudí vo veku od osemnásť do dvadsaťštyri rokov nevie, čo sa stalo 21. augusta 1968. Ukázal to výskum Inštitútu pre verejné otázky a Sociologického ústavu SAV. Podľa pedagógov môže byť problémom aj to, že dejepis sa v školách učí chronologicky.

RTVS Jednotka - logo(22. 8. 2018; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19.00; Elena Senková, Viliam Stankay)

Viliam Stankay, moderátor: „Na Slovensku aj v Česku stále rezonuje päťdesiate výročie udalostí v roku 1968. Štvrtina mladých ľudí vo veku od osemnásť do dvadsaťštyri rokov nevie, čo sa stalo dvadsiateho prvého augusta. Osem percent dokonca okupáciu hodnotí kladne. Ukázal to výskum Inštitútu pre verejné otázky a Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied. Podľa pedagógov môže byť problémom aj to, že dejepis sa v školách učí chronologicky. Najnovšie dejiny sa tak žiaci a študenti učia až v posledných ročníkoch a na konci školského roka.“

Elena Senková, redaktorka: „Mladí ľudia nevedia hodnotiť udalosti, ktoré formovali našu spoločnosť. Až dve tretiny mladých nepoznajú päťdesiate roky a monsterprocesy, ktoré priniesli alebo Chartu 77. Tretine nič nehovorí obdobie Prvej Československej republiky či normalizácia. A hoci dvadsiaty prvý august 1968 nepozná dvadsaťpäť percent mladých, stále patrí k tým známejším historickým okamihom.“

Mária Tonková, Katedra histórie Pedagogickej fakulty UK v Bratislave: „Tá nespomienka a nepamäť na šesťdesiaty ôsmy medzi mladými, ale aj medzi staršími, to je len ten taký najtristnejší príklad toho, že u nás nefunguje ani to dejepisné vzdelávanie, česť výnimkám, tak, ako by malo.“

Elena Senková: „Učiteľka aj autorka učebnice dejepisu sa zhodujú na tom, že problémom je aj chronologické učenie dejín. Novodobé dejiny sú zaradené do posledných ročníkov, deviateho na základných a tretieho na stredných školách. K augustu šesťdesiatosem sa žiaci dostávajú na prelome mája a júna. Podľa Moniky Rybárovej sú na konci školského roka unavení a málo sústredení.“

Monika Rybárová, učiteľka dejepisu, Gymnázium na Grösslingovej ulici v BA: „Práve tieto témy sú vôbec nie o učebnici. Tieto témy sú o besedách, o exkurziách, o projektoch na školách, skôr o takých zážitkoch. Tu je treba rozprávať ešte s ľuďmi, ktorí si to pamätajú, ale to sa nedá na štyridsaťpäťminútovú hodinu zvládnuť, dvakrát ani raz do týždňa.“

Elena Senková: „Pred desiatimi rokmi reforma ministra školstva Jána Mikolaja škrtla hodiny dejepisu všetkým ročníkom. Pred dvomi rokmi pridali jednu hodinu dejepisu týždenne navyše, ale len deviatakom.“

Martina Lubyová, ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR (nominantka SNS): „Je to poňaté dosť inovatívne, pretože tie deti sa tam nielen učia text z učebnice, ale majú za úlohu vypočuť si účastníka tých udalostí a nejakým spôsobom prepracovať túto históriu, aby sa sami niečo naučili. Čiže myslíme si naozaj, že je to inovatívne, že je to dostatočné, ale samozrejme, je to už potom aj na učiteľoch, do akej miery sa aj v rámci tej zvýšenej dotácie tých hodín dejepisu venujú tejto téme.“

Elena Senková: „Príkladom dobrej praxe môže byť tematické vyučovanie so zapojením všetkých predmetov. Študenti gymnázia na Grösslingovej ulici v Bratislave sa takto učili o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Na fyzike preberali Štefánika ako astronóma a fyzika, na geografii ako cestovateľa, na dejepise ako politika a vojaka, a na nemčine sa učili o stavbe mohyly na Bradle.“

Publikované z monitoringu Slovakia Online a.s.

(MB)

Kľúčové slová:
pedagogické vedy , Slovenská akadémia vied, vzdelávanie, výskum

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač