O strope na dôchodkový vek

10. 09. 2018

Rozhovor s Viliamom Páleníkom, analytikom Ekonomického ústavu SAV, o zastropovaní odchodu do dôchodku.

logo Televíznej stanice TA 3(06. 09. 2018; TV TA3; Ekonomika; 12:30; R/Marek Mašura)

Marek Mašura, moderátor: „Zastropovať vek odchodu do dôchodku, alebo nie? Aj na to sa budem teraz pýtať Viliama Páleníka, analytika Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý prijal pozvanie k nám do štúdia. Vitajte, dobrý deň."

Viliam Páleník, analytik Ekonomického ústavu SAV, (hosť v štúdiu): „Ďakujem, dobrý deň prajem.”

Marek Mašura: „Dnes je situácia taká, že vek odchodu do dôchodku sa stále zvyšuje. Ja som si pripravil ani niekoľko čísiel. Dnes môžu o dôchodok požiadať tí pracujúci, ktorí dovŕšia vek 62 rokov 139 dní a budúci rok by to malo byť 62 rokov a 202 dní. S čím toto posúvanie toho veku odchodu na dôchodok súvisí?”

Viliam Páleník: „Vek odchodu na dôchodok je v celej Európskej únii téma politickej kalkulácie až populizmu, a preto na európskej úrovni bolo dohodnuté, že vek odchodu do dôchodku sa bude tzv. indexovať, bude závisieť od priemerného veku dožitia, keď ľudia sa dožijú väčšieho veku, tak môžu dlhšie pracovať a môžu ísť neskôr do dôchodku. U nás sa vek dožitia výrazne zvyšuje. My sme zaviedli takúto indexáciu za, myslím, prvej vlády Roberta Fica, a uviedlo sa to do života, a vek odchodu do dôchodku sa vzďaľuje. Súvisí to s týmto našim legislatívnym opatrením.”

Marek Mašura: „Čiže z pohľadu verejných financií, starnutia obyvateľstva je toto dobré riešenie, alebo nie?”

Viliam Páleník: „Vo všeobecnosti je to dobré riešenie, samozrejme záleží od konkrétnych detailov, a ako sa hovorí, diabol je skrytý v detailoch, a ten „detail" napríklad je v tom, že u nás sa veľmi výrazne zvyšuje priemerný vek dožitia, ale stagnujeme v oblasti priemerného veku dožitia v dobrom zdraví. To znamená, odďaľuje sa odchod do dôchodku, ale ľudia majú obavy, a mnohokrát aj oprávnené obavy, či sa dožijú toho dôchodku v dobrom zdraví, to znamená, či budú vládať pracovať, či budú schopní pracovať, lebo na prácu potrebujem dobré zdravie, až do veku dôchodku. Toto sa týka predovšetkým rôznych robotníckych povolaní, tí, ktorí pracujú napríklad v exteriéri, na stavbách, alebo vo veľkom strese, šoféri a podobne, takže je tá otázka, prečo sa u nás nevyvíja dobre vek v dobrom zdraví, a či by sme nemali to indexovanie, povedzme, prehodnotiť a zmierniť, ale to je už iná otázka."

Marek Mašura: „Tento argument s tým zdravím spomínajú aj odborári, ktorí hovoria, že by pracujúci mali odchádzať na dôchodok v 64 rokoch, že by to malo byť nastavené na tejto hranici, takpovediac, fixne, a spomínajú aj to, že mnohí zamestnanci sú vo vyššom veku zrobení a potrebujú už ten oddych, ten zaslúžený odpočinok, takpovediac. Ako vnímate tento argument?”

Viliam Páleník: „No, musím povedať, že tomu rozumiem, aj nerozumiem, tá možnosť ísť do dôchodku pre niektoré skupiny, pre manuál, rozumiem, ale tento súčasný návrh hovorí o zastropovaní odchodu do dôchodku, to znamená, nesmelo by sa ísť neskôr, ale zároveň tá súčasná indexácia by ostala platná, to znamená, tí súčasní ľudia okolo 60-ky, ktorí nevládzu pracovať, by aj tak museli ísť neskôr do dôchodku, a týkalo by sa to tých budúcich manuálne pracujúcich, alebo inak znevýhodnených, ktorí by išli do dôchodku, povedzme, o desať, o dvadsať rokov, že tam by nastal určitý stop, zastropovanie toho indexovania. Ja si myslím, že to je nesprávny pohľad, skôr by sme mali naozaj otvorene hovoriť o nejakej zmene tejto indexácie, tak, aby, povedzme, sa zohľadnil ten vek dožitia v dobrom zdraví, aby sme tam našli nejaký iný kompromis, ktorý by do určitej miery spomalil ten odchod do dôchodku hneď, a nie o nejakých desať, dvadsať rokov, lebo treba riešiť tú súčasnú situáciu, a tento návrh podľa mňa tú súčasnú situáciu vôbec nerieši, ale sľubuje nejaké svetlé zajtrajšky o desať, dvadsať rokov, ale to tým súčasným manuálne pracujúcim nepomôže.”

Marek Mašura: „Ja som sa o tejto téme rozprával tento týždeň aj s Ivanom Šramkom, predsedom Rozpočtovej rady, a ten mi povedal, že takýto návrh môže mať veľmi neblahý účinok na štátnu kasu, že teda veľmi veľa peňazí, hovoril o hodnote 100 miliárd, môže teda zaťažiť v niekoľkých desiatkach rokoch samozrejme, našu štátnu kasu, keď teda zastropujeme vek odchodu do dôchodku. Ako teda vy vnímate tento argument, aký by bol teda vplyv na verejné financie?”

Viliam Páleník: „Tá suma naozaj je asi také horné ohraničenie, resp. naozaj tak generačný pohľad, nie na nejakých desať rokov, ale desiatky rokov. Každopádne treba povedať, že starobný dôchodkový systém je naozaj veľmi výrazná časť verejných financií a veľmi výrazne ovplyvňuje verejné financie. To nastavenie naozaj treba sa naň pozrieť detailnejšie, bolo by treba naozaj postaviť tímy, ktoré by prepočítavali tieto veci, najlepšie viac tímov, aby si konkurovali, a takpovediac, si verifikovali tie výpočty, lebo tam sú zložité predpoklady, ale my naozaj potrebujeme nájsť ten systém, aby ten, kto potrebuje, mohol ísť prv do dôchodku, ale mal ten dôchodok prijateľný, aby naozaj z neho mohol reálnej vyžiť. Ten, kto môže pracovať, aby išiel čo najneskôr do dôchodku, aby začal poberať dôchodok až vtedy, keď prestane pracovať, ale aby ho mal primerane vyšší kvôli tomu, že dlhšie pracoval, a podobne, a toto treba prepočítať a nanovo nastaviť, a ja si myslím, že zo značnej časti zindexovať na ten vek dožitia v dobrom zdraví. Samozrejme, tie čísla sú tam naozaj veľmi zložité, a treba to naozaj veľmi detailne prepočítať, ale vôbec tento princíp zatiaľ nemáme vydiskutovaný na Slovensku, skôr sú to takéto mantinelové argumentácie, pretekanie, kto zastropuje na nižšie roky, ale každé to zastropovanie stojí veľa peňazí, a zároveň aj nerieši tie oprávnené problémy súčasných ľudí, my potrebujeme v tom nájsť nejakú rovnováhu.”

Marek Mašura: „V tej súvislosti sa tou záťažou na verejné financie spomínajú niektorí ekonómovia aj tú hrozbu, že v budúcnosti, ak teda opäť zastropujeme vek odchodu do dôchodku na 64 rokoch, tak že to môže ovplyvniť negatívne výšku budúcich dôchodkov, to znamená, že teda dôchodcovia v budúcnosti môžu dostávať menej. My sme sa na tento problém, o ktorom hovoria ekonómovia, pýtali aj Emila Machynu z Odborového zväzu OZ Kovo. Ten niečo takéto striktne odmieta. Poďme si vypočuť jeho slová.”

Emil Machyna, predseda OZ Kovo: „Iba 6 percent platíme na dôchodok, ostatné krajiny majú viac ako 10, okolité, alebo okolo 10 percent. Keď… toto dáme smerom nahor, tak by stačila určitá časť, a plus nikto nehovorí z ekonómov, keď sme zrušili daňové licencie, znížili sme o jedno percento dane, kedy štát prišiel, prichádza o 420 miliónov, čiže 10 percent financií, ktoré sa používajú na dôchodky. Keby sme to mali, tak nie je problém s vykrytím. Sme rozmýšľali, ako to spravíme, nielen na jednej strane znižovať, a vtedy nikto nič nepovedal, že bude chýbať v rozpočte takáto suma peňazí. A pomôže sa podnikateľom. Prečo by dnes sa nemohlo použiť ľuďom? Tí vytvárajú hodnoty, a tí budú žiť na Slovensku, ak tu 42 rokov pracujú, tak si zaslúžia slušný dôchodok v primeranom zdraví.”

Marek Mašura: „Toľko Emil Machyna z Odborového zväzu Kovo. Ja sa aj vás pýtam, pán Páleník, ako to vidíte vy? Môže sa niečo takéto stať, keby sme zastropovali penzijný vek na určitej hranici, že teda je tu hrozba, že tie dôchodky sa v budúcnosti budú znižovať?”

Viliam Páleník: „… ak sa nič nezmení, ak sa nezmení legislatíva, ak sa nezmení ten chod, tak áno, keď ľudia budú kratšie pracovať, tak budú dlhšie poberať starobný dôchodok, a preto ho musia mať nižší, to je jednoduchá matematika, ale to je za predpokladu, že by sa nezmenila súčasná legislatíva, Sociálna poisťovňa by musela vyplácať tie dôchodky, ktoré získa na odvodoch, a v procese starnutia a vplyv na trh práce by jednoducho nemala inú možnosť a štát by to musel nejakým spôsobom uzákoniť. Iná téma je, a podľa mňa veľmi oprávnená, či je udržateľný vôbec systém starobného dôchodkového poistenia postavený len na odvodoch z tých mzdových a iných príjmov fyzických osôb, lebo tie mzdové odvody zo mzdy zvyšujú cenu práce a objektívne nemôžme to veľmi výrazne zvyšovať, to je jedna vec, a druhá vec je, vplyvom starnutia, my už aj v súčasnosti pravidelne dotujeme Sociálnu poisťovňu, Sociálna poisťovňa ani v súčasnosti nie je schopná financovať dôchodky z tých príjmov, ktoré má z odvodov. Jednak Sociálna poisťovňa je zložitá štruktúra a úplne už automaticky, neviem prečo, aj možno až protizákonne, prerozdeľuje fondy Sociálnej poisťovne, všetky, skoro všetky sú prebytkové, a všetky presúva tie peniaze do Fondu starobného dôchodkového poistenia, čo nie je v poriadku, ale stalo sa to bežnou praxou. To je jeden spôsob dotovania. A druhý spôsob dotovania je, že vyslovene štátny rozpočet dorovnáva aj v súčasnosti starobné dôchodky, čo v súčasnosti ten deficit účtu starobného dôchodkového poistenia je zhruba pol miliardy, to nie je malá suma, a preto by bolo podľa mňa na mieste, aby sme mali otvorenú diskusiu o tom, že predsa len mať starobný dôchodkový systém postavený iba na odvodoch, napríklad tri štvrtiny dôchodkov by išli z odvodov a štvrtina by bola systematicky, verejne a transparentne dotovaná z plošných daní, hlavne z DPH, a tým by sme to boli schopní vykryť, a nezdražela by pracovná sila, čiže to je jedna z možností, a podľa mňa oprávnená, a aj realizovateľná, lebo Sociálna poisťovňa nefunguje ako reálna Sociálna poisťovňa, ktorá by vyplácala dôchodky. To je teda jedna oblasť. A druhá oblasť je, že je neoprávnené, a podľa mňa veľmi deformované, že veľká časť starobných dôchodcov zároveň riadne pracuje na plný úväzok. Starobný dôchodok je finančné zabezpečenie človeka vo vyššom veku, ktorý z dôvodu vyššieho veku nemôže pracovať. Ale, ak on aj poberá starobný dôchodok, ale pracuje, tak zrejme kvôli vyššiemu veku pokojne môže pracovať, sám sa rozhodne, že chce poberať starobný dôchodok, a preto je neoprávnené, aby zároveň poberal mzdu, aj starobný dôchodok, čo je ale dôležité…”

Marek Mašura: „Poprosím v krátkosti.”

Viliam Páleník: „… čo je dôležité, vzniká jasná deformácia na trhu práce, lebo títo poberatelia starobných dôchodkov môžu dumpovať mzdu, a tým majú neoprávnenú, ekonomicky je to deformácia, ktorá deformuje trh práce, a to je veľmi nesprávne.”

Marek Mašura: „Pán Páleník, v tejto chvíli vám ďakujem veľmi pekne. Čas na náš rozhovor, bohužiaľ, vypršal, ale tie hlavné vaše myšlienky odzneli. Ďakujem veľmi pekne za ne a prajem príjemný zvyšok dňa.”

Viliam Páleník: „Ďakujem za pozvanie. Príjemný deň.”

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MI)

Kľúčové slová:
Slovenská akadémia vied, rozhovor, ekonomika

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač