Veda na tenkom ľade

11. 09. 2018

Existuje skupina časopisov, ktorých vydavatelia uprednostňujú zisk pred vedou. Nazývajú sa predátorské a majú vlastné pravidlá. Články nie sú vôbec alebo len povrchne posudzované. Podľa predsedu SAV Pavla Šajgalíka sú hrozbou pre vedu.

RTVS Jednotka - logo(10. 9. 2018; RTVS Jednotka; Reportéri; 21.40; Lýdia Kokavcová, Lucia Virostková)

Lucia Virostková, moderátorka: „Figurujú v kauze, v ktorej štát prišiel o majetok a dnes sú opäť na významných štátnych postoch. Náš kolega Ivan Brada zisťoval, kde dnes pôsobia aktéri pochybného prevodu sídla Európskej vzdelávacej akadémie do rúk známeho podnikateľa. Aj túto tému vám prinášajú reportéri. Vitajte pri sledovaní. Veda je pre niekoho vznešenou bohyňou, pre iného len kravou, ktorá mu dáva mlieko. Výrok nemeckého básnika Friedricha Schillera z konca 18. storočia by sa dal aplikovať aj na dnes aktuálny fenomén tzv. predátorských časopisov. Za publikovanie v týchto zväčša internetových periodikách platia aj slovenskí akademici stovky eur. Pomôže im to pre kariérny postup či získanie grantov a dotácií pre ich školu. Pre majiteľov týchto časopisov, najmä v rámci veľkých medzinárodných sietí, je to výnosný obchod. Často na úkor kvality vedeckých príspevkov. Na praktiky biznisu okolo falošnej vedy poukázal dokument našej kolegyne Lýdie Kokavcovej. RTVS ho vysielala v lete a vzbudil mnohé ohlasy. Tému preto otvárame aj v Reportéroch.“

Lýdia Kokavcová, redaktorka: „Nový objav, poznatok alebo zlepšovací návrh. Vďaka nim zažíva ľudstvo pokrok, hýbu sa dejiny. Vedecká komunita a verejnosť sa o novinkách dozvedá niekoľkými spôsobmi.“

Jaroslav Fabian, Univerzita v Rosenbergu: „Najdôležitejšia cesta, aspoň v mojej oblasti, vo fyzike, je publikačná činnosť, publikácie. A potom taká 2. významná cesta sú konferencie a prednášky na konferenciách. Ale tá publikačná činnosť by bola asi najdôležitejšia.“

Lýdia Kokavcová: „Profesor Jaroslav Fabian patrí medzi najlepších kvantových fyzikov na svete. Publikuje v špičkových časopisoch, jeho prácu posudzujú najlepší odborníci.“

Jaroslav Fabian: „Časopisy majú tiež rebríček. Už ako podľa zmieneného impakt faktora, ale sú tam aj iné faktory. Nielen ten impakt faktor, ale v podstate aj vedomosť v danej vedeckej komunite, ktorá sa nejako prenáša s profesora na študenta. A vieme, v ktorých časopisoch naozaj sú erudovaní editori.“

Lýdia Kokavcová: „A potom je tu druhá skupina časopisov. Ich vydavatelia uprednostnili zisk pred vedou. Nazývajú sa predátorské. Majú vlastné pravidlá. Zverejnenie autorského článku prebieha vo veľmi krátkom čase. Nikto, alebo len veľmi povrchne sa posudzuje, či je prínos poznatkov nový, či malo bádanie zmysel alebo je chybné. Za zverejnenie článku sa platia stovky, niekedy tisícky eur.“

Pavol Šajgalík, predseda Slovenskej akadémie vied: „Viem, že existujú predátorské časopisy. Myslím si, že sú hrozbou pre vedu. Nie preto, že existujú, ale preto že tam vedeckí pracovníci sa snažia publikovať a častokrát tam publikujú veci, ktoré v iných časopisoch publikovateľné nie sú. A to je ohrozenie vedy.“

Peter Samuely, podpredseda Slovenskej akadémie vied: „No, ja myslím, že predátorské časopisy nie sú časopisy nižšej vedeckej úrovne. To sú skrátka podvodnícke časopisy, ktoré cez finančné ponuky sú ochotní vám uverejniť článok, ktorý nemá žiadnu vedeckú hodnotu. Za to sú tak označené. Veď tak ich označili nejaký naši kolegovia, ktorí vedia prečo to robia. Čiže tie predátorské časopisy sú určite škodnou, ktorú treba vykántriť v každom prípade.“

Peter Hornung, reportér Severonemecký rozhlas: „V prvom rade je to škoda pre vedu. Plytvá sa časom, peniazmi. Ostatní vedci sú zmätení, pretože každý kto publikuje predpokladá, že je zabezpečená kontrola vedeckosti, recenzovanie, čo však nie je pravda. Využíva sa to na postup v kariére, na získanie výhod u kolegov alebo nadobudnutie grantov.“

Lýdia Kokavcová: „Reportéri zo Severonemeckého rozhlasu sa rozhodli pre experiment.“

Peter Hornung: „Spolu s mojou kolegyňou Isabellou Steinovou tiež z Univerzity aplikovaných vied nižného Saska v Himmelpforten a…“

Lýdia Kokavcová: „Vymysleli si falošné mená a názov univerzity a do jedného z najväčších predátorských časopisov poslali príspevok. Na výsledok čakali 2 týždne.“

Peter Hornung: „Potom sme si povedali, že nezverejníme len text, ale tam aj pôjdeme a ako falošní vedci budeme prednášať. Už na začiatku to bolo vtipné, lebo z internetového generátora textov, kde sa dajú získať nezmyselné články, sme si stiahli dokument. Vymysleli sme si titulok, ktorý absolútne nesúvisel s textom. Uviedli sme falošné mená a univerzitu - univerzitu v Himmelpforten. A potom sme text odoslali. Oni to prijali, my sme leteli do Londýna a prezentovali. Toto je moja kolegyňa Isabella Steinová, tiež z Univerzity aplikovaných vied.“

Isabella Steinová: „Tu je vzťah medzi našim riešením a analýzou pamäťovej zbernice. Toto je pamäťová zbernica v tvare stromov ale my ponúkame iné riešenie.“

Peter Hornung: „Použili sme v centrálnej sieti hru Nintendo Gameboy z 90-tych rokov. Grécky filozof Platón … ďakujeme. Tu sa dá nájsť naša vedecká kariéra. Napríklad program konferencie v Londýne. Máme v ňom náš príspevok. A potom je tu ešte jedna lekárska práca. Bola publikovaná v Omicse. Autormi sú naši kolegovia z magazínu denníka Süddeutsche Zeitung. Ako základný text poslúžila lekárska vedecká štúdia, v ktorej sme zmenili pojmy a fakty. Napríklad, tu je napísané, že včelí vosk lieči rakovinu. Je to hlúposť. Keby to niekto pozorne čítal, okamžite by to zistil. Každý lekár, každý recenzent, by to spoznal. Ale keďže to nikto nečítal, nikto na to neprišiel a bolo to zverejnené.“

Lýdia Kokavcová: „Usporiadateľ bol neskôr vyzvaný, aby povedal o konferencii viac.“

Peter Hornung: „Nemecké rádio a televízia, Süddeutsche Zeitung, máme na vás niekoľko otázok ku konferencii, pretože na vašu konferenciu sme poslali falošný dokument a vy ste ho akceptovali.“

Neuvedený: „Kto akceptoval?“

Peter Hornung: „Vy, WASET, ste ho akceptovali.“

Lýdia Kokavcová: „Obchod s poznatkami nadobudol obrovské rozmery. Najväčšími vydavateľmi tohto druhu sú Omics a WASET - World academy of science, engineering and technology. Reportéri Severonemeckého rozhlasu odhadujú výšku ročných príjmov WASET-u, ktorý má tureckých majiteľov, na 3 - 4 milióny eur. V prípade Omicsu so sídlom v Indii, bol príjem v rokoch 2011 - 2017 spolu 50 miliónov dolárov. V súčasnosti vedie Americká federálna obchodná komisia proti firme konanie. Omics je podozrivý z klamania spotrebiteľa. Firma všetky obvinenia odmieta.“

Peter Hornung: „Za vystúpenie na konferencii sme zaplatili 500 eur. Keď tam idete ako poslucháč, zaplatíte 300 eur. Vyrátali sme, že pri veľmi malých výdavkoch je príjem 13 až 15-tisíc. Niekedy až 30-tisíc eur. Za to, že si na 2 dni prenajmú miestnosť a rozdajú bezcenné certifikáty. Je to dobrý obchod.“

Lýdia Kokavcová: „Dobrý obchod to môže byť najmä preto, lebo sa tu stretáva ponuka s dopytom. Spoločnosť Omics, líder na trhu predátorských časopisov, vydáva viac ako 700 titulov. Všetky s otvoreným prístupom a platbou za publikovanie. Od svojho založenia v roku 2008 zverejnila takmer milión článkov a zorganizovala vyše 5 tisíc konferencii. Množstvo vedcov a vysokoškolských pedagógov potrebuje preukázať výsledky svojej činnosti, aby si zabezpečili kariérny rast.“

Samindranath Mitra, editor, Physical Review Letters: „Ak nie ste vedcom v prvej línii, v mnohých vedeckých časopisoch je ťažké publikovať. Vláda ale chce, aby ste publikovali. Kde to budete robiť? Problémom je tlak inštitúcii. Fakulty, ktoré sú zamerané na výučbu, nie v prvom rade na výskum, potrebujú ukázať istý počet článkov, bez ohľadu na kvalitu. Sú ochotné zaplatiť aj časopisu z nízkou kvalitou. Len aby mohli publikovať.“

Lýdia Kokavcová: „Na Slovensku sú každý rok stovky vedcov a vysokoškolských pedagógov, ktorí svoje poznatky zverejnili okrem serióznych aj v predátorských časopisoch. V spolupráci z nemeckými kolegami sme vybrali 10 vydavateľov, ktorých praktiky sú považované za predátorské. Oslovili sme autorov, ktorí za posledné 4 roky takto publikovali. Stretnúť sa s nami bol ochotný iba jediný - František Trebuňa z Technickej univerzity Košice. Aký je váš názor na tento časopis?“

František Trebuňa, Technická univerzita Košice: „Viete, aj tento časopis patrí medzi tie časopisy, ktoré ja považujem osobne za veľmi kvalitné. Prečo takto hovorím? Je časopis americký Aplikovaná optika a tento časopis má v sebe v referenciách. V podstate neexistuje jeden článok s optických a experimentálnych metód, kde by necitoval články z tohto časopisu. Stačí, aby časopis bol v Scopuse a vy viete dohľadať presne, že kde čo máte.“

Lýdia Kokavcová: „Je tento časopis v Scopuse?“

František Trebuňa: „Je, určite.“

Lýdia Kokavcová: „Časopis, o ktorom hovoríme, sa však v databáze vedeckých periodík nenachádza. Publikovalo v ňom viacero pedagógov zo Strojníckej fakulty v Košiciach.“

Ľudmila Hrčková, Centrálny register evidencie publ. činnosti: „Keď je tá možnosť, že aby istým spôsobom autor mal viac a viac publikácii, lebo na množstve doteraz ako záležalo, áno, ale viac sa teraz ide v budúcnosti stále po tej kvalite, tak určite aj naši autori z vysokých škôl. Je tá možnosť publikovať v predátorských časopisoch. A keď si to riadne neoverí túto skutočnosť tak sa určite ten jeho článok môže v takomto časopise objaviť.“

Jaroslav Fabian: „Osobne si myslím, že o tom vedia, že je to predátorský časopis. To sa nedá nevedieť. No, v každej oblasti vieme, ktoré časopisy sú relevantné a ktoré nie. A zrejme ide o to, ísť tou ľahšou cestou.“

Peter Hornung: „Je tam zastúpená dobrá veda, priemerná veda, zlá veda a aj jasné falošné štúdie. Nájdete tam všetko. Lebo aj dobrý vedec má občas ťažkosti s publikovaním.“

Lýdia Kokavcová: „Slovenských pedagógov a vedcov sme našli nielen ako autorov. Boli uvedení aj v redakčných radách, teda v akomsi vedení časopisu. Napríklad Jozef Nahálka zo Slovenskej akadémie vied, ktorý sa k veci odmietol vyjadriť. Na otázky nám neodpovedala Magdaléna Valšíková-Frey zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity. Scilla Tóthová z košickej Univerzity veterinárneho lekárstva tvrdí, že nie je jej úlohou overovať možné predátorské znaky periodika. Imrich Barák zo Slovenskej akadémie vied k svojmu menu v redakčnej rade hovorí.“

Imrich Barák, Slovenská akadémia vied: „Priznávam sa k tomu, že s nimi nespolupracujem. A neviem jak som sa tam ocitol. Nič som neoponoval pre nich, akože žiadny článok, nepublikoval som s nimi. Som si prešiel 10 teraz rokov dozadu a nič som pre nich neoponoval.“

Lýdia Kokavcová: „Peter Massányi zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity a Renáta Vadkertiová zo Slovenskej akadémie vied boli uvádzaní ako členovia redakčných rád aj potom, čo podľa svojich slov krátku a nedôveryhodnú spoluprácu ukončili. Ako vníma fenomén predátorstva ministerstvo školstva?“

Jozef Jurkovič, sekcia vysokých škôl, MŠVVaŠ SR: „Neexistuje nejaký oficiálny mechanizmus, alebo nejaký úrad, ktorý by rozhodol, že tento časopis je predátorského charakteru alebo nie. Rovnako tie časopisy sa môžu v čase meniť. V jednom roku ten časopis môže mať úplne štandardné správanie, štandardnú redakčnú radu. V ďalšom roku môže zmeniť majiteľa a už by bol považovaný za predátorský.“

Ľudmila Hrčková: „Určite by mali byť nejaké kritériá nastavené. Mal by to niekto vyhodnocovať, sledovať tieto časopisy, aby sme mohli autorom konkrétne teda dať isté odporúčania a vyhodnotiť tie časopisy.“

Jozef Jurkovič: „Čiže jediný nástroj, ktorý momentálne je, sú akademické knižnice, ktoré môžu vysokoškolským výskumníkom pomôcť odhaľovať potenciálne nepriateľský časopis. Ale konečné rozhodnutie je na autorovi, že v ktorom časopise publikuje.“

Lýdia Kokavcová: „Publikovaným článkom sa prideľujú kategórie. Inštitúcia dostáva peniaze podľa kvality a množstva kategórii.“

Martin Kasarda, Paneurópska vysoká škola: „Akademické kritériá sú nastavené na to, aby som plnil čosi ako bobríkov, ktorých keď nazbieram tak môžem pristúpiť k tomu, že požiadam o ďalší level svojho kariérneho rastu. Lenže tie akademické kritériá sú nastavené na čomsi, čo sa dá vyjadriť štatisticky. Čiže ja keď mám 5 článkov publikovaných v zahraničí, tak mám 5 článkov, ktoré sú v zahraničí, a tým pádom mám 5 čiarok a splnil jedno kritérium.“

Lýdia Kokavcová: „Rozpočet ministerstva školstva na vedu v tomto roku je vyše 240 miliónov eur. Doktorand Samuel Hudec z Univerzity Mateja Bela zistil, že autori za svoje články v potenciálnych predátorských časopisoch zaplatili v rokoch 2015 - 2016 vyše 1,5 milióna eur. Takmer všetky peniaze, ktoré vydavateľstvá takto zarobili, boli zo štátneho rozpočtu.“

Jozef Jurkovič: „Každá záverečná správa je prechádzaná komisiou a je vyhodnocovaná, že či boli naplnené ciele projektu. Čiže môžeme sa pozrieť na to, že či tieto komisie by sa nemali viacej pozrieť na to, že kde sú publikované tieto práce. Ale my sa v tomto musíme spoliehať na komisie a posudzovateľov týchto projektov a záverečných správ.“

Lýdia Kokavcová: „Štát nemá prehľad o textoch slovenských autorov v predátorských časopisoch. Trend rýchleho a jednoduchého publikovania je pritom stúpajúci. Podľa zistení Severonemeckého rozhlasu sa počet publikovaných textov u 5 najväčších vydavateľov od roka 2013 strojnásobil.“

Jaroslav Fabian: „Mne osobne to ako neprekáža. Táto publikačná činnosť a tieto publikácie idú mimo mňa. Ale určite by mi to prekážalo v tom zmysle, že sú odčerpávané úplne zbytočne prostriedky štátu na výskum, ktorý je irelevantný a tieto prostriedky by sa dali použiť lepšie, povedzme v inštitúciách alebo výskumných skupinách, ktoré publikujú relevantné výskumy.“

Pavol Šajgalík: „On sa ten problém z etického stáva ekonomický. A toto, čo ste povedali, je veľmi vážny argument prečo by sme mali práve začať selektovať a tieto časopisy teda vylučovať nielen z hodnotení ale teda aj tých ľudí, ktorí používajú na to prostriedky štátneho rozpočtu, či už z grantov alebo z projektov, horizontov, z akýchkoľvek iných finančných zdrojov. Teda mali by sme pristupovať k tomu, aby sme tieto prostriedky vedeli nejakým spôsobom od nich vymáhať. Pokiaľ dôjde k takémuto stavu, tak som presvedčený o tom, že ten počet rapídne a rýchlo klesne.“

 

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MB)

Kľúčové slová:
masmediálna komunikácia, Slovenská akadémia vied, veda, výskum

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy , Spoločenské vedy

Tlač