Investície do výskumu a inovácií

09. 10. 2018

Rozhovor s Petrom Mihókom, predsedom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory a telefonický rozhovor s Vazilom Hudákom, viceprezidentom Európskej investičnej banky. Jedným z kľúčových cieľov sú investície do inovácií v automobilovom priemysle, poľnohospodárstve a ďalších rezortoch. Z verejných zdrojov sa investuje pomerne značná čiastka do vedy a výskumu a je dôležité, aby do toho vstupovali aj súkromné investície.

Televízna stanica TA 3 - logo(8. 10. 2018; TV TA3; Téma dňa; 19.50; Peter Bielik)

Peter Bielik, moderátor: „Peter Mihók krátko po podpise memoranda a teraz už aj naživo v televízii TA3. Vitajte u nás, dobrý večer.“

Peter Mihók, predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory: „Príjemný večer.“

Peter Bielik: „Ďakujem aj vám za to, že máme možnosť si trochu rozviesť tú tému, ktorú sme už načrtli. Vždy, keď príde Vazil Hudák na Slovensko, tak to je viac-menej udalosť. Je to jeden z našich najúspešnejších bankárov, s tým rozdielom, že on so sebou nosí balík peňazí, on proste má tú schopnosť a možnosť v rámci Európskej investičnej banky. Naozaj, teraz hovoríme o päťsto alebo šesťsto miliónoch, ktoré by mohli takýmto spôsobom pritiecť na Slovensko. No, sú tu pomerne veľké nádeje do spolupráce práve so Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou, ktorú zastupujete. Máte už teraz vo výhľade slovenské projekty, ktoré by Európska investičná banka mohla spolufinancovať, Myslím teraz konkrétne, aké projekty, v ktorých oblastiach?“

Peter Mihók: „Tak určite by sme mapovali situáciu, pretože celý ten proces prípravy tohto memoranda trval jeden rok, pretože museli sa mnohé veci vyprecizovať. Samozrejmá vec, tiež Európska investičná banka nefinancuje všetko. To znamená, že musíme sa dostať do súladu s prioritami Európskej investičnej banky. A z toho potom vychádza aj taká rekobnoskácia tých oblastí, ktoré by boli možné realizovať na Slovensku. Treba povedať, že dochádza tu tiež k zmenenej situácii. Zatiaľ čo v minulosti Európska investičná banka financovala alebo kofinancovala najmä veľké projekty, infraštrukturálneho charakteru, napríklad v oblasti energetiky, zatiaľ teda podiel súkromného sektora, ktorý je na Slovensku reprezentovaný na jednej strane, áno, aj niektorými veľkými firmami, ale najmä malými a strednými firmami, vlastne nebol destináciou pre tieto finančné zdroje. A teraz došlo k zmene situácie aj vo filozofii Európskej investičnej banky, čo sme my teda veľmi uvítali. To znamená, že je možné financovať aj menšie projekty, ale to stále nehovoríme o projektoch nejakých v hodnote sto alebo dvestotisíc euro. Hovoríme stále o projektoch, ktoré sú rádovo vyjadrené v miliónoch. Ale čo je veľmi dôležité, že Európska investičná banka ide financovať a začala financovať projekty, ktoré znamenajú podporu inovácií a zvýšenia konkurenčnej schopnosti celej európskej ekonomiky, lebo celý problém Európskej únie je dnes v znižovaní konkurenčnej schopnosti. Naši hlavní konkurenti, či je to Ázia, či sú to americké firmy, či je to z Ázie nielen Čína, ale aj India a ďalšie krajiny, vlastne postupujú oveľa rýchlejšie a nám akoby nestačil dych. A to, aby nám stačil dych, musíme práve riešiť cez vzdelanie a investície.“

Peter Bielik: „Otázkou je, nakoľko je férová takáto súťaž, keď vieme, že tie krajiny, ktoré ste vymenovali, si nekladú až také vysoké štandardy, čo sa týka ochrany životného prostredia, čo sa týka emisií a týchto otázok, v podstate im je to jedno. Naopak, videli sme teraz rozhodnutie Európskeho parlamentu, ktorý hovorí o štyridsaťpercentnom znížení emisií, čo je naozaj obrovská záťaž, ale budeme sa s tým musieť nejako vysporiadať. Koniec koncov, je to dobrý plán. Ďakujem vám veľmi pekne. Poďme sa ešte raz pozrieť na to, čo všetko o tom memorande a tej nádejnej spolupráci hovorí aj viceprezident Európskej investičnej banky Vazil Hudák. Niekoľko desiatok minút pred začiatkom dnešnej relácie sme mali možnosť sa s ním porozprávať aj telefonicky, v čase, keď už odletel zo Slovenska do Luxemburska. Takže tu je záznam nášho rozhovoru. Pán Hudák, do ktorých projektov výskumu a inovácií investuje Európska investičná banka prostriedky v zahraničí, a v ktorých odvetviach priemyslu by sa mohli uplatniť tieto prostriedky u nás na Slovensku?“

Vazil Hudák, viceprezident Európskej nvestičnej banky: „Pre Európsku investičnú banku je podpora inovácií jednou z kľúčových cieľov, o tom vlastne veľmi jasne hovoria aj čísla. Napríklad minulý rok, to znamená v roku 2017, sme investovali do inovácií štrnásť miliárd eur, čo z celkového balíka nejakých osemdesiat miliárd je dosť veľké percento. Tu do značnej miery sme využívali aj možnosti takzvaného Junckerovho balíka, to znamená Európskeho fondu pre strategické investície. A tie sektory, ktoré boli podporované, sú naozaj veľmi rozsiahle, od inovácií v automobilovom priemysle, cez poľnohospodárstvo, až po, až po napríklad smart cities, riešenia, ktoré sú teraz veľmi aktuálne aj na Slovensku.“

Peter Bielik: „A na Slovensku teda popri tých tradičných slovenských odvetviach, ako tu máme automaty, elektro, aké odvetvia alebo ktoré oblasti by mali šancu na podporu?“

Vazil Hudák: „Tak automobilizmus je samozrejme dôležitý. Asi ste zachytili, že v piatok v rámci Tatra samitu vo Vysokých Tatrách sme spustili alebo založili takzvanú Slovenskú baterkovú alianciu. Čo je tiež snaha o to, aby sme modernizovali automobilový priemysel na Slovensku, pritiahli práve tú elektromobilitu a vytváranie, alebo budovanie batériovej technológie v rámci Európy na Slovensko. Ale okrem týchto tradičných odvetví, samozrejme veľmi dôležité sú oblasti ako bio technológie, ktoré do značnej mieri ovplyvnia budúcnosť zdravotníctva a takisto je to otázka, alebo inovácie, ktoré sú spojené s energetikou. My sme banka, ktorá je jedným z hlavných činiteľov v oblasti tak zvanej parížskej dohody. To znamená otázka čistých energií, smartgridov, znižovania energetickej náročnosti rôznych projektov. To je tiež oblasť, do ktorej veľmi radi ideme.“

Peter Bielik: „No, len to je práve problém na Slovensku, lebo máme nejaké predstavy o tom, aký by mal byť náš energetický mix, ale zatiaľ teda prevažuje jadrová energetika. Myslíte si, že by mali šancu na úspech aj takzvané zelené projekty, to znamená naozaj výroba čistej energie a to čo šetrí a nie zaťažuje životné prostredie?“

Vazil Hudák: „Samozrejme je to jedna z priorít pre nás. To znamená obnoviteľné zdroje, či už je to solár, vietor, biopalivá. Je to všetko to, čo nás zaujíma. To je na tej stránke výroby a na stránke zase druhej, to je úspora energie, tam sa pozeráme na rôzne riešenia. Napríklad otázka energetických úspor v rámci verejných budov. To je tiež jedna z vecí, na ktorých pracujeme. Napríklad tu s ministerstvom financií, kde sa vytvára nový rámec pre tak zvané efect second trakty. To znamená kontakty, ktoré sú viazané práve na úsporu energií, z ktorých sa potom spláca takáto pôžička.“

Peter Bielik: „U nás celkovo z verejných zdrojov investujeme pomerne zaujímavú čiastku do vedy a výskumu, ale čo v tom kontexte celkového pohľadu chýba sú súkromné investície. Má teda Európska investičná banka šancu rozprúdiť aj tento tok investícií tak, aby aj súkromné spoločnosti sa trochu viac venovali vede a výskumu, aby naozaj vlastné prostriedky sa im oplatilo investovať do vedy a výskumu?“

Vazil Hudák: „Pre nás je veľmi dôležité, aby sme v rámci nášho financovania do toho vťahovali aj súkromné zdroje. My de facto môžeme financovať len maximum päťdesiat percent celkových oprávnených nákladov. To znamená, už to predpokladá, že do projektu vstupuje aj súkromný kapitál a v podstate máme nejakú, dá sa povedať, direktívu z tej európskej úrovne, že by sme mali vytvárať takzvaný kraudin efekt. To znamená vťahovanie súkromných investorov. Takže určite vstup EIB, ktorá sa považuje tiež za … a veľmi stabilnú banku, tiež umožňuje, alebo dáva podmienky pre súkromných investorov aby do toho vstupovali. My sme dnes na jednaní s pánom podpredsedom vlády Rašim ďaleko postúpili napríklad v otázke financovania tak zvaných smart cities, alebo inteligentných miest a regiónov. Pripravuje sa spustenie investičnej platformy, ktorá bude predstavovať balík peňazí práve na podporu takých projektov na Slovensku, inovatívnych projektov, ktoré budú medzi mestami, regiónmi a inovatívnymi firmami. Takže veríme, že to bude tiež spôsob ako vtiahnuť súkromný kapitál, súkromné spoločnosti na Slovensku hlavne tie inovatívne do projektov, ktoré sa budú viazať na miestnu a na regionálnu úroveň.“

Peter Bielik: „Môže k tomuto zámeru prispieť aj to memorandum, ktoré ste dnes podpisovali so Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou?“

Vazil Hudák: „Určite vidíme to ako súčasť toho celkového procesu. Snahy o to, aby na Slovensku viac projektov zo súkromnej strany, zo súkromného sektoru bol podporovaný cez EIB. To memorandum s SOPK je zamerané hlavne na to, aby jednak sme lepšie informovali našu podnikateľskú spoločnosť o tom čo robí EIB, aké typy projektov za akých podmienok a na druhej strane, aby my sme získavali cez SOPK viac informácií o tom aké projekty sa vytvárajú na Slovensku a aby nám to umožnilo, aby z toho balíka, ktorý priemerne … päťsto miliónov, päťsto až šesťsto miliónov eur, ktoré dávame na Slovensko ročne, aby z toho balíka čo najviac bolo práve cez súkromný sektor.“

Peter Bielik: „Takže keď to zdvojnásobíme, keďže je tam päťdesiatpercentná spolu povinnosť spolufinancovania, tak celkovo sa dá očakávať, že by niekde v objeme jedna miliarda dvesto miliónov mohli prísť tieto investície do vedy a výskumu aj v súkromnom sektore.“

Vazil Hudák: „Áno, áno. Bolo by to dobré. Dúfame, že sa nám to takto podarí.“

Peter Bielik: „Veľmi pekne ďakujem, pán viceprezident za to, že ste si našli čas pre divákov TA3. Pripomínam pán Mihók, že to posledné číslo to bolo ročne. To znamená…“

Peter Mihók: „Áno, áno.“

Peter Bielik: „Ak by naozaj jedna miliarda plus-mínus prišla do vedy a výskumu, tak to by bol silný impulz pre našich vedcov, ktorých máme síce výborných, ale nie je ich zase nekonečný počet. Zaujalo ma viacero vyjadrení aj z vašej strany, aj zo strany pána Hudáka. Biotechnológie to je pomerne zaujímavý pojem, ktorý zaznieva v kontexte inovácií a výskumu a vývoja. Čo konkrétne máte na mysli pod bio technológiami? To sú len farmaká, alebo teda lieky a tak ďalej? Alebo aj iné oblasti, kde by sa dalo postupovať?“

Peter Mihók: „Áno, biotechnológie sú pomerne širokou oblasťou. Nezasahujú len samotnú oblasť farmakológie, alebo farmaceutických výrobkov, alebo farmaceutického priemyslu. Zasahujú veľmi široko do potravinárskeho priemyslu napríklad, ale aj zasahujú veľmi široko napríklad do oblastí výživy zvierat, poľnohospodárskych zvierat myslím teda chovného statku, ktorý teda je veľmi dôležitý tiež z hľadiska ďalšej potravinovej bezpečnosti Slovenska a ďalej dotýkajú sa tiež biopalív napríklad. Čiže dneska tá oblasť biotechnológií je veľmi široká a v zásade zasahuje do viacerých oblastí ekonomiky a výroby na Slovensku. Treba povedať, že my máme veľkú tradíciu v biotechnológiách. Ešte z bývalého Československa, kedy hlavne vývoj biotechnológií bol sústredený na Slovensku. Bohužiaľ teda potom sme trošku zabudli na túto oblasť a v tom vývoji sa tak intenzívne nepokračovalo, ale je to skutočne široká oblasť, ktorá dáva veľké možnosti z hľadiska budúcnosti a najmä z hľadiska výživy obyvateľstva by som povedal. Naviac ide často o bezodpadové technológie. Čiže to je znovu má dopad nielen na samotnú výživu obyvateľstva, ale má napríklad dopad aj na oblasť životného prostredia.“

Peter Bielik: „Ďalšia veľmi zaujímavá otázka, alebo téma je v tomto kontexte čistá energia. To znamená energia z obnoviteľných zdrojov. Nevidíte tu ale problém na Slovensku z hľadiska celkového nastavenia našej energetiky. Naozaj sa sústredíme a masívne investície idú do jadrovej energetiky. Keď si len spomenieme na dostavbu Mochoviec, alebo stále tu ešte máme niečo ako sociálnu ťažbu hnedého uhlia v Hornonitrianskych baniach, ktoré potom sa vlastne spaľuje a ide do Novák. Je to záťaž pre životné prostredie, je to v podstate dotovaný systém, ktorý sa prejavuje v celkovej cene elektrickej energie, alebo energie ako takých. U nás majú vôbec tieto čisté technológie z obnoviteľných zdrojov pri takto nastavenej ekonomike a hospodárení u nás šancu?“

Peter Mihók: „Ja si myslím pre Slovensko aj do budúcna jadrová energia zostane základom. Treba povedať, že zasa aj jadrová energia je pomerne čistou energiou. Samozrejme je tu otázka jadrového odpadu a jeho skladovania. Ale tam pokračuje tiež vývoj a výskum. Teda ak by sa aj tento problém doriešil, praktický problém jadrovej energie je otázka bezpečnosti jadrových elektrární a potom úložiska jadrového odpadu. Ale z hľadiska porovnania napríklad s klasickými fosílnymi palivami je jadrová energetika čistou energetikou. Čiže sú to čisté energie, ktoré teda určite má veľký význam z hľadiska celkovej spotreby elektrickej energie na Slovensku má zmysel teda ďalej rozvíjať. Naviac elektrická energia je výborným exportným artiklom samozrejmá vec. Čiže môžeme to vnímať v dvoch rovinách. Na jednej strane ako to čo potrebujeme na spotrebu priemyselnú a spotrebu domácností na Slovensku. Na druhej strane ako potenciálny exportný artikel. Čiže na to by sme nemali pri jadre zabúdať. Ale paralelne je treba vyvíjať obnoviteľné zdroje energie, pretože zasa ten vývoj tam pôjde ďalej a možno v budúcnosti oni nadobudnú oveľa väčšiu váhu ako majú v súčasnosti. Určite by som v tejto etape zabudol na, alebo mali by sme zabúdať na fosílne palivá klasické, ktoré skutočne vytvárajú ekologický problém. Ale vytvárajú aj problém ekonomický. Pretože ide o vo väčšine prípadov o vysoko dotované energie, ktoré potom zdražujú celkovú cenu energie na Slovensku.“

Peter Bielik: „Takže tie Mochovce asi dostaviame, ale…“

Peter Mihók: „No bolo by dobré, keby sme ich dostavali.“

Peter Bielik: „Ale čo sa týka už ťažby v Hornonitrianskych baniach, respektíve spaľovania potom týchto fosílnych palív či už v Novákoch, alebo inde, tam už aj padol nejaký horizont časový. Myslím, že je to rok 2020 plus-mínus až do roku 2030 postupné utlmenie tejto výroby. Uvidíme ako sa to bude ďalej uberať. Samozrejme to závisí, alebo súvisí veľmi so zamestnanosťou, ale ako som počul veľké percento už zamestnancov napríklad v Hornonitrianskych baniach pochádza z cudziny, už to nie sú naši ľudia. Takže čím ďalej tým menší problém sa nám v budúcnosti rysuje. Poďme ďalej. Pán Hudák spomínal takzvanú baterkovú alianciu. Ja to poviem presne ten názov Slovenská aliancia pre batérie, naozaj to máme veľmi rozvinutý a sme veľmi radi, automobilový priemysel, ale ten sa čím ďalej tým viac orientuje práve na elektromobilitu. Budeme tu mať v krátkej budúcnosti pomerne zvyšujúci sa podiel práve elektromobilov. Má teda zmysel, aby sme sa zaoberali aj tým, kde tá elektrina je uskladnená, kým teda nie je vydaná von v tom osobnom automobile. To znamená tie batérie a ich výrobu tu priamo na Slovensku?“

Peter Mihók: „Určite áno, pretože jednoznačne elektromobilita je jasný trend v súčasnom automobilovom priemysle. Naviac mnohé krajiny, mestá zavádzajú postupne čo raz väčšie obmedzenia či už na naftové motory, ale postupne aj na klasické spaľovacie motory. Čiže v mestách a postupne v jednotlivých krajinách bude dominancia elektromobilov. Vieme, že hlavný problém elektromobilov je práve otázka batérií. To znamená jednak ich hmotnosť batérií, jednak doba, na ktorú sa dá jazdiť na týchto batériách a náklady, teda cenové relácie. Ja môžem zatiaľ … iba toľko, že máme na Slovensku už patentovaný produkt, ktorý sa ale nevyrába. Teda ako produkt vývoja a výskumu slovenský patent, ktorý je patentovaný v zahraničí, ktorý rieši váhu, teda hmotnosť batérie. Čiže znamená pomerne dosť zaujímavé zníženie hmotnosti batérie, súčasne predĺženie životnosti. To znamená tej doby, počas ktorej teda automobil môže jazdiť s touto batériou a dokonca aj lacnejšia ako súčasný. Problém doteraz bol ten patent existuje zopár rokov. Problém je ten, že kto prefinancuje vlastne zavedenie tohto patentu do výroby. No a toto vytvára napríklad veľmi peknú príležitosť tento projekt, jeho prefinancovanie z hľadiska teda fondov, ktoré sú pokrývané Európskou investičnou bankou a ja dúfam, že to môže byť povedzme jeden z prvých projektov, ktoré by sa v rámci tejto spolupráce mohol realizovať.“

Peter Bielik: „Veľmi radi takéto novinky komunikujeme ako prví, tak nám dajte vedieť, keď teda budeme môcť zverejniť o niečo viac. No ale predsa len ak teda hovoríte, že ide o pomerne náročný projekt. Je vymyslený a konieckoncov veľa dobrých nápadov stroskotalo na tom, že proste neboli peniaze na financovanie a vy sám ste pripustili, že ešte stále to nie sú desaťtisícové, alebo státisícové projekty pre najmenšie z firiem. To znamená, aj keď majú akýkoľvek nápad, tak sa do tohto projektu nebudú môcť zapojiť. Sú to miliónové sumy. Ako zhodnotíte z tohto hľadiska tú päťdesiatpercentnú výšku spolufinancovania, ktorú musí dať súkromný sektor, ak chce dostať peniaze z Európskej investičnej banky?“

Peter Mihók: „Ja myslím, že mať päťdesiat percent k dispozícii na prefinancovanie nejakého projektu je veľmi pekná relácia. Samozrejmá vec, nikdy nemôžeme čakať, ani dokonca od takej inštitúcie ako je Európska investičná banka, ktorá nie je celkom typickou komerčnou bankou, ale ani od takýchto inštitúcií nemôžeme čakať, že prosto budú dávať dary vo forme stopercentného financovania. Je to vlastne zainteresovanie aj toho kto realizuje projekt na úspešnosti toho projektu a na tom, aby teda projekt aj časovo čím rýchlejšie sa dostal do realizácie a potom hlavne do komercializácie. Čiže vzniká tu taká spoločná zodpovednosť investujúcej banky v danom prípade EIB-čky a daného podnikateľského subjektu, ktorý tento projekt realizuje. Myslím si, že tá proporcia je veľmi racionálne nastavená.“

Peter Bielik: „No len dúfajme, že tam nie je taký stupeň byrokracie, ako napríklad pri eurofondoch, pretože výskum a vývoj naozaj veľmi ťažko sa dá zovrieť do nejakých rámcov. Proste človek skúma a nevie na čo príde. Takže to je potom otázka smerom k tým, ktorí v Európskej investičnej banke rozhodujú o tých projektoch čo potom budú chcieť následne, aké zdokumentovanie a zúčtovanie toho celého projektu. Takže opäť zatiaľ jedna neznáma, ale verím, že z hľadiska toho ako má Európska investičná banka nastavené svoje komunikačné schopnosti, sú tam entity, ktoré sa vyslovene venujú tejto komunikácii, tak by to mohli zvládnuť a nemuselo by to byť až také náročné. Skúsme ešte sa pozrieť celkovo na situáciu na Slovensku. Naozaj videl som grafy a nemám dôvod o nich pochybovať, že z verejných zdrojov do vedy a výskumu investujeme porovnateľne v percentách podobne ako Luxembursko, Švajčiarsko. Rozvinuté krajiny, ktoré majú aj vedu a výskum na vysokej úrovni. To znamená tam sa veľmi nelíšime pomerom z hrubého domáceho produktu investovaného do vedy a výskumu. To v čom zaostávame sú naozaj investície súkromného sektora. Prečo je to tak, že naše súkromné firmy ja neviem či nemajú dostatok zdrojov, alebo sa boja investovať do vedy a výskumu. Jednoducho nedávajú také percento do vedy a výskumu na aké sme zvyknutí z iných krajín.“

Peter Mihók: „Tak v prvom rade ja by som sa aj dotkol tej prvej oblasti, teda tých investícií štátneho sektora. Otázka je, do čoho investujeme. My percentuálne môžeme sa porovnávať, otázka je, aká je efektívnosť tých investícií a či investujeme do tých oblastí, ktoré skutočne sú z hľadiska potrieb ekonomiky Slovenska tie rozhodujúce. Ale teda poďme k tej otázke čo sa týka firiem. Áno, treba sa v prvom rade pozrieť na kapitálové vybavenie firiem. Tam nastáva teda prvý problém z hľadiska väčších, alebo masívnejších investícií do vedy a výskumu a do vlastného vývoja. Ale na druhej strane máme slovenské firmy, ktoré investovali, a ktoré sú úspešné. Ktoré sú úspešné nie len v Európe, sú úspešné na americkom trhu, sú úspešné v Japonsku napríklad, kde sú vysoké nároky na nové technológie. Čiže nemôžeme teda absolutizovať. Na druhej strane treba aj vidieť to, že v ostatnom čase sa nám zvýšili náklady firiem. Zvýšili sa náklady na pracovnú silu, čo je pozitívna vec na jednej strane, na druhej strane samozrejmá vec, že to berie zdroje, finančné zdroje firiem, ktoré nie sú silno kapitálovo vybavené a ďalšia vec je tá, ktorú som ja aj v tom rozhovore spomenul je, že Slovensko má veľmi málo finálnej výroby. Že slovenská ekonomika je skutočne typická svojou subdodávateľskou orientáciou. Áno, aj cez subdodávateľské väzby sa zvyšujú nároky, pretože ten finálny odberateľ požaduje určitú kvalitu, požaduje zvyšovanie kvality, ale súčasne tlačí aj na znižovanie nákladov a cien. Čiže keby sme to zosumarizovali, tak áno, je tu otázka kapitálového vybavenia, je tu otázka orientácie, celkovej orientácie slovenskej ekonomiky, no a vo finále je to otázka nákladov. To čo tvrdíme my v podnikateľskej sfére. Stále je pomerne vysoké odvodovo daňové zaťaženie podnikateľských subjektov, ktoré keby sa znížilo, tak určite by sa vytvorili aj finančné zdroje na financovanie vývoja a výskumu.“

Peter Bielik: „Áno, ale napríklad pre vedu a výskum neviem teraz úplne presne v akej je to súčasnosti situácia, ale tam bol zavedený takzvaný superodpis stodvadsaťpäť percent. To znamená viac ako sto percent nákladov, ktoré boli investované do vedy a výskumu o to si mohli znížiť daňový základ, len to nepomáha?“

Peter Mihók: „To je ale úplne nový nástroj treba povedať, ktorý sa ešte reálne ani nemohol prejaviť v praxi. Treba povedať, že za dvadsaťpäť rokov tu nič také neexistovalo. Čiže v tom boli znevýhodnené slovenské firmy oproti svojej konkurencii. Hlavne z krajín klasickej Európskej únie, keby sme povedali z európskej pätnástky voľakedy, tak určite naše firmy boli v nevýhode, v komparačnej nevýhode voči klasickým firmám z Európskej únie.“

Peter Bielik: „Takže musíme počkať kým sa ten efekt ešte prejaví.“

Peter Mihók: „Čiže je to nový nástroj, ktorý my sme privítali, ale na jeho efekt si musíme počkať.“

Peter Bielik: „Pán Mihók, veľmi pekne ďakujem za to, že ste si našli čas pre divákov televízie TA3, želám veľa úspechov čo sa týka spolupráce medzi Európskou investičnou bankou a Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou v konkrétnych projektoch. Budem veľmi rád, ak nás o nich budete informovať v niektorej z ďalších relácií.“

 

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MB)

Kľúčové slová:
vzdelávanie, inovácie, veda, výskum, rozhovor, ekonomika

Odbory vedy a techniky:
Technické vedy, Pôdohospodárske vedy , Spoločenské vedy

Tlač