Pôjde Taliansko gréckou cestou?

03. 10. 2018

Taliansko je treťou najväčšou ekonomikou eurozóny. Ak by sa dostalo do väčších problémov, mohlo by so sebou strhnúť aj iné krajiny. Niektorí odborníci varujú talianskych politikou pred gréckou cestou, ktorá pred rokmi rozpútala dlhovú krízu v eurozóne. Rozhovor s Viliamom Páleníkom, odborníkom z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied.

logo Televíznej stanice TA3(02. 10. 2018; TV TA3; Ekonomika; 12:30; R /Marek Mašura)

Marek Mašura, moderátor: „Taliansko je treťou najväčšou ekonomikou eurozóny. Ak by sa dostalo do väčších problémov, mohlo by so sebou strhnúť aj iné krajiny. Niektorí odborníci varujú talianskych politikou pred gréckou cestou, ktorá pred rokmi rozpútala dlhovú krízu v eurozóne. Aj o tom som sa rozprával s Viliamom Páleníkom, odborníkom z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Poďme sa pozrieť na Taliansko, takpovediac, v číslach. Má druhý najvyšší dlh v eurozóne, a tento dlh vzrástol v uplynulom období. Nezamestnanosť je na 10 percentá, rast ekonomiky pomerne slabý, vlani dosiahol 1,5 percenta. Čo sa teda stane, ak krajina s takýmito výsledkami plánuje míňať viac než pôvodne sľúbila?"

Viliam Páleník, odborník Ekonomického ústavu SAV, (telefonát): „Tak v tomto momente sa nestane nič hrozné, ale predovšetkým táto krajina bude veľmi zle pripravená, resp. nepripravená na prípadnú budúcu krízu. Ak príde znova nejaká kríza, tak ten vysoký štátny deficit dobehne, lebo stúpnu výnosy z dlhopisov, a veľmi zdražie ten štátny dlh, a nezamestnanosť z tej vysokej hodnoty potom ešte vzrastie a podobne, a ekonomika sa dostane do veľmi veľkých problémov. Ešte na doplnenie tých problémov Talianska chcem pripomenúť, že v posledných desiatich rokoch sa robilo niekoľko testov stability bánk, či sú pripravené na prípadnú ďalšiu krízu, a medzi najhoršími bankami pravidelne figurovali niektoré talianske banky, čiže treba pripomenúť, že Taliansko má veľký bankový systém tradične, ale tento bankový systém na európske pomery je pomerne málo stabilný a v prípade ďalšej krízy, ďalším problémom Talianska by bol taliansky bankový systém, samozrejme, nebol by to iba problém Talianov.”

Marek Mašura: „Poďme sa pozrieť aj na to, čo hovorí talianska vláda, akými slovami zdôvodňuje ten rast deficitu na nasledujúce roky. Máme tu znižovanie daní, podporu chudobných, stopku pre zvyšovanie veku odchodu do dôchodku. Ako vnímate tieto plány?”

Viliam Páleník: „Tak tieto opatrenia, znižovanie daní, zníži príjmy štátneho rozpočtu, podpora chudobných,… zvýši príjmy štátneho rozpočtu, stopka pri zvyšovaní odchodu do dôchodku zvýši výdavky verejných financií, toto z krátkodobého hľadiska rozhodne nepodporí hospodársky rast. Z dlhodobého hľadiska by to teoreticky mohlo podporiť hospodársky rast pri vhodnej konfigurácii, ale vo všeobecnosti toto hospodársky rast nepodporí, a ani nepripravuje ekonomiku lepšie na nejaké ďalšie otrasy v prípade budúcej krízy.”

Marek Mašura: „Nielen vám sa načrtnutý smer, s ktorým prišla talianska vláda, nepáči. Takisto burzy majú s tým problém. Investori strácajú záujem o talianske akcie, ale aj o taliansky dlh, takpovediac. Ratingová agentúra Moody`s zároveň dnes varovala, že Európa nie je pripravená na ďalšiu krízu. Aj preto, že celkové zadlženie krajiny je väčšie, ako bolo, povedzme, pred desiatimi rokmi. Ako vnímate všetky tieto správy, ktoré prišli, takpovediac, v týchto dňoch?”

Viliam Páleník: „Ako som povedal, z krátkodobého hľadiska tieto opatrenia rozhodne nepodporia hospodársky rast, ktorý by relatívne znížil zadlženie talianskej ekonomiky, ale z dlhodobého hľadiska by mohol, ale to by je dôležité, lebo talianska ekonomika potrebuje spoločenské investície, napríklad podpora chudobných, ktorá by ich viedla k väčšej zamestnanosti, je spoločenská investícia, ale podpora chudobných len plošným zvyšovaním nejakých sociálnych dávok, ktoré nemotivujú pracovať, nie je podporovanie dlhodobo hospodárskeho rastu. Predovšetkým, ale treba povedať, že Taliansko by zrejme potrebovalo spoločenskú investíciu hlavne do vzdelávania, do vedy a výskumu, a také zvyšovanie výdavkov na tieto oblasti nebadať, ani nebadať nejaké reformy, ktoré by za tie isté peniaze dokázali dať kvalitnejšie vzdelávanie, za tie isté peniaze dať viac a kvalitnejšieho výskumu, takže z tohto pohľadu som pesimistický. Nepočuť jasné signály, že by Taliansko išlo cestou spoločenských investícií, ktoré by dlhodobo mohli zvýšiť ich hospodársky rast. Skôr sú to krátkodobé opatrenia, ktoré zrejme súvisia s politickými preferenciami vlády, volebnými sľubmi a podobne."

Marek Mašura: „Niektorí ekonomickí odborníci varujú pred tým, aby sa Taliansko nevydalo, takpovediac, gréckou cestou, a aby sa jeho dlh nevymkol spod kontroly. Myslíte si, že niečo takéto hrozí?”

Viliam Páleník: „Tak určite v prípade krízy hrozí všeličo, nevieme, aká bude, kedy bude, aká bude hlboká, ale pre trhovú ekonomiku kríza je typická. Treba ale pripomenúť, že Taliansko je veľká ekonomika nielen počtom obyvateľov, výrazne väčšia ako spomínané Grécko, ale aj ekonomickou silou, a aby sa vydalo Taliansko gréckou cestou, musela by prísť, ak by mala byť zachovaná eurozóna, musela by prísť nejaká pomoc z eurozóny, ale tá pomoc by musela byť rádovo vyššia, ako v prípade Grécka, na čo by asi nebola politická ochota. Aj keď hovoríme o veľmi vážnych scenároch, ja osobne verím, že Taliansko je natoľko vyspelá ekonomika, že dokáže nejako uregulovať tieto veci tak, aby aj splnili časť politických sľubov, aj zachovali nejakú stabilitu ekonomiky, ale je to skutočne na hrane, a nikto nevie, kedy a aká silná príde budúca kríza.”

Marek Mašura: „Mohlo by Taliansko, ak by sa jeho problémy vymkli, takpovediac, spod kontroly, stiahnuť celú eurozónu, a teda aj Slovensko, do problémov?”

Viliam Páleník: „Tak určite by mohli priviesť celú Európu do problémov. Je to veľká ekonomika, významná ekonomika. Je to zakladajúci člen Európskej únie, eurozóny, čiže nie je to predstaviteľné, aby nejakým spôsobom vystúpila z Európskej únie a z eurozóny, ale na druhej strane nie je zase predstaviteľné, aká masívna by musela byť tá eurozónová pomoc pre Taliansko, lebo je to veľká ekonomika, čiže toto naozaj by bolo treba tie čísla odhadnúť, povedať možné scenáre, ale už pred desiatimi rokmi bola situácia v Taliansku napätá, a ani sa radšej reálne s tým neuvažovalo, že by bolo potrebné Taliansku poskytnúť pomoc, lebo to asi naozaj by nebolo ekonomicky a politicky únosné. Takže to je veľmi vážna vec, ale znova opakujem, Taliansko, a hlavne severná časť Talianska je veľmi vyspelá, významná časť Európskej únie, a verím, že prijmú také opatrenia, takú kombináciu, aby tie nerovnováhy neboli neznesiteľné.”

Marek Mašura: „K situácii v Taliansku sa vyjadril Viliam Páleník, odborník Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied."

 

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MI)

Kľúčové slová:
Slovenská akadémia vied, ekonomika

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač