Zrada, diktát, alebo dohoda

01. 10. 2018

Mníchovská zrada, mníchovský diktát, či o nás bez nás, tak historici väčšinou popisujú udalosti z 30. septembra 1938. Výročie, ktoré si práve dnes pripomíname, ale stále vyvoláva polemiku. Bola to od našich spojencov naozaj zrada?“

logo Televíznej stanice Markíza(29. 09. 2018; TV Markíza; Televízne noviny; 19:00; Marek Gudiak/Viktor Vincze; Mária Chreneková Pietrová)

Viktor Vincze, moderátor: „Presne pred osemdesiatimi rokmi, niekedy v tomto čase sa už lídri Veľkej Británie, Francúzska, spolu s Talianskom a Nemeckom chystali posunúť hranice prvej Československej republiky. Hitlerovi plánovali odstúpiť veľkú časť krajiny.“

Mária Chreneková Pietrová, moderátorka: „Mníchovská zrada, mníchovský diktát, či o nás bez nás, tak historici väčšinou popisujú udalosti z 30. septembra 1938. Výročie, ktoré si práve dnes pripomíname, ale stále vyvoláva polemiku. Bola to od našich spojencov naozaj zrada?“

Marek Gudiak, redaktor: „Európa sa ešte nespamätala z jednej vojny a už nemecký ríšsky kancelár Adolf Hitler mútil vody.“

(začiatok archívneho záznamu)

Neuvedený 1: „V hitlerovskému Nemecku sa naplno rozbehol vojnový priemysel.“

(koniec archívneho záznamu)

Marek Gudiak: „Nemcom žijúcim v pohraničí Československa sľúbil viac životného priestoru. Ľudia v uliciach a masové protesty vypukli po tom, ako na londýnskej porade s našimi spojencami dostalo Československo nečakané ultimátum. Okresy, ktoré obýva viac ako 50 % Nemcov, máme okamžite odstúpiť Hitlerovi.“

Matej Hanula, historik SAV: „Došlo k mobilizácii, ktorá prebehla vcelku úspešne v Československu a atmosféra bola už tak nastavená, armáda bola pripravená na boj, čiže obyvateľstvo bolo de facto na to nachystané.“

Marek Gudiak: „Ani druhýkrát nás však spojenci nepodržali. Takto presne pred osemdesiatimi rokmi hlboko v noci začalo stretnutie, na ktorom taliansky fašistický vodca Mussolini, nemecký ríšsky kancelár Hitler, britský premiér Chamberlain a francúzsky predseda vlády Daladier rozhodli o našom osude. 30. septembra o pol tretej ráno už bola lídrami v Mníchove podpísaná dovtedy nevídaná dohoda.“

(začiatok archívneho záznamu)

Neuvedený 2: „Dokonali západniarski diplomati dielo skazy.“

(koniec archívneho záznamu)

Marek Gudiak: „Týkala sa Československa, no to čakalo na výsledok rokovania za zatvorenými dverami.“

Matej Hanula: „Táto Mníchovská dohoda bola takým pokusom dá sa povedať západných veľmocí uspokojiť akési verejne deklarované Hitlerove požiadavky, samozrejme on nehovoril o tom, že jeho cieľom je rozbiť Československo, ale že mu ide iba o tú nemeckú menšinu v Československu.“

(začiatok archívneho záznamu)

Neuvedený 3: „Tak sa uskutočnil hanebný mníchovský diktát.“

Neuvedený 4: „Dokumenty o mníchovskej zrade.“

(koniec archívneho záznamu)

Marek Gudiak: „Zrada, diktát, alebo len obyčajná dohoda, roky tabuizovaná. Téma moderných dejín dnes ponúka aj nový pohľad na konanie prezidenta Edvarda Beneša. Podľa viacerých historikov nás spojenci nezradili, ale konali s Benešovým súhlasom. Ten mal byť s odstúpením územia zmierený a sám ho vraj aj navrhoval, aby sa vyhol vojne so silnejším Nemeckom.“

Matej Hanula: „Tie interpretácie toho, či sa malo bojovať, nemalo, čo by bolo lepšie riešenie, je známy ten výrok Ferdinanda Peroutku, že český národ přišel o svou páteř tímto, že kapituloval v Mníchove, čiže sú to také rôzne pohľady, ktoré stále súperia medzi sebou.“

Marek Gudiak: „Každopádne mníchovská dohoda pripravila Československo o 28 tisíc štvorcových kilometrov územia, na ktorom žilo vyše 3,5 milióna Nemcov a Čechov.“

Matej Hanula: „To Československo prišlo o dôležité železničné a dopravné spojenia, čiže bol to taký hospodársky a do veľkej miery ekonomicky zdeformovaný štát, ktorý veľmi nemal nejaké veľké perspektívy. Treba povedať, že to bolo dočasné riešenie, pretože Hitler bol od začiatku presvedčený, hoci on mohol rozbiť Československo, on z Mníchovskej dohody nadšený nebol, on skôr sa prikláňal na tú stranu vojenského konfliktu.“

Marek Gudiak: „Mníchovská dohoda nakoniec platila iba krátko, bola však predzvesťou 2. svetovej vojny a teda najväčšieho vojenského konfliktu v dejinách ľudstva.

Marek Gudiak, televízia Markíza.


Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MI)

Kľúčové slová:
historické vedy a archeológia

Odbory vedy a techniky:
Humanitné vedy

Tlač