Ako nám plynie čas

01. 11. 2018

V posledných dňoch zarezonovalo spoločnosťou rozhodnutie Európskej komisie zrušiť striedanie letného a zimného času. Každá krajina Európskej únie sa môže teraz sama rozhodnúť, aký čas si ponechá, či zimný alebo letný. A práve o tejto téme a všetko, čo s časom súvisí, bude rozhovor s geografom Slovenskej akadémie vied pánom Tomášom Gogom.

(25. 10. 2018; TV TA3; Štúdio TA 3; 15:20; R/Barbara Štefanovičová)logo Televíznej stanice TA 3

Barbara Štefanovičová, moderátorka: „Dobrý deň, v týchto dňoch zarezonovalo spoločnosťou rozhodnutie Európskej komisie zrušiť striedanie letného a zimného času. Každá krajina Európskej únie sa môže teraz sama rozhodnúť, aký čas si ponechá, či zimný alebo letný. A práve o tejto tém a všetko čo s časom súvisí sa budeme rozprávať s geografom Slovenskej akadémie vied pánom Tomášom Gogom. Dobrý deň."

Tomáš Goga, geograf SAV: „Dobrý deň.”

Barbara Štefanovičová: „Pán Goga, povedzme si teda na úvod, čo sú to vlastne časové pásma a prečo je zemeguľa takto rozdelená?”

Tomáš Goga: „No tak v prvom rade je to spôsobené našou planétou, keďže tá logicky nie je plochá a vytvára kvázi guľovú plochu, matematicky nazývaný nejaký rotačný elipsoid, tak jej otáčania okolo svojej osi spôsobuje zmenu pozície Slnka v istej časovej jednotke na oblohe. Preto logicky táto rotácia spôsobuje striedanie dňa a noci na Zemi. A práve táto pozícia Slnka na oblohe je nosným činiteľom pri určovaní takzvaného slnečného alebo astronomického času, ktorý sa však konkrétne líši z miesta k miestu. Napríklad Bratislava a Košice majú odlišný miestny čas. A práve rozvoj dopravy a komunikácie viedol neskôr k vzniku časových pásiem, teda zón alebo časti zeme, v rámci ktorej sa požíva rovnaký nejaký štandardný čas. Jedno takéto pásmo má zhruba 15 stupňov okolo daného poludníka, 7,5 stupňa na jednu stranu, 7,5 stupňa na druhú stranu, ktoré sa nazýva takzvaný miestny poludník a má svoj určený presný špecifický posun od koordinovaného času alebo UTC. Tento posun býva spravidla v celých hodinách.”

Barbara Štefanovičová: „Áno, má to aj nejaké historické korene to rozdelenie a napríklad, prečo sa nultý poludník viaže práve na Greenwichskú hvezdáreň?”

Tomáš Goga: „Tak samozrejme, že to má historické korene. Súvisí to paradoxne s námornou dopravou a navigáciou v smere východ a západ. Keďže v tých časoch, kedy sa zavádzali časové pásma, tak nebol problém určiť zemepisnú šírku podľa pozície Polárky na nočnej oblohe. A tým pádom určenie zemepisnej šírky. Problematické bolo práve naopak práve určenie ten zemepisnej dĺžky, keďže námorníci nemali nejaký pevný bod, ktorého by sa striktne dokázali držať a zároveň nedokázali zabezpečiť aby chod vtedy používaných námorných kyvadlových hodín sa počas rozbúrených dní alebo časov na tom mori nerozkolísal a strácali tým pádom akýkoľvek možný systém na meranie času. Vtedy v tom čase boli vedci presvedčení, že práve na určenie tej zemepisnej dĺžky je potrebné mať zostrojenú v rámci možnosti čo najpresnejšiu mapu nočnej oblohy a vtedy sa dostáva na scénu Greenwich, kde myslím v 17. storočí vznikla prvá mapa nočnej severnej oblohy. Neskôr bola doplnená aj o mapu južnej oblohy avšak napriek tomu stále nebola použiteľná pre ďalšiu nejakú činnosť. To trvalo až do 18. storočia, kedy paradoxne, myslím, že to bol tesár vynašiel veľmi presný lodný chronometer, ktorý dokázal udržať čas aj počas takýchto dlhých námorných plavieb."

Barbara Štefanovičová: „Tesár, zaujímavé. A prečo teda cez Veľkú Britániu, dá sa aj toto vysvetliť?”

Tomáš Goga: „No takýchto nultých poludníkov, ako poznáme teraz nultý poludník, ktorý prechádza cez Greenwich bolo v minulosti viacero. Takmer dve storočia sa používal nultý poludník takzvaný ferrský meridián, ktorý prechádzal ostrovom Ferro El Hierro na Kanárskych ostrovoch. Bolo to takmer 200 rokov. Až v 1884 na konferencii vo Washingtone sa rozhodlo, že ten greenwichský nultý poludník bude svetovo akceptovateľným základom pre svetové mapy. Bolo to samozrejme spôsobené tým, v tom čase mocenským postavením Veľkej Británie, keďže predstavovala v zásade veľmoc a zároveň aj tým, že dve tretiny svetových lodí v tom čase už sa viazala na ten Greenwichský poludník. ”

Barbara Štefanovičová: „A z toho praktického hľadiska to pre jednotlivé krajiny čo vlastne znamená?”

Tomáš Goga: „V jednoduchosti ten nultú poludník rozdeľuje zem na východnú a západnú pologuľu. To zložitejšie vysvetlenie sa pokúsim zjednodušiť a na tvrdenie, že nultý poludník, že pre nultý poludník platí definícia stredného solárneho času. To znamená, že nad nultým poludníkom je poludnie, teda 12. hodín definované ako čas, kedy Slnko prechádza cez tento nultý poludník. Pre jednotlivé krajiny to teda logicky znamená, že majú rozličný pásmový čas. Keďže vzniklo na tej konferencii vo Washingtone 24 časových pásiem teda ten svoj pásmový čas majú v závislosti od svojej geografickej polohy.”

Barbara Štefanovičová: „A aký je rozdiel medzi miestnym časom a pásmovým časom?”

Tomáš Goga: „V zásade pásmový čas je viazaný na miestny stredný poludník. To znamená, ten má spravidla presne určený ten svoj presný časový posun voči svetovému koordinovanému času. Pričom naopak ten miestny poludník už je určovaný vzhľadom na svoju polohu a má aj svoj vlastný miestny čas s vlastným poludním, kedy Slnko teda vrcholí o dvanástej nad ním. Logiky teda aj Bratislava má iný miestny poludník, ako napríklad Košice ale spadáme všeobecne pod pätnásty poludník.”

Barbara Štefanovičová: „Áno, používame teda ten stredoeurópsky čas. Je pre nás zimný čas prirodzenejší ako ten letný z vášho pohľadu?”

Tomáš Goga: „Idem trošku globálnejšie. Ten stredoeurópsky čas alebo SEČ, ako poznáme skratku, je o hodinu väčší, ako teda o hodinu posunutý od toho času, ktorý je v Británii. U nás je tento stredný miestny čas tohto pätnásteho poludníka, ktorý sme už spomínali, definovaný, presne prechádza aj Jindřichovým Hradcom. A predĺžený tvar Slovenskej republiky zo západu na východ spôsobuje posun miestneho času už napríklad medzi Bratislavou a Košicami. To znamená, časový rozdiel, keby sme išli presne podľa astronomického času, tak medzi Bratislavou a Košicami je 14-minútorý rozdiel.”

Barbara Štefanovičová: „14 minút.”

Tomáš Goga: „A napríklad môžeme to otočiť aj na iný príklad, zoberiem si najzápadnejší bod Českej republiky, ten sa nachádza v obci Krásná na úplnom západom cípe Českej republiky a najvýchodnejší bod Slovenska, ktorý je vrchol Kremenca v katastri obce Nová Sedlica a tento rozdiel medzi týmito dvoma miestami, ktorý v podstate už je viac ako 700 kilometrov, už predstavuje 40 minút. Čo už je dosť významná časová miera. To znamená v praxi, že slnko v Novej Sedlici vyjde o 40 minút skôr ako v Čechách úplne na západnom bode Čiech. A pritom sme stále v jednom časovom pásme.”

Barbara Štefanovičová: „Teraz sa opýtam, možno je to skôr zdravotnícka otázka, ale predsa len aspoň trochu, odborníci sa zhodujú v tom, že keby sme si nechali letný čas tak by to ohlo poškodiť náš organizmus, že by to na náš biorytmus malo zlý vplyv. Má aj geograf na to niečo?”

Tomáš Goga: „Geograf sa môže iba oprieť o tie štúdie, ktoré vypublikovali fyziológovia alebo samotní lekári, alebo chronobiológovia, ktorí sa tým zaoberajú. Takže ja zostávam s tvrdením, že letný čas, alebo zmena z letného na zimný, bavíme sa primárne o tej zmene, má nejaký vplyv na úpravu biorytmu človeka. Ale vrátim sa späť k tomu letnému času, ktorý predstavuje takzvanú systémovú úpravu času, to znamená, že je to čosi umelo vytvorené na to, aby sa zvýšila, teda upravila aktivita populácie. Čo to znamená v praxi, bol zavedený v roku 1916. Cieľom, dnes to už príde také úsmevné, že bola úspora elektrickej energie. Samotní energetici teraz publikujú rôzne názory, že už to naozaj nemá pre nich nejaký významný vplyv. Avšak je naozaj pravda, že tá aktivita ľudí a populácie je mierne posunutá, že sú aktívnejší večer, ako napríklad pred východom Slnka, čo je samozrejme logické.”

Barbara Štefanovičová: „A to bude zrejme aj dôvod, prečo veľká časť verejnosti stále trvá alebo žiada ten letný čas? Dlhšie večery letné a posedieť si vonku.”

Tomáš Goga:„Áno, samozrejme. Ja zároveň ako mladý človek to plne chápem a je pre mňa jednoduché pochopiť, prečo Slováci chcú letný čas. Ale problematické už nastáva ľuďom vysvetliť, prečo vlastne by ten letný čas nemal byť zavedený a prečo práve ten štandardný stredoeurópsky čas by mal byť tým správne zvoleným. Základnou argumentáciou je práve to, čo ste spomenuli, že dochádza k ubratiu svetla večer, kde naozaj slnko bude zapadať skôr, ak budeme aplikovať zimný čas. Ďalšou ich argumentáciou je práve tá úspora energií, ktorá už je dokázaná, že už to naozaj nie je také výrazné a tak isto bezpečnosť pri šoférovaní. Pretože naozaj sa inak šoféruje, keď slnko už zapadá alebo už je súmrak, ako keď ešte stále svieti. To znamená, opäť to súvisí s tou aktivitou tej populácie, ktorá je prirodzene sústredená na tie neskoršie večerné až nočné hodiny. Avšak ja už tu zastávam ten názor a zostáva stáť pri mojom základnom argumente, že letný čas je tá systémová, tá umelá úprava. A je to niečo zavedené nedávno a je dokázané, že tie úspory, tie benefity, ktoré to prinášalo pred sto rokmi, keď to zavádzali, tak už sú prekonané.”

Barbara Štefanovičová: „A mohli by sme si teraz pán Goga povedať to, že keby sme zostali pri tom čase, ktorý navrhuje ministerstvo sociálnych vecí, teda ako prvotný návrh, že teda zimný čas, akoby to vyzeralo v lete so zimným časom? Kedy by sa začalo stmievať napríklad? Napríklad v júni”

Tomáš Goga: „Tu si v prvom rade musíme uvedomiť tú pozíciu Slovenskej republiky geografickú, že nachádzame sa, keď sa nachádzame úplne na okraji toho časového stredoeurópskeho pásma. A tým pádom to samozrejme znamená, že z geografického hradiska by sme logiky nemali mať rovnaký čas akoby mali mať napríklad Španieli. Avšak my si nebudeme vedieť nikdy vybrať, pretože už teda opäť priklonenie sa k letnému času alebo zaradenie sa, ak by sa nemenil čas, zaradili by sme sa v rámci nejakých predpokladov do východoeurópskeho časového pásma, tak nebudeme si vedieť vybrať, lebo sme úplne na hranici a buď budeme tam alebo tam. Poďme si to demonštrovať na príklade Banskej Bystrice. Pre letný slnovrat prichádza východ slnka v letnom čase na 4.40 hodinu a bude zapadať o 20.45 hodine. To sme navyknutí teraz v rámci letného obdobia. Naopak v štandardnom stredoeurópskom čase alebo v zimnom terajšom alebo teda všeobecne by už to slnko v lete pri zimnom čase vychádzalo už o 3.45. To znamená pred štvrtou hodinou rannou. A zapadalo by už pred osmou hodinou večernou .”

Barbara Štefanovičová: „Čiže to by sa asi väčšine Slovákov nepáčilo.”

Tomáš Goga: „Tu je vidieť ten argument tých Slovákov, že uberieme si hodinu svojho aktívneho života, hodinu slnečného svitu vo svojom aktívnom živote naozaj pripadá ako správny. Ja si samozrejme neviem predstaviť, že by Slováci boli ochotní zmeniť svoju aktivitu a posúvať sa, že by vstávali skôr a využívali to slnečné svetlo skôr. Ale pozrieme sa na to z úplne opačnej strany, pozrieme sa na to, čo by sa stalo, keby sme mali letný čas v zime to už na tom príklad Banskej Bystrice je ten najzávažnejší argument, ktorý zapôsobí a to je, že v lete tam vychádza slnko o 4.40, v zimnom čase by vychádzalo o 3.40 a naopak pri zimnom slnovrate by pri letnom čase vychádzalo slnko až 8.30 hodine. To už je naozaj neskoro. A tam naozaj ten zimný čas, aj tá dĺžka slnečného svitu, ktorá je tam priemerne osem hodín, má opodstatnenie, že bude slnko vychádzať o 7.30 hodine.”

Barbara Štefanovičová: „Pán Goga, zrejme by mali krajiny, aj ministerstvo tvrdí, že by sa mali dohodnúť minimálne susediace krajiny, ako to s časom bude, zrejme by ten náš región mal mať rovnaký ten čas. Zrejme by to mohlo spôsobiť problémy, keby Rakúsko malo iný čas a Slovensko iný.”

Tomáš Goga: „Áno, áno, opäť si zoberiem príklad a vezmem si metropolu Českej republiky, teda Prahu. Ak by sme aplikovali zimný čas pre letný slnovrat pre Prahu, tak by slnko vychádzalo 3.55 hodine, čo už nie je, keď si to zoberieme teraz v lete vychádza slnko pár minút po štvrtej. To znamená, už to nie je taký výrazný rozdiel a nachádzajú sa stále v tom istom časovom pásme. Zapadá už až po ôsmej hodine pri zimnom čase v lete, čo je tiež opäť dobrý argument. Avšak nedokážem si predstaviť, že by Česká republika mala iný čas ako Slovenská republika. To si naozaj neviem predstaviť, že by som ja išiel alebo vy by ste išli do Brna a odchádzali by sme z Bratislavy o 10.00 hodine a prichádzali by sme do Brna 10.30 hodine.”

Barbara Štefanovičová: „Tak uvidíme, ako to všetko dopadne. Myslím, že ešte by bolo o čom hovoriť, ale zatiaľ ďakujem veľmi pekne za návštevu v štúdiu a aj za zaujímavé informácie. Dovidenia.”

Tomáš Goga: „Ďakujem veľmi pekne.”


Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MI)

Kľúčové slová:
Slovenská akadémia vied, rozhovor, geografia

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač