Americká sonda InSight úspešne pristála na povrchu Marsu

29. 11. 2018

Americká sonda InSight úspešne pristála na povrchu Marsu. Neskôr otvorila solárne panely a na Zem už vyslala prvé fotky. InSight je prvým pozemským telesom, ktoré bude skúmať vnútornú stavbu tejto planéty. Jej úlohou bude niečo, o čo sa ešte žiadna sonda nepokúsila. Čo sa z tohto výskumu teda môžeme dozvedieť? Rozoberieme s astronómom Slovenskej akadémie vied Marekom Husárikom.

logo Rádio Slovensko(27. 11. 2018; Rádio Slovensko; K veci; 18:18; Soňa Weisová/Soňa Weisová)

Soňa Weissová, moderátorka: „Prežila viac ako šesť minút hrôzy pri pristávaní a jej misia môže zmeniť nielen naše chápanie toho, ako vznikla červená planéta, ale dokonca aj Zem. Americká sonda InSight úspešne pristála na povrchu Marsu. Neskôr otvorila solárne panely a na Zem už vyslala prvé fotky. InSight je prvým pozemským telesom, ktoré bude skúmať vnútornú stavbu tejto planéty. Jej úlohou bude niečo, o čo sa ešte žiadna sonda nepokúsila. Čo sa z tohto výskumu teda môžeme dozvedieť? Rozoberieme s astronómom Slovenskej akadémie vied Marekom Husárikom. Dobrý deň.“

Marek Husárik, astronóm Slovenskej akadémie vied: „Dobrý deň želám.“

Soňa Weissová: „Sonda InSight nie je prvou sondou NASA, ktorá pristála na Marse. No ako prvá v histórii by mala nahliadnuť aj pod povrch Marsu. Doteraz sa skúmal len jeho povrch. Misia je teda naplánovaná na vyše jedného marsovského roku, čo sú takmer dva pozemské roky. Aké úlohy teda bude táto sonda plniť a aké informácie bude vysielať na Zem?“

Marek Husárik: „Táto misia nesie so sebou také hlavné tri experimenty, od ktorých sa očakáva nahliadnutie do vnútra Marsu. Ten prvý experiment je ten, na ktorý sa najviac vedci spoliehajú. Sonda položí na povrch Marsu taký maličký seizmograf, ktorý bude proste zaznamenávať takzvané marsotrasenie, proste nejaké veľmi jemnučké záchvevy pôdy. To by mohlo napomôcť nahliadnuť aspoň tak sprostredkovane, že čo sa asi pod povrchom Marsu nachádza, že či to marsotrasenie pochádza z jadra, či to trasenie alebo tie vlny prechádzajú aj plášťom a potom postupne do kôry. Pretože o Marse veľmi toho aspoň o vnútornej stavbe vieme prakticky nič alebo veľmi málo. Čiže nevieme, že či tá jeho stavba naozaj obsahuje jadro, plášť a kôru aspoň v takej forme, ako to poznáme zo Zeme. Ďalší experiment je experiment, ktorý bude taký hĺbkový. Kúsok od sondy sa do hĺbky zhruba piatich metrov vbije taký samočinný klinec, ktorý sa sám bude zatĺkať do tých piatich metrov a … ten bude mapovať teplotnú konduktivitu. To znamená, že ten materiál okolitý, ktorý bude okolo tej sondičky, akou mierou absorbuje teplo a potom ho naspäť vyžaruje. Tretí experiment ten hlavný, ktorý sa očakáva, že by mohol priniesť informácie o tej vnútornej stavbe Marsu, jeho hlavnou takou myšlienkou je, že bude komunikovať so Zemou pomocou takej špeciálnej antény. A na základe tých prijatých a odoslaných údajov bude sa merať veľmi presne orientácia Marsu v priestore, alebo jeho orientácia severného pólu. Tam sa totiž predpokladá, že podobne ako na Zemi existuje recesia a mutácia. To sú také jemné akoby také vlnkovité pohyby na báze viacerých rokov, že aj niečo podobné existuje aj na Marse. A to by potom nám povedalo o tom, že či Mars má tekuté jadro alebo nemá.“

Soňa Weissová: „Dalo by sa povedať, že tak laicky povedané jej úlohou je zmerať životné funkcie Marsu?“

Marek Husárik: „NASA ona rada používa takéto pekné výrazy, že budú merať pulz Marsu alebo takzvané vitálne funkcie Marsu niečo ako tep alebo nejaké EKG. Môžeme to tak nazvať, áno. Marsotrasenie svojím spôsobom je podobné ako na Zemi, je nejakou takou vitálnou funkciou. NASA bude merať otrasy, zároveň teplotný tok z tej hĺbky pod povrchom a ako také kolísanie rotačného pólu Marsu.“

Soňa Weissová: „A vedci vlastne očakávajú, že táto výskumná misia by mohla dokonca zmeniť naše chápanie toho, ako vznikol nielen Mars, ale aj naša Zem. Keď začneme červenou planétou, čo sa z jej výskumu môžeme dozvedieť o Marse ako takom?“

Marek Husárik: „Poznáme štyri terestrické planéty – Merkúr, Venušu, Zem a Mars. Pri Marse sa očakáva to, že podobne ako všetky tieto terestrické planéty vznikli akréciou to znamená nabaľovaním okolitého materiálu okolo prvotného slnka. Avšak počas neskoršej fázy došlo k takzvanej diferenciácii. To znamená, že pôvodný materiál sa akoby nazvime to usádzal v každej planéte nejakým spôsobom. Kým pri Zemi vieme zhruba akým spôsobom to bolo, alebo ako sú tie vrstvy uložené, tak pri Marse sa očakáva, že by to mohlo byť podobne. Avšak pri Zemi, ktorá je doteraz stále geologicky aktívna, máme tu predsa tektonickú činnosť, vulkanickú a tak ďalej, pri Marse mohlo toto to prvotné štádium tej diferenciácie akoby ustať zamrazené v čase. Čiže budeme sa aspoň pomocou toho výskumu na Marse pozrieť asi ako to vyzeralo v počiatkoch Zeme.“

Soňa Weissová: „Ešte jedna posledná otázka. Už sme hovorili na začiatku, že misia sondy InSight má trvať približne dva pozemské roky. Je naplánované aj to, čo sa s ňou stane potom, ako prestane zberať dáta? Lebo vieme, že na Marse už sú aj niektoré nefunkčné sondy.“

Marek Husárik: „No ono to často tak býva, že sonda proste nejaká misia je úspešná, dáva stále dáta, tak nie je nejaký veľmi zásadný dôvod ju proste ukončiť. Samozrejme, dôležité sú financie. Či táto sonda bude pokračovať aj po tom tých dvoch rokoch, to už záleží na samozrejme na tých financiách. Ale aj na tom, či na Marse opäť nevypukne nejaká prašná búrka, prachová búrka. Tá len nedávno dokonca skončila na Marse. Takže ak sa také nič nestane, lebo je možné, že zas povedzme o rok tam vypukne prachová búrka, ktorá znemožní alebo zapráši tie solárne panely. Tie prestanú dodávať sonde potrebný prúd, energiu a sonda môže skončiť aj skôr.“

Soňa Weissová: „Alebo naopak môže aj presluhovať, ako sa to stalo už pri…“

Marek Husárik: „Môže, môže samozrejme pri viacerých misiách.“

Soňa Weissová: „Uzatvára astronóm Marek Husárik zo Slovenskej akadémie vied. Ďakujeme, že ste si dnes našli na nás čas.“

Marek Husárik: „Ďakujem aj ja a dopočutia.“

 

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MI)

Odbory vedy a techniky:
Technické vedy

Tlač