ČSR bola jedna z najbohatších krajín

01. 11. 2018

S Viliamom Páleníkom, odborníkom z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied si pripomenieme 100. výročie vzniku Československej republiky.

 logo Televíznej stanice TA 3(27. 10. 2018; TV TA3; Štúdio TA 3; 17:00; R/Marek Mašura)

Marek Mašura, moderátor: „V týchto dňoch si pripomíname jedno dôležité výročie – pred 100 rokmi vznikla Československá republika. Jej začiatky neboli jednoduché. Veľkými výzvami boli napríklad regionálne rozdiely. Zavádzanie novej meny či reforma vlastníctva pôdy. Prvé problémové roky však mladá republika zvládla a krátko po svojom zrode sa vypracovala na jednu z najbohatších krajín sveta. 100. výročie vzniku Československej republiky si pripomenieme s Viliamom Páleníkom, odborníkom z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied. Pán Páleník, prajem príjemný dobrý deň, vitajte u nás v štúdiu."

Viliam Páleník, analytik, Ekonomický ústav SAV: „Dobrý deň prajem.”

Marek Mašura: „Tak poďme sa teda pozrieť takpovediac o sto rokov späť do minulosti, aká bola štartovacia pozícia Československa? Skončila sa prvá svetová vojna, Rakúsko-Uhorsko sa rozpadlo, ako vyzeral ten prechod z monarchie k republike?”

Viliam Páleník: „Ten prechod bol veľmi poznačený tým, čo sa stalo zhruba pred 150 rokmi po roku 1848, nastalo takzvané rakúsko-uhorské vyrovnanie a vznikli ako keby dva štáty Rakúsko a Uhorsko a Slovensko patrilo do Uhorska a Čechy patrili do rakúskej časti Habsburskej monarchie. Ale za tých 50 rokov Uhorsko, pod vedením Maďarska, veľmi aktívne rozvinulo aj hospodársku politiku, industrializáciu Maďarska a Slovensko sa veľmi úzko naviazalo ekonomicky na Maďarsko, na Budapešť tak z hľadiska bankovníctva, ale ako dodávateľ potravín, ale hlavne ako dodávateľ priemyselných surovín pre uhorský priemysel. Na Slovensku bolo málo spracovateľského priemyslu, strojárstva, ale povedzme hutníctvo, výroba papiera, výroba koží, textilu a podobne, takže také ako keby lepšie suroviny pre uhorský priemysel.”

Marek Mašura: „A o tento dôležitý trh sme po rozpade Rakúsko-Uhorska prišli.”

Viliam Páleník: „To bol dôležitý aspekt pri rozpade Rakúsko-Uhorska, lebo vzniklo Československo, pritom Slovensko prišlo o trh uhorský, prišlo ale aj o kontakty na uhorské banky, na finančníctvo a podobne, na určité hospodárske výhody, ktoré tam boli, daňové, colné, ale aj o verejné zákazky, ktoré z Budapešti prichádzali hlavne v čase vojny, ale aj pred vojnou. A rovnako aj Čechy prišli o tú časť toho trhu rakúskeho, toho rakúskeho jadra, ale na druhej strane veľký rozdiel bol v tom, že Čechy boli vyspelejšie, mali aj spracovateľský priemysel, strojárstvo, finalizovali tú svoju výrobu, mali väčší podiel priemyslu na ekonomike, ale boli ekonomicky najviazanejší na Francúzsko, Britániu, USA, kdežto my sme boli ekonomicky naviazaní skôr na Budapešť, na Balkán alebo na Rusko. Čiže v tomto bol veľký štartovací rozdiel medzi Čechmi a Slovenskom v Československu. A ak by som to trochu mal povedať v číslach, tak podľa údajov historikov s Historického ústavu Slovenskej akadémie vied priemysel Slovenska bol len 6 percent priemyslu Československa, bankovníctvo tiež podobné malé číslo hlboko pod 10 percent, ale slovenské poľnohospodárstvo tvorilo až 30 percent toho povojnového československého poľnohospodárstva. Čiže mali sme priemysel, ale oveľa menej, slabší, jednostrannejší ako Čechy a boli sme naozaj agrárnou krajinou. To treba priznať."

Marek Mašura: „Ako sme sa s touto ťažšou štartovacou pozíciou v porovnaní teda so západom krajiny vysporiadali?”

Viliam Páleník: „No vysporiadali sme sa zložito, lebo hneď po formálnom vzniku Československa, nemali sme hneď svoje hranice. Vznikla takzvaná Maďarská republika rád a Slovenská republika rád, čiže niečo ako boľševický režim na časti slovenského územia, ktoré bolo treba poraziť. Vieme napríklad situáciu v Petržalke, to trvalo rok, dva. Ale čo bolo oveľa horšie, nemali sme železničné spojenie medzi Českom a Slovenskom a náš priemysel, napríklad oceliarsky a železiarensky, závisel od dopravy po železnici, lebo cestná sieť bola veľmi slabo vybudovaná. Čiže tá hospodárska štartovacia pozícia Slovenska bola veľmi zlá, hlavne slovenského priemyslu.”

Marek Mašura: „Môžeme teda povedať, že v tom novom mladom štáte boli veľké príjmové rozdiely? Zrejme bol rozdiel, či niekto bol úradník v Prahe alebo poľnohospodár v Rimavskej Sobote?”

Viliam Páleník: „To áno, ale tie rozdiely boli aj v čase monarchie ešte väčšie, čiže v tom historickom kontexte treba povedať, že tá prvá republika znižovala tie rozdiely aj keď samozrejme existovali. Ale z hľadiska hospodárstva treba pripomenúť, že tie po ustálení tých hraníc a vôbec existencii toho štátu, ustanovenia administratívy, daňových, colných úradov a podobne, novej meny a tak ďalej, po tom vytvorení štátu po tej hospodárskej úrovni, lebo k inej sa nechcem vyjadrovať, netrúfam si, ale po tom ustálení nastala taká povojnová konjunktúra, lebo ekonomika bola rozbitá vojnou, veľa chýbalo, neboli potraviny, ale z tej nízkej úrovne sa to rozbehlo. Boli veľmi dobré dva, tri roky hospodárskeho rastu, vznikli aj nové firmy a podobne, ale hneď po vojne začiatkom 20. rokov vznikla takzvaná povojnová kríza. Tá vznikla vo všetkých krajinách, dá sa povedať sveta. Bola to inflácia, proti ktorej sa začalo bojovať, tie krachy podnikov a podobne, ale najsilnejšia tá povojnová kríza bola v bývalých krajinách Habsburskej monarchie, to bol ten zvyšok Rakúska: Československo, Maďarsko, veľká časť Poľska, časť južnej Európy, Balkánu, tam bola tá povojnová kríza najsilnejšia, ale na druhej strane Československo sa z tej povojnovej krízy dostalo najlepšie. To bolo začiatkom 20. rokov. Bola síce inflácia, ale podarilo sa ju držať pod kontrolou, podarila sa sanovať banky stabilizovať bankový systém aj hospodárstvo.”

Marek Mašura: „S tým súviselo aj zavedenie novej meny –československej koruny, tak povedzme si o tom podrobnejšie, prečo práve táto mena vznikla a aká bola silná, prípadne aké turbulencie zažila?”

Viliam Páleník: „Tak bola tak silná ako nová krajina. To znamená, zo začiatku nebola veľmi silná, ale ten hospodársky vývoj krajiny ju posilňoval, ale hlavne sa podarilo prekonať tú povojnovú krízu začiatkom 20. rokov, kedy sa mena stabilizovala, ak banky boli doslova sanované, aby vydržali túto situáciu. Podarilo sa okrem meny aj preskupiť bankovníctvo z tej slovenskej nadväznosti na budapeštianske banky na ten český. Vznikol aj slovenský bankový systém, napríklad Tatra banka a podobne, a ten bankový systém spolu s menou fungovali celkom dobre. Aj keď treba povedať, že tie české silné bankové domy boli kapitálovo aj finančne naviazané na silné české priemyselné podniky, a preto aj na Slovensku oni viac takpovediac podporovali, protežovali český priemysel.”

Marek Mašura: „A my sme o určitú silnú pozíciu prišli tým, že sme sa oddelili od Uhorska.”

Viliam Páleník: „A stratili sme aj uhorský bankový systém úplne a ten slovenský sa začal budovať, ale nedokázal v tých prvých rokoch byť ešte rovnocenným súperom českému bankovému systému.”

Marek Mašura: „Čiže dá sa to zhrnúť tak, že neboli peniaze alebo bolo málo peňazí na začiatku pre Slovákov teda minimálne?”

Viliam Páleník: „Slováci museli prežiť ten šok zmeny bankového systému preorientovanie sa na české banky a vytvorenie slovenského bankového systému. Čiže prežívali šok z hľadiska priemyslu a jeho zamerania, ale prežívali aj šok z hľadiska bankového systému a ten bol v tej dobe veľmi úzko previazaný. Bankový a hospodársky systém boli veľmi úzko previazané.”

Marek Mašura: „Jedna výzva, s ktorou sa muselo Československo na začiatku svojej histórie je aj tá spomínaná reforma vlastníctva pôdy. Povedzte aj pre našich divákov, o čo vlastne išlo a ako sme v tejto otázke dopadli?”

Viliam Páleník: „Tá reforma bola pre Slovensko veľmi významná, lebo veľká časť slovenskej poľnohospodárskej pôdy bola spravovaná šľachticmi, grófmi a veľké boli aj cirkevné poľnohospodárske majetky spravované v podobe majorov a podobne a tie maďarské grófske alebo šľachtické majetky boli rozdelené z časti poľnohospodárom, ale aj z časti boli využité v rámci aktívnej politiky repatriácie, to znamená, prvá republika sa snažila aktívne získať tých občanov, hlavne Slovákov z nášho pohľadu, ktorí žili v USA, tam zarobili, boli ekonomicky silní, aby po usporiadaní domácich pomerov, keď sa tu ukľudnilo, aby sa vrátili na Slovensko, priniesli svoj kapitál, svoje skúsenosti a know-how a toto do určitej miery pomohlo slovenskému poľnohospodárstvu, ktoré sa stalo konkurencieschopnejším, výkonnejším ako v tej v podstate feudálnej dobe predtým. Boli aj konkrétne príklady. Takým protagonistom maďarizácie na Slovensku bol gróf Apponyi, ktorý býval tu blízko Bratislavy v terajšom Malinove a časť jeho majetku bola zmenená na Gessayov. Gessay bol významný slovenský politik v tej dobe, predseda Americkej ligy a tam vznikla obec Zálesie. Gessay, ktorý prilákal amerických Slovákov, aby pôsobili na Slovensku. Takých príkladov bolo viac. A taká politika aktívnej repatriácie občanov je ekonomicky významná.”

Marek Mašura: „K tým firmám, ako vtedy fungovali, sa dostaneme o chvíľu. Ešte Jedna otázka k tej reforme vlastníctva pôdy, s odstupom času to hodnotíte ako dôležitý a potrený krok?”

Viliam Páleník: „Pre Slovensko ako dominantne agrárnu krajinu to bol veľmi dôležitý krok, lebo slovenské poľnohospodárstvo sa stalo výkonnejším ekonomicky, zdatnejším a aj sa znížilo sociálne napätie, lebo ľudia sa stali vlastníkmi pôdy a mohli dôstojnejšie žiť, aby si mohli zabezpečiť vlastný život. Prestali už byť tými bezzemkami a mali už možnosť hospodáriť na svojom. Takže z tohto pohľadu to bolo pre slovenské poľnohospodárstvo veľmi dôležité a týkalo sa to hlavne tých južných častí Slovenska, ktoré boli poľnohospodársky výkonnejšie a to bolo pre chod ekonomiky veľmi dôležité.”

Marek Mašura: „Poďme už k tým firmám, ktoré sme spomínali aké významné firmy tu už či v českej časti alebo slovenskej časti pôsobili, bol najmä kapitál z domova alebo prichádza aj zo zahraničia?”

Viliam Páleník: „Bola to typická trhová ekonomika, demokratická republika, čiže boli tam tie bežné právne formy, ako teraz poznáme. Nakoniec po roku 1989 sme prevzali tie formy. Boli to akciové spoločnosti, boli to s ručením obmedzeným, boli to živnosti, čiastočne aj družstvá, také rôzne skôr spotrebné, alebo neziskové, humanitárne organizácie, prevládali tie bežné právne formy obchodného práva, avšak na Slovensku to boli skôr rodinné poľnohospodárske podniky v poľnohospodárstve, majery alebo niečo podobné, ale v oblasti služieb to boli živnosti predovšetkým, rodinné podniky, živnosti, obchody, ale začínali sa rozvíjať aj spoločnosti s ručením obmedzeným skôr ako rodinné firmy pre rôzne oblasti priemyslu, výrobné podniky, spracovanie rôznych častí. V obmedzenej miere na Slovensku boli typické akciové spoločnosti, ktoré zbierali kapitál z rôznych zdrojov. Skôr v Čechách bola forma akciových spoločností, z nejakých rodinných podnikov sa rozvinuli na veľké akciové spoločnosti, ktoré mali priamu komunikáciu so silnými bankovými domami, ale aj zahraničné kontakty, aj na burzy a podobne. Takými veľkými podnikmi, ktoré mali veľké dynamiku boli napríklad Škodové závody, ktoré mali pôvodne jedného majiteľa a rozvinuli sa, Vítkovice, neskôr aj Chemické závody v Ústí nad Labem. Napríklad v automobilom priemysle Laurin a Klement, ktorí boli postupne pohltení Škodou a tie fúzie prebiehali. Čiže bol to v Čechách hlavne automobilový priemysel, dopravný všeobecne automobily, ale aj chemický priemysel, odevný, obuvný, napríklad Baťa, ktorý ale expandoval aj do iných odvetví. Čiže bola to veľmi dynamická štruktúra, od pôvodných podnikateľov sa rozvíjali na akciové spoločnosti až holdingy medzinárodného významu. Na Slovensku takýchto prípadov je menej. Bola napríklad pobočka Nobelovej firmy v Bratislave, ktorá mala v určitom období problémy, ale taká firma dynamická, ktorá by nadobudla európsky až svetový význam, taká na Slovensku ma nenapadá.”

Marek Mašura: „My sme to už minimálne aspoň niekoľkokrát naznačili, že boli pomerne veľké regionálne rozdiely. Môžeme to rozdeliť tak, že bohatší západ, teda Čechy, Morava a Sliezsko a chudobnejší východ, Slovensko a Podkarpatská Rus. Povedzme si o tom viac. Boli sme vždy chudobnejšími susedmi takpovediac a Česi nám museli pomáhať?”

Viliam Páleník: „Tak Uhorsko bolo všeobecne vždy chudobnejšie, aj keď v tom období pred 400 – 500 rokmi vieme že tie banské mestá slovenské boli významné, až svetovo významné, ale pred tými 150 rokmi, už vtedy bolo Slovensko menej ekonomicky vyspelé a tá štartovacia úroveň do Československa bola horšia.”

Marek Mašura: „Mali sme problém so školami napríklad.”

Viliam Páleník: „A s inou štruktúrou. Mali sme problémy so školami, tých 50 rokov po roku 1848 boli významné z hľadiska maďarizácie. Tie zo dve generácie žiakov vyrastali v maďarských školách s pomaďarčovaním na úrovni základnej, strednej alebo aj vyšších škôl. Čiže nemali sme nejakú slovenskú vzdelanú vrstvu pri vzniku Československa, ale v podobnej situácii bola aj Podkarpatská Rus, ktorá tiež bola súčasťou Uhorska a skôr ešte zaostalejšia ako my. A ten problém dopravný, že sme nemali ani dopravné prepojenie od Prahy do Košíc, ďalej na Užhorod, tak to bolo ešte silnejšie na tej Podkarpatskej Rusi. Čiže mali sme horšiu štartovaciu úroveň, ale tá Podkarpatská Rus mala ešte horšiu ako Slovensko.”

Marek Mašura: „Je všeobecne známe, že naši západní susedia nám pomáhali.”

Viliam Páleník: „Áno, zo začiatku po tej ekonomickej stránke pomáhali, aj keď tam vládli tie ekonomické trhové vzťahy, čiže taká ostrejšia pomoc, ale z hľadiska toho personálneho na začiatku Československa naozaj Slovensko nebolo schopné obsadiť niekedy ani miesta tých županov alebo takých tých miestnych vládcov. Do určitej miery sa aj Slovensko viac bálo, že Maďari sa vrátia, že tu nastane taký spätný chod a preto sa aj báli prihlásiť sa k tomu slovenskému novému stavu.”

Marek Mašura: „Chýbali aj učitelia.”

Viliam Páleník: „To bol jeden problém a chýbali učitelia, chýbali ľudia do štátnej administratívy, do funkcií a podobne a v tejto situácii bolo logické v záujme stability krajiny, poskytlo Česko učiteľov, ale aj úradníkov, bankových funkcionárov a podobne, čo bolo veľmi prospešné. Pomohlo to Slovensku, rozvinulo sa slovenské školstvo, ale zhruba po tých desiatich rokoch hlavne v čase hospodárskej krízy svetovej, to znamená začiatkom 30. rokov už Slovensko malo určitú intelektuálnu vrstvu, ktorá vyrástla za tých desať, pätnásť rokov a začal byť nedostatok pracovnej sily a už sa aj tá slovenská intelektuálna vrstva chcela chopiť tej správy svojej časti krajiny, ale už tá česká bola určitým spôsobom udomácnená. Nebola tak nejaká aktívna politika, ako toto riešiť, napríklad poskytnúť tým Čechom zase nejaké možnosti realizovať sa doma v Čechách, a to vzniklo určité napätie počas hospodárskej krízy z tohto personálneho hľadiska na Slovensku. Ale to obdobie medzi povojnovou krízou a tou svetovou hospodárskou krízou začiatkom 30. rokov, to znamená tá hlavná časť 20. rokov bola obdobím hospodárskeho rastu. Posilnil sa aj slovenský priemysel, ale hlavne slovenské poľnohospodárstvo, veľmi dobre sa rozvinul český priemysel, ale v čase tej svetovej hospodárskej krízy začiatkom 30. rokov český priemysel bol postihnutý oveľa masívnejšie ako slovenský, tá kríza ho postihla veľmi silne, ale stále Slovensko bolo agrárnou krajinou a prepad poľnohospodársky cien veľmi tvrdo postihol aj slovenský poľnohospodársky sektor. Došlo k mnohým krachom tých rodinných poľnohospodárskych podnikoch. Ja môžem tiež povedať osobne, že rodina môjho otca išla takpovediac na bubon. Takže naozaj na to poľnohospodárstvo slovenské to bolo tvrdé, ale ten priemysel slovenský prečkal tú svetovú hospodársku krízu relatívne dobre.”

Marek Mašura: „Keď si zoberieme tých prvých desať rokov, povedzme do toho krízového roku 1929, kto takpovediac sa posunul v spoločnej republike vpred Česi alebo Slováci?”

Viliam Páleník: „To sa ťažko porovnáva. V absolútnych číslach sa posunuli vpred Česi, to je jasné, ale Slovensko začínalo zase z oveľa horšej úrovne. Čiže ten relatívny posun Slovenska bol výrazný. Ten nárast intelektuálnej vrstvy, vzdelaných ľudí, rozvoj priemyslu, rozvoj trhových vzťahov vôbec, tá národná identifikácia so svojím národom, to bolo myslím na Slovensku silnejšie ako v Čechách, lebo sme začínali z horšej úrovne. V absolútnych číslach, samozrejme, ten český vývoj bol oveľa lepší a v medzinárodnom porovnaní je to mimoriadne markantné.”

Marek Mašura: „Ako sa vyvinul náš priemysel od roku 1918? Vy ste spomínali, že sme boli najmä agrárnou krajinou, potom ste naznačili, že postupne pribúdali ďalšie podniky, povedzme si o tom viac.”

Viliam Páleník: „Boli sme agrárnou krajinou a priemysel sme mali zameraný na také polotovary pre uhorský v zátvorke maďarský priemysel. Čiže vyrábali sme, ja neviem, textil, vyrábali sme kože, také základné kože, ale nevyrábali sme kožené tašky, alebo kabelky, alebo niečo také. Ale napríklad aj papier, celulózu, ale už menej kníh a časopisov sme tlačili. Čiže boli sme takí výrobcovia polotovarov a v čase Československa sa podarilo preorientovať na dodávku tých polotovarov do Čiech, ale nedostatočne. Jednak Česi mali svoje, ale boli aj tie dopravné problémy, lebo keď sa vyrobí železo, tak jeho doprava k tomu spracovateľskému podniku je náročná na náklady, dopravu. Ak tam nie je železnica, treba urobiť obrovský prechod cez niekoľko krajín, tak to robí výrobu nekonkurencieschopnou z finančného hľadiska. Takže tie zmeny boli zložité. Niektoré veci sme začali vyrábať pre seba, čiastočne nejaký strojársky priemysel, najskôr taký jednoduchší a podobne, čiže posilnil sa priemysel, ale tá výstavba železníc bola pomerne pomalá a v podstate k takej veľmi výraznej výstavbe železníc západ - východ sa pristúpilo v čase veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch ako spôsob, ako oživiť ekonomiku, investovať do infraštruktúry a vtedy sa to výrazne, výrazne zlepšilo. Dovtedy tá výstavba železníc bola veľmi, veľmi pomalá vzhľadom na tú ekonomickú závažnosť pre novú krajinu.”

Marek Mašura: „Ja sa ešte vrátim k jednej otázke, ktorú sme spomínali na začiatku. Prvá Československá republika sa krátko po svojom vzniku dostala medzi najbohatšie krajiny sveta. Britský ekonóm Madison (?) roku 1929 urobil porovnanie a vyšlo mu, že je trinásta ekonomicky najrozvinutejšia krajina sveta. Čomu za to vďačíme?”

Viliam Páleník: „Treba pripomenúť, že vtedy ešte nebol hrubý domáci produkt, čiže tá ekonomický výkonnosť s ťažšie hodnotila. Hodnotila sa počtom zamestnancov, hodnotila sa nejakými tými tržbami v priemysle, hrubou produkciu a podobne. Alebo súpisom počtu hospodárskych zvierat. Obrábaných polí a podobne. Takéto štatistiky fungovali na posúdenie ekonomickej výkonnosti, to treba brať s určitou rezervou. Ale treba si uvedomiť že po prvej svetovej vojne to povojnové oživenie bolo veľmi zložité. Tí naši takpovediac konkurenti svetoví, bolo Nemecko, Francúzsko, ale aj iné krajiny, ktoré tiež trpeli následkami vojny, čiže podarilo sa Československu po vojne sa zotaviť z vojny snáď najlepšie z okolitých krajín aj v porovnaní s Francúzskom, ale hlavne v porovnaní s Nemeckom, a to umožnilo, že sme sa dostali na popredné priečky tej hospodárskej výkonnosti aj vo svetovom meradle. Čiže v tom celosvetovom povojnovom vývoji sa nám podarilo uspieť a najlepšie sa vysporiadať s tými povojnovými výzvami, ktoré sme mali. Hlavne tým, že sme stratili trh monarchie, tak sme sa museli orientovať hlavne na vývoz a vývoz hlavne na západ do Nemecka, Francúzska, alebo ďalej Británie a USA.”

Marek Mašura: „Pán Páleník, to bola moja posledná otázka. Ďakujem pekne, že ste si našli čas a vyjadrili sa k dôležitému výročiu, ktoré si v týchto dňoch pripomíname.”

Viliam Páleník: „Ďakujem za pozvanie a príjemný deň.”

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MI)

Kľúčové slová:
historické vedy a archeológia, Slovenská akadémia vied

Odbory vedy a techniky:
Humanitné vedy

Tlač