Čínska sonda preskúma temnú stranu Mesiaca

04. 01. 2019

Peking sa postaral o ďalší významný míľnik vo svetovej astronómii, na odvrátenej strane Mesiaca úspešne pristála čínska sonda. Stalo sa to po prvý raz v histórii letov do vesmíru. Zariadenie poslalo na Zem aj prvé fotografie.

logo Televíznej stanice STV 1(03. 01. 2019; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Martina Orságová/Janete Štefánková)

Janette Štefánková, moderátorka: „Peking sa postaral o ďalší významný míľnik vo svetovej astronómii, na odvrátenej strane Mesiaca úspešne pristála čínska sonda. Stalo sa to po prvý raz v histórii letov do vesmíru. Zariadenie poslalo na Zem aj prvé fotografie.“

Martina Orságová, redaktorka: „Ľudstvo doteraz poznalo odvrátenú stranu Mesiaca len zo snímok, no teraz k nej bude bližšie než kedykoľvek predtým. Postará sa o to čínska sonda Čchang-e 4, ktorá bude skúmať štruktúru aj povrch tejto časti Mesiaca a zrealizuje biologické experimenty.“

Jang Jü-Kuang, profesor: „Odvrátená strana Mesiaca má veľmi veľký význam, ponúka nám veľa možností a zdrojov. Môžeme tiež lepšie pochopiť formovanie a vývoj Mesiaca. Verím, že budúce čínske vesmírne misie budú pozostávať z troch krokov – obiehanie, pristátie a úspešný návrat aj so vzorkami.“

Martina Orságová: „Sonda odštartovala z čínskeho kozmodrómu Si-čchang siedmeho decembra. Z Mesiaca chce nielen priviezť podrobné informácie, no zároveň naň niečo vyniesla. Ide o zemiaky a semená buriny arábovky. Číňania chcú zistiť, či je možné pestovať rastliny v uzavretom priestore v podmienkach nízkej gravitácie.“

Obyvateľ Číny: „Pre našu krajinu to má obrovský význam. Celý vesmírny program a s ním súvisiace odvetvia sa posunú vpred, rovnako aj budúci výskum samotného Mesiaca.“

Obyvateľ Číny: „V súčasnosti to na náš život asi nemá žiaden vplyv. No z dlhodobého hľadiska, najmä v spojitosti s nepretržitým pokrokom vo vede, technike a našim napredovaním v skúmaní vesmíru, to môže ovplyvniť aj naše životy.“

Martina Orságová: „Vzhľadom na to, že sa sonda nachádza na odvrátenej strane Mesiaca, nemôže priamo komunikovať s pozemským riadiacim strediskom. Peking si poradil aj s týmto problémom.“

Marek Husárik, astronóm, Astronomický ústav SAV (telefonát): „Vyriešili tým, že sonda, ktorá tam pristane na odvrátenej strane, komunikuje ešte s takzvanou retranslačnou družicou, ktorá sa nachádza v takzvanom libračnom bode L2 , a ten sa nachádza kúsok za Mesiacom. Táto retranslačná sonda bude prenášať signál, alebo informácie z tej misie čínskej smerom na Zem.“

Martina Orságová: „Čína má do budúcna v kozme ambiciózne plány. Chce vybudovať vlastnú vesmírnu stanicu a naďalej skúmať Mesiac. Podľa doterajších plánov má v roku 2030 pristáť na Mesiaci aj prvý Číňan.“

 

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MI)

Kľúčové slová:
astronómia

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač