Prečo je Ústavný súd dôležitý?

29. 01. 2019

Rozhodnutia o ústavnosti zákonov, konaní politikov či schválenie právoplatnosti volieb. To je len časť právomocí, ktoré má Ústavný súd. Jeho zloženie sa už čoskoro takmer celé obmení. V utorok sa začne parlamentná schôdza, na ktorej poslanci vyberú kandidátov. Deväť z nich potom vymenuje prezident za ústavných sudcov.

logo Televíznej stanice STV 1(26. 01. 2019; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Jakub Prok/Viliam Stankay)

Viliam Stankay, moderátor: „Rozhodnutia o ústavnosti zákonov, konaní politikov či schválenie právoplatnosti volieb. To je len časť právomocí, ktoré má Ústavný súd. Jeho zloženie sa už čoskoro takmer celé obmení. V utorok sa začne parlamentná schôdza, na ktorej poslanci vyberú kandidátov. Deväť z nich potom vymenuje prezident za ústavných sudcov.”

Jakub Prok, redaktor: „Mečiarove amnestie rozdeľovali spoločnosť takmer 20 rokov. Aj keď ich poslanci ústavnou väčšinou zrušili, posledné slovo mali sudcovia v Košiciach. Konečný verdikt: Vladimír Mečiar zneužil svoje právomoci.”

Jozef Vozár, Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied: “To je veľmi pekný príklad toho, že Ústavný súd stojí nad súdmi všeobecnými, nad poslancami, nad vládou, nad parlamentom.”

Jakub Prok: „Ústavný súd môže zrušiť zákony, alebo spochybniť výsledky volieb. Rozhoduje aj o tom, čo môže, alebo naopak, nesmie urobiť prezident, alebo Národná rada. Je brzdou a protiváhou parlamentu i výkonnej moci.”

Peter Wilfling, právnik Via Iuris: „Politici zistili, že Ústavný súd je veľmi dôležitý orgán, má veľmi silné právomoci. Bohužiaľ, pre politické strany je to lákadlo.”

Jozef Vozár: „Niektorí bojujú preto, aby bol súčasťou ich mocenskej, ako mocenský nástroj, a niektorí preto, aby to bol skutočne orgán ochrany ústavnosti.”

Jakub Prok: „Ústavný súd vybaví ročne vyše 10-tisíc podaní. Pracuje na ňom 13 sudcov vymenovaných na 12 rokov. Hlasujú v pléne, alebo v trojčlenných senátoch. Ich rozhodnutie je definitívne, nedá sa proti nemu odvolať. Sudcovia riešia kompetenčné spory medzi politikmi aj úradmi. Sťažnosti proti rozhodnutiam súdov či súlad medzinárodných zmlúv s ústavou. Rozhodujú napríklad aj o ústavnosti referendových otázok, žalobe na prezidenta, alebo o rozpustení politickej strany.”

Peter Wilfling: „Môže byť pri hlasovaní rozhodujúci hlas každého sudcu. Tam naozaj o jeden hlas sa môže prijať veľmi kľúčové rozhodnutie, ktoré ovplyvní celé Slovensko.”

Jakub Prok: „Ústavný súd rieši aj individuálne sťažnosti občanov. Často je poslednou inštanciou, na ktorú sa môžu ľudia obrátiť, keď už všetky ostatné možnosti vyčerpali. Známym príkladom je kauza nevymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Aj o jeho sťažnosti súd rozhodol. Vtedajší prezident Ivan Gašparovič porušil Čentéšove práva.”

Jozef Vozár: „Na Ústavný súd dochádzajú stovky a tisícky individuálnych sťažností. Tvoria väčšinu činnosti Ústavného súdu. Keby sme to mohli vyjadriť v percentách, tak je to 70 až 80 percent.”

Jakub Prok: „O novom zložení Ústavného súdu bude parlament rozhodovať na najbližšej schôdzi, ktorá začne v utorok. Z osemnástky vybraných kandidátov potom prezident vyberie polovicu.”

 

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MI)

Kľúčové slová:
právne vedy , politické vedy

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač