Školstvo v roku 2018

02. 01. 2019

Vyššie platy učiteľov, reforma školstva, uvoľnenie duálneho vzdelávania či obedy zadarmo. Tieto témy rezonovali v roku 2018 v rezorte školstva najviac. Ich prehľad vám prinášame v nasledujúcej súhrnnej reportáži

logo Televíznej stanice TA 3(28. 12. 2018; TV TA3; Správy; 15:10; Hana Džurná/Katrin Lengyelová)

Katrin Lengyelová, moderátorka: „Vyššie platy učiteľov, reforma školstva, uvoľnenie duálneho vzdelávania či obedy zadarmo. Tieto témy rezonovali v roku 2018 v rezorte školstva najviac. Ich prehľad vám prinášame v nasledujúcej súhrnnej reportáži.”

Hana Džurná, redaktorka: „Január sa pre učiteľov začal pozitívnou správou. Obmedzená platnosť kreditov, ktorými si zvyšujú platy o šesť až dvanásť percent, sa skončila. Každý absolvovaný kurz si tak nemuseli po 7 rokoch zopakovať. Ministerka školstva chce ale zmeniť kreditový systém tak, aby sa kvalita kurzov zvýšila. V súčasnosti ju totiž nikto negarantuje. Kredity sa majú premenovať na príplatok za profesijný rozvoj a platiť budú opäť len sedem rokov. Po novom budú môcť učitelia dostávať príplatok len za niekoľko typov štúdia. A peniaze získajú aj za absolvovanie rigoróznej skúšky. Otázna je ale nová výška príplatku”

Pavel Ondek, predseda OZ pracovníkov školstva a vedy: „Na jednej škole môžu byť dvaja učitelia, ktorí majú tú istú aprobáciu alebo to isté vzdelávanie, ale s rozdielnym príplatkom. ”

Hana Džurná: „Odborári sa s ministerkou zatiaľ nedohodli ani na tom, dokedy budú učitelia dostávať príplatky za kredity nadobudnuté v starom systéme.

Školám začiatkom tohto školského roka hrozilo, že zostanú bez internetu. Úrad pre verejné obstarávanie totiž posudzoval, či bola zmluva medzi ministerstvom školstva a spoločnosťou Slovak Telekom predĺžená podľa zákona. Rezort tak urobil dvakrát bez vyhlásenia verejnej súťaže, a za to musel zaplatiť pokutu 790-tisíc eur. Zmluva s nových poskytovateľom spoločnosťou Swan vtedy zatiaľ podpísaná nebola. V súčasnosti je už ale uzatvorená. Projekt Edunet spĺňa prísne bezpečnostné kritéria a vysokú kvalitu poskytovaných služieb."

Ján Hargaš, výkonný riaditeľ Slovensko Digital: „Súťaž na Edunet bola vypísaná spôsobom, ktorý de facto z týchto 300 potenciálnych uchádzačov umožnil zúčastniť sa len štyrom veľkým národným dodávateľom.”

Emil Fitoš, prezident IT Asociácie: „Neviem si predstaviť, že by 6-tisíc škôl naraz rozbehlo 6-tisíc verejných obstarávaní, ktoré by dopadli úspešne.”

Hana Džurná: „Je koncipovaný ako rámcová zmluva pre 6 700 škôl, ktoré zahŕňa materské, základné aj stredné školy. Celková výška nákladov sa bude odvíjať od počtu pripojených škôl.

Vláda schválila dlho očakávaný dokument, ktorý má určiť smerovanie nášho školstva, počas nasledujúcich desiatich rokov. Jeho cieľom je zvýšiť inklúziu, prepojiť vzdelávanie s potrebami trhu práce a podporiť celoživotné vzdelávanie. Národný program pozostáva zo 106 opatrení, na ktoré bude potrebných 16 miliárd eur."

Martina Lubyová (nominantka SNS), ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR: „Treba nastaviť prostredie regulácie, zákony na to, aby sa všetky tie ďalšie reformy mohli udiať. Čiže máme naozaj zvýšené tempo legislatívnych prác.”

Hana Džurná: „Prioritou sú v nasledujúcich dvoch rokov vyššie platy učiteľov, ktoré majú stúpnuť o 20 percent. Ďalej sa budú zvyšovať tak, aby v roku 2027 dosiahli úroveň 85 percent ostatných vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov. Platy majú rásť aj začínajúcim pedagógom. Novinkou je tiež to, že vedeckí a výskumní pracovníci boli preradení do tarifnej tabuľky vysokoškolských pedagógov, čím si prilepšili o 60 až 80 eur podľa zaradenie do tarifnej triedy.

Ministerstvo školstva tiež schválilo nové hodnotiace kritéria pre Operačný program výskum a inovácie. Tie kladú dôraz na odbornosť hodnotiteľov, spravodlivé kritéria pri výbere projektov a menej byrokracie. Kým zrušené výzvy sú už vyhlásené nanovo, tie pozastavené za 300 miliónov eur na podporu vývojových centier, ešte stále kontrolujú. Zmluvy na tieto projekty má stále 37 z vyše 60 subjektov.

Počet žiakov prvého ročníka 8-ročných gymnázií nemôže od tohto školského roka prekročiť hranicu 5 percent z celkového počtu študentov z daného populačného ročníka v rámci celej republiky."

Robert Kaliňák (Smer-SD), bývalý minister vnútra: „Výber sa robil predovšetkým z pohľadu záujmu študentov štúdia na týchto školách. Z nášho pohľadu sme brali úroveň týchto gymnázií, brali sme počet študentov, ktorí sa hlásia.”

Hana Džurná: „Výnimku má teraz len Bratislavský samosprávny kraj, ktorý môže prijať desať percent žiakov. Zmenou je aj to, že na testovaní deviatakov v základných školách sa budú po novom zúčastňovať aj žiaci osemročných gymnázií. Tí doteraz testy matematiky, slovenského jazyka a literatúry nerobili.

Parlament schválil aj dlho očakávanú novelu zákona o odbornom vzdelávaní, ktorá nastavila nové podmienky pre prax študentov stredných odborných škôl. Tým sa už na žiakov nebude krátiť normatív, čo bol dôvod, prečo sa mnohé do duálu nezapájali. Zamestnávatelia budú zase finančne motivovaní priamymi platbami od 300 do 1 000 eur, aby študentom poskytovali praktické vzdelávanie. Zníži sa aj administratívna záťaž. Ministerstvo práce bude pravidelne zverejňovať informácie o tom, ako sa uplatňujú absolventi stredných škôl jednotlivých študijných odborov na trhu a tiež zoznam odvetví, v ktorých zamestnanci chýbajú.

K zmenám došlo aj vo vysokom školstve. Na jeho kvalitu bude dozerať Akreditačná agentúra, ktorá nahradí súčasnú komisiu. Tá je v súčasnosti len poradným orgánom vlády. Agentúra bude priamo rozhodovať o osude škôl vyriešiť by sa mal aj problém s odchodom vysokoškolákov do zahraničia. Študenti, ktorí sa vrátia zo zahraničnej stáže domov, si budú môcť doma na Slovensku bezplatne predĺžiť ročné štúdium. Pre nerozhodnutých žiakov zase vznikne nový bakalársky študijný program interdisciplinárne štúdia. Po jeho skončení budú môcť pokračovať v magisterskom štúdiu, ktoré bude príbuzné bakalárskym profilovým predmetom. Zmeny pocítia aj vysokoškolskí pedagógovia, ktorí už nebudú musieť mať titul profesor alebo docent. Po troch rokoch ale musia prejsť aspoň habilitačným konaním.

Deti v základných školách a v poslednom ročníku škôlky budú mať od budúceho roka obedy zadarmo bez rozdielu v tom, akú školu navštevujú, teda aj súkromnú."

Robert Fico (Smer-SD), predseda strany: „Ak niekto chodí pravidelne na stravovanie, je to pre neho súčasne nejaký stravovací návyk. Rovnako to zavádza určitú rovnosť medzi tie deti.”

Hana Džurná: „Štát im bude počas školského roka prispievať na stravu sumou 1,20 eura denne. Rodina s jedným dieťaťom tak ušetrí približne 25 eur mesačne. Samosprávy sa ale obávajú, že zvýšený dopyt po obedoch nebudú vedieť pokryť. Za opatrenie zaplatí štát približne sto miliónov eur ročne.

Kauzou roka v oblasti školstva bola transformácie ústavov Slovenskej akadémie vied na verejno-výskumné inštitúcie. Akadémie by na jej základe mohla v budúcnosti aj podnikať, čo v prípade rozpočtovej a príspevkovej organizácie nie je možné. V novom režime mala fungovať od júla. Ministerstvo ju ale do zoznamu nezapísalo pre problémy s predkladaním dokumentov. Na celý prípad si posvietil Najvyšší kontrolný úrad. Ten kritizoval, že celý proces zostal na pleciach akadémie bez spolupráce a kontroly vlády či ministerstva financií. Transformácia vraj bola od začiatku nedostatočne premyslená a výpočet hodnoty majetku akadémie netransparentný."

Martina Lubyová: „Ukázalo sa, že naozaj ten transformačný mechanizmus podľa zákona z dielne pána ministra Draxlera nebol prakticky realizovateľný.”

Pavol Šajgalík, predseda Slovenskej akadémie vied: „Zákon nevyžadoval nejaké presné vyčíslenie súčasnej hodnoty. Potom sa o tom začalo hovoriť.”

Hana Džurná: „Kontrolný úrad potom navrhol, aby bol model premeny akadémie vytvorený nanovo.

V roku 2018 sa podarilo spustiť najrozsiahlejšiu rekonštrukciu vysokoškolských internátov. Desiatky miliónov eur si rozdelilo 20 verejných vysokých škôl podľa kľúča, na ktorom sa dohodli rektori. Na obnovu internátov vláda vyčlenila celkovo 50 miliónov eur. Z prvého balíka peňazí vo výške 20 miliónov eur, univerzity zatiaľ minuli približne 30 percent."

Robert Redhammer, rektor STU v Bratislave: „My sme boli schopí rekonštruovať vnútorne asi 30 izieb za rok, pričom potrebujeme minimálne 300 izieb zrekonštruovať za rok, lebo ten dlh je 3-tisíc izieb nezrekonštruovaných.”

Hana Džurná: „Minister financií sľúbil že zvyšných 30 miliónov príde na ich účty počas budúceho roka. Posielať ich budú podľa potreby a pripravenosti projektov.

Štátny ústav detskej psychológie pred letom začali hromadne opúšťať zamestnanci potom, ako dostal výpoveď dlhoročný psychológ a vedec Vladimír Dočkal. Podľa bývalého riaditeľa Petra Lukáča mal hrubo porušiť pracovnú disciplínu. Na to ale zareagovalo sedemnásť jeho kolegov výpoveďami. Tvrdili, že vedenie ústav likvidovalo. Nasledoval protest, aj poslanecký prieskum. Ministerka školstva preto Lukáča odvolala funkcie a vedením dočasne poverila bývalú pracovníčku Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity Janette Motlovú, ktorá sa po výberovom konaní stala riaditeľkou."

Veronika Remišová (OĽaNO), poslankyňa NR SR: „Pevne verím, že pod novým vedením sa ústav stabilizuje a bude to na prospech jednak aj vedeckých výskumov a jednak aj detí.”

Hana Džurná: „Svoje výpovede zamestnanci stiahli. Od roku 2020 má ústav metodicky usmerňovať všetko poradenské centrá, ktoré sa majú zlúčiť do jedného typu. Rezort školstva si od toho sľubuje väčšiu prehľadnosť a adresnosť.

Angličtina už nebude od budúceho školského roka povinným cudzím jazykom na základných školách. Ministerka školstva chce, aby žiaci mali na výber aj z iných jazykov. Argumentuje tým, že najmä výsledky maturít z nemčiny sa zhoršujú. Podľa Združenia základných škôl môže byť ale problémom nájsť učiteľov, a tiež učebnice. Konečné slovo pri výbere prvého povinného cudzieho jazyka budú mať zriaďovatelia a riaditelia škôl.

Kompetencie Štátnej školskej inšpekcie sa posilnili. Nedisciplinovaným školám, ktoré s inšpektormi počas kontroly nespolupracujú, hrozí po novom aj zánik."

Ľubomír Petrák (Smer-SD), predseda Výboru NR SR pre vzdelávanie: „Keď dáva štát peniaze, musí mať právo kontrolovať, či tie peniaze idú efektívnym spôsobom, či sú používané na výchovno-vzdelávací proces a aká je kvalita výchovno-vzdelávacieho procesu.”

Hana Džurná: „Doteraz mohli dostať len 300-eurovú pokutu. Problémom je aj nerešpektovanie rozhodnutí inšpekcie. Zo zákona je napríklad zriaďovateľ povinný odvolať riaditeľ školy, ak to inšpekcia navrhne. Nie vždy tak ale urobí, lebo mu za to nič nehrozí. Od januára ale ministerstvo školstva môže takejto škole znížiť normatív na žiaka.

Vysoké školy a univerzity budú môcť odoberať neoprávnene získané akademické tituly. Ministerka školstva pripravuje novelu vysokoškolského zákona, ktorá im to umožní. Inšpirovala sa Českou republikou, kde táto možnosť funguje od roku 2016."

Martin Lubyová: „Bude možno zneplatniť aj časť vzdelania alebo dokonca zneplatniť aj celé získané vzdelanie.”

Hana Džurná: „Konečné rozhodnutie bude na rektoroch univerzít. Dôvodom na odobratie titulu bude napríklad to, že absolventa právoplatne odsúdia za trestný čin vydierania, nátlaku či porušenia autorských práv alebo korupcie. Univerzita by mohla titul odobrať aj za plagiátorstvo."

Robert Redhammer: „Najsilnejšia páka je verejná kontrola, teda zverejňovanie prác študentov. Lebo tam sú aj mená učiteľov, ktorí sa tým študentom venujú.”

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MI)

Kľúčové slová:
vzdelávanie

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač