Vedecké novoročné želanie

15. 01. 2019

Hosťom v štúdiu bol prof. RNDr. Peter Moczo, DrSc., predseda Učenej spoločnosti SAV. Podľa jeho slov, všetci by sme si mali uvedomovať, že bez rozvoja poznania, bez excelentného výskumu a bez kvalitného vzdelávania neexistuje rozumná budúcnosť ani pre štát, ani pre spoločnosť, ani pre národ.

Televízna stanica TA 3 - logo(14. 1.2019, TV TA3; Téma dňa; 19.50; Peter Bielik)

Peter Bielik, moderátor: „Som veľmi rád, že v štúdiu televízie TA3 môžem privítať dnes večer aj predsedu Učenej spoločnosti Slovenska, profesora Petra Mocza, dobrý večer.“

Peter Moczo: „Dobrý večer.“

Peter Bielik: „Pán profesor, videl a počul som už všelijaké novoročné príhovory, ale priznám sa, že ten váš, vedecký, som videl a počul po prvýkrát. Nie je to až tak zvykom na Slovensku, možno v zahraničí už častejšie. Komu bol určený tento novoročný príhovor, vedcom, politikom, širokej verejnosti?“

Peter Moczo, predseda Učenej spoločnosti Slovenska: „Možno stojí za to spomenúť, že mali by sme si vždy brať v našom konaní príklad, príklady z tých najlepších, od tých najlepších. No a v tomto prípade sme sa rozhodli v Učenej spoločnosti založiť tradíciu výročných príhovorov Učenej spoločnosti, tak, ako sa to deje v najvýznamnejšej učenej spoločnosti sveta, ktorou pravdepodobne je Royal Society, to znamená Kráľovská spoločnosť vo Veľkej Británii. Tam prezident Royal Society každý rok vo svojom príhovore sa vyjadruje k stavu vedy a výskumu a vysokoškolského vzdelávania vo Veľkej Británii. Takýto zámer sme mali, keď sme toto urobili.“

Peter Bielik: „Mali ste to o niečo ťažšie. Oni, keď teda opakujú každý rok, tak môžu nadväzovať, vy ste vlastne mali prvý takýto prejav. Znamená, že aj preto bol taký trochu všeobjímajúcejší, taký z nadhľadu?“

Peter Moczo: „Možno ho považovať za nultý v tom zmysle, že určite. Ak bol prvým svojho druhu na Slovensku, tak určite mal, pokiaľ možno, v primeranom rozsahu zahrnúť esenciálne aspekty, najmä tie problematické, pretože tie musíme riešiť, ktoré súvisia so stavom vedy, výskumu a vzdelávania.“

Peter Bielik: „Ak teda boli tými adresátmi, predpokladám, že širšia verejnosť, nielen teda vedci a politici, no ale aj keby to boli len tí vedci alebo pedagógovia napríklad, ľudia s vysokoškolskými titulmi, tak na Slovensku by to bola pomerne veľká skupina ľudí, pretože naozaj, titul u nás má pomerne veľké množstvo ľudí. Pochádzam z Petržalky, tam je, mimochodom, najväčšia koncentrácia ľudí s vysokoškolskými titulmi na svete. Je to znakom vzdelanej, vyspelej spoločnosti, alebo skôr prejavom toho, ako ľahko sa dá u nás získať akademický titul?“

Peter Moczo: „Áno, teraz si uvedomujem, že som nedôsledný, lebo som vám neodpovedal na úplne prvú otázku. Príhovor bol určený skutočne všetkým, pretože všetci by sme si mali v tomto štáte a v tejto spoločnosti uvedomovať, že bez rozvoja poznania, bez excelentného výskumu a bez kvalitného vzdelávania neexistuje rozumná budúcnosť pre, ani pre štát, ani pre spoločnosť, ani pre národ, takže bol adresovaný všetkým. A teda tá druhá časť, nadväzujúca, či máme príliš veľa  akademického auditória a príliš veľa titulovaných ľudí, vyplýva to z toho, že máme predimenzovanú sieť vysokých škôl, ktorá celkom evidentne nezodpovedá potrebám, možnostiam a ľudským zdrojom na Slovensku. V dôsledku toho máme veľa absolventov, bakalárov a magistrov, rôznej úrovne. A myslím si, že to, čo ste naznačili, že nie je také ľahké, nie je také ťažké na Slovensku získať magisterský titul.“

Peter Bielik: „Takže.“

Peter Moczo: „Ale nie, to získanie nie je v súlade s potrebami tohto štátu.“

Peter Bielik: „Takže to množstvo titulov, ktoré máme na Slovensku, občanov, ktorí tieto tituly majú, neznamená, že sme už teda nejaká extra vzdelaná, alebo aká spoločnosť, skôr je to teda naozaj tým systémom. Tridsaťosem univerzít, vy ste ťali do živého, keď ste pomenovali aj tento fakt. Dokonca ste v súvislosti s týmto množstvom hovorili, že často ide o predstieranie vedeckej kvality. No, to už je naozaj silná rana pomerne, skoro medzi oči, niektorým ľuďom, ktorí držia pri živote rôzne vysoké školy. Je teda pravdou, že niektoré vysoké školy si doslova vyrábajú profesorov len preto, aby potom títo profesori mohli garantovať ďalšie fungovanie tej školy, a tak ďalej, a že je to vlastne systém pre systém, ktorý živí sám seba a neprodukuje to, čo od neho očakávame?“

Peter Moczo: „Nebudem hovoriť o konkrétnych školách, samozrejme, budem hovoriť o situácii v priemere a tak, ako by som ju globálne charakterizoval. Ako sa dá predstierať kvalita, no tak uvediem niekoľko príkladov. Kritériá mnohých fakúlt a škôl na získanie titulu docent a profesor sú bez akejkoľvek súvislosti s medzinárodnými štandardmi a s medzinárodnou úrovňou. Sú skutočne vyrobené len preto, aby bolo možné vyrábať dostatočný počet spolugarantov a garantov študijných programov. A pritom, keď sa spýtate ľubovoľných predstaviteľov vysokých škôl, tak, samozrejme, nikto vám nepovie, že nerobia kvalitnú vedu a kvalitné vzdelávanie. Ak to povedia, dobre, bol by som rád, keby boli takéto výnimky. Ďalšie zrnko predstierania alebo aspekt predstierania, vo vedeckých radách fakúlt hlasujú o profesúrach, alebo dokonca o najvyššej vedeckej hodnosti doktori vied, relatívne mnohí, ktorí sú členmi vedeckej rady, ale nemajú na to vôbec vedeckú kvalifikáciu. No, nie je to zvláštne? Máme desiatky docentov a profesorov, ktorí učia, pôsobia vo vedných odboroch, na základe ktorých by ste ich mali ľahko identifikovať vo vedeckých, medzinárodných vedeckých databázach, no nenájdete ich tam, a to sú desiatky až stovky takých profesorov.

Predstavte si, že, poviem príklad, inštitúcia za celú dobu svojej existencie vytvorí stotisíc publikácií, a predstavte si, že osemdesiattisíc z nich nikdy nie je nikým citovaných, ani len samotným autorom, tak načo sa vytvárajú takéto publikácie? Ak tvrdíme, že máme výborné vysoké školy a každá má svoje miesto, že máme výborné vysokoškolské vzdelávanie, tak potom ako je možné, že máme takúto bilanciu napríklad s najprestížnejšími a finančne najvýhodnejšími pre nás, pre Slovensko, projektmi? Česko má tých ERC, European Research Council projektov tridsaťtri, Maďarsko šesťdesiatštyri, Poľsko tridsať, Slovinsko šesť, Holandsko štyristopäťdesiatosem, to znamená, že aditívne k rozpočtu dostane z európskych peňazí najmenej štyristopäťdesiatosem miliónov eur na výskum. Fínsko, ktoré má toľko obyvateľov ako my, má stopäťdesiat. Koľko máme my? Jeden. Máme nášho doktora Jána Tkáča, ktorý je jediný držiteľ ERC grantu. Takže, keď si uvedomíte, že čo všetko pohovoríme o tom našom vysokom školstve a o kvalite vedy, tak potom, ako je možné, že ho možno charakterizovať, túto vedu aj to školstvo, takýmito zlými charakteristikami.“

Peter Bielik: „Je tu aj tá otázka, ktorú sme tak isto spomínali, a to je tridsať osem vysokých škôl na Slovensku. Pri ôsmich krajských mestách, pri tom počte obyvateľov, ktorý máme, vedeli by ste prstom ukázať, a teraz nechcem, aby ste to urobili v tejto relácii, len sa pýtam, či by ste vedeli, na vysoké školy, ktoré, jednoducho, vy ste to, myslím, aj citovali, len marginálne alebo vôbec neprispievajú k pokroku a poznaniu? Sú na Slovensku naozaj takéto vysoké školy, vie sa o tom a prečo sa s tým nič nerobí?“

Peter Moczo: „Áno. Ak by ste mali čas, ak by ste sa povedzme týždeň tomu venovali, bez toho, aby ste pracovali vo vede alebo vo vysokom školstve, vy by ste si to sám tiež zistili, pretože sú to verejne dostupné, celosvetovo dostupné zdroje. Sú to rôzne databázy, WOS, Scopus, SCImago, takzvaný Nature Index.“

Peter Bielik: „A čo sa tam hodnotí, úspešnosť absolventov, alebo?“

Peter Moczo: „Hodnotí sa tam, tieto databázy a iné analýzy, je ich viacero, jednoducho hodnotia, pokiaľ možno komplexne, samozrejme, nepremieňajú univerzitu na jedno číslo, je to zodpovedné, komplexné hodnotenie, štruktúrované, a zisťujú, aká je produkcia vedecká a aký je impakt tejto vedeckej produkcie. Takže vy nijako.“

Peter Bielik: „Takže nie úspešnosť, ale to, čo vyprodukuje tá škola vo vede a výskume.“

Peter Moczo: „Áno, nemusíte mať žiadne informácie o našich vysokých školách, jednoducho pôjdete do piatich zásadných svetových databáz a analýz a ľahko zistíte, že nepreháňam, a že, bohužiaľ, je to tak, a ľahko zistíte, ktoré školy to sú.“

Peter Bielik: „No a teraz bude to mať aj nejaké B, konečne, pretože o tom, že systém normatívov, ktorým sa financujú vysoké školy, je jednoducho neudržateľný. Nefinancujú sa tie školy, ktoré sú naozaj excelentné, ktoré to potrebujú, financujú sa všetky školy rovnakým normatívom, len na základe počtu žiakov, všetci o tom vieme a rozprávame o tom roky a roky, kedy, lebo aj, teraz trochu možno aj konštruktívnej kritiky smerom k tomu vášmu prejavu, tam to jasne nezaznelo, že musí sa s tým niečo urobiť, že teda toto je podmienka budúceho úspešného napredovania našej vedy, a tak ďalej. Myslíte si, že sa nájde nejaká politická odvaha a vôľa alebo výzva odborníkov, ako je Učená spoločnosť Slovenska, ktorá, jednoducho, tento gordický uzol raz pre vždy roztne a nasmeruje naše vysoké školy tam, kde patria, v počte, v akom naozaj potrebujeme?“

Peter Moczo: „Ja som to v prejave spomenul dvomi spôsobmi. Jednak to, že na Slovensku potrebujeme triezve hodnotenie výskumu všetkých inštitúcií, ktoré tento výskum vykonávajú, vo vzťahu k medzinárodným štandardom a potrebujeme zásadné prerozdeľovanie balíka peňazí, ktorý ide na školstvo a vedu a výskum. Potrebujeme aj jeho navýšenie, ale navýšenie samotné by nestačilo, ide o zásadné prerozdelenie. Jednoducho povedané, škola, ktorá si nezarobí na základe výskumu na peniaze, tak dobre, môže učiť povedzme bakalárske programy, môžu to byť takéto školy, ale na magisterskej a doktorandskej úrovni už asi sotva. Jednoducho, na tých špičkových univerzitách a dobrých univerzitách, ktoré nezaťažujú štát, ale naopak, mu prinášajú veľké hodnoty, priamo, nepriamo, terciárne, tak tam nechodia učiť ľudia preto, že chcú učiť, učia tam preto, že sú dobrí vedci, pretože len dobrý vedec môže naučiť niekoho mladého, aby aj ten mladý sa stal dobrým vedcom, a hlavne bol produktívny a užitočný tým, čo vymyslí a vytvorí.

My by sme potrebovali skutočne zaviesť čo najskôr systém hodnotenia, jednotný systém hodnotenia výskumu na Slovensku, či už sa ten výskum koná na vysokých školách, v ústavoch akadémie alebo v rezortných ústavoch, pomocou medzinárodného auditu a rozumne zvolených kritérií, tak, aby to nebolo administratívne a byrokraticky náročné, zhodnotiť kvalitu toho výskumu a jednoducho odvíjať dosť značnú časť peňazí, ktoré idú na vysoké školy, od úspechu v tomto medzinárodnom auditovom hodnotení. Pokiaľ to nebudeme robiť, tak škodíme sami sebe.“

Peter Bielik: „Znamená to, že väčšiu váhu by ste dali pri týchto hodnoteniach takému kritériu, ktoré sa práve týka vlastného vývoja, vlastnej vedeckej činnosti týchto jednotlivých škôl, to by malo byť náplňou ich činností, povedzme, na tých vyšších stupňoch, ako sú doktorandi, docenti a tak ďalej, oni by už naozaj mali vykonávať vedeckú činnosť a to by malo byť kritériom, na základe ktorého by mali byť hodnotené ich alma mater?“

Peter Moczo: „No, neviem, či by som to nazval vlastnou činnosťou, ale, jednoducho, školy nesmú prežívať len preto, že majú dostatok študentov. Veď je to, ja by som to nazval, niekedy až genocída, keď máte veľké množstvo študentov a učíte ich, keď ste nekvalitný učiteľ, prepána, a preto, že ste si ich získali tak veľa, už, proste, rôznymi spôsobmi, tak na to máte peniaze, takto by to nemalo fungovať. Jednoducho na bakalárskej úrovni vás môže naučiť aj niekto, kto nie je významný vedec, kto nie je tvorca, tvorivý pracovník, pretože tomu rozumie, vie vás nadchnúť, vie to urobiť, proste, podať rozumnou formou. Ale od bakalárskeho stupňa vás musí viesť niekto, ktorý, hoci ani nemusí byť až taký dobrý učiteľ, ale hlavne nech vám povie, čo je podstatné v tomto svete riešiť, čo sú správne metódy na riešenie, no a nech vás naučí štýlu a správnym metódam práce, tak, aby ste boli ako vedec užitočný. A to nemôže naučiť niekto, kto sám takýmto efektívne tvorivým vedcom nie je.“

Peter Bielik: „A teraz čisto laicky, keď sa na to pozriem a skúsim to zjednodušiť. Ak by bolo menej vysokých škôl, zostalo by viac peňazí na takúto vedeckú činnosť na tých školách, ktoré to naozaj robia a zaslúžia si väčšiu podporu?“

Peter Moczo: „Tu mám tabuľku návrhu štátnej dotácie verejným vysokým školám. Je ich dvadsať. Najviac je navrhnutých pre UK stotri, najmenej, možno je to nejaké, sú to tri milióny alebo necelé štyri milióny. UK je len trochu menšia ako Univerzita Viedeň. My máme sto miliónov, oni majú deväťsto miliónov až miliardu. Sme porovnateľní s ETH a oni majú dve a pol miliardy. Tak jasné, že keby sme nefinancovali toľko škôl a rozdelili to medzi, povedzme, dve národné univerzity, tri, štyri regionálne univerzity a veľmi proporčne, povedzme, lokálnym univerzitám, no tak by sa tým najvýznamnejším národným univerzitám dostalo viac peňazí. Ale samozrejme toto prerozdelenie by nestačilo. Bolo by potrebné celkovo navýšiť. Chcem len povedať, že aj prerozdelenie aj celkové navýšenie by nám pomohlo riešiť napríklad túto nelichotivú situáciu. Náklady na výchovu študenta v Luxemburgu dvadsaťjedentisíc tristodvadsať eur, v Slovinsku deväťtisíc päťsto, Univerzita Komenského päťtisíc. Už aj na tejto sume by sa prejavilo trochu prerozdelenie v rámci existujúceho balíka, ale, samozrejme, treba ho aj navýšiť.“

Peter Bielik: „Takže keď som rátal na prstoch, hovorili ste o jednej, alebo dvoch národných univerzitách, niektorých regionálnych a niektorých lokálnych. To je stále ten počet okolo desať, dvanásť, no dobre pätnásť. Dnes ich máme tridsaťosem. To by si vyžiadalo naozaj obrovskú reformu vysokého školstva.“

Peter Moczo: „Áno, a ja nerozumiem ako môže na jednej strane niekto tvrdiť, že mu záleží na budúcnosti tejto krajiny a na druhej strane udržiavať tento marazmus takéhoto vysokého počtu škôl, hovorím, v rozpore s ľudskými zdrojmi a v rozpore so skutočnými potrebami tejto spoločnosti.“

Peter Bielik: „A pritom, vy ste sa práve vymedzili ale voči tomu, aby sa veda a výskum vo veľkej miere, možno niekde až v sto percentách, orientovali na priemysel. Na to, aby prinášali inovácie a nové poznatky. Čo vám vadí na tom absolútnom prepojení vedy a výskumu na priemysel, na inovácie? Prečo by to nemalo byť absolútne prepojenie?“

Peter Moczo: „Neviem, možno ste mi neporozumeli. Ja som len vo svojom príhovore vystríhal, teda povedal to, že veda v krajine nemôže byť zamenená za priemyselný výskum. Takisto nemožno hľadať veľmi lacné, veľmi zjednodušené a realite nezodpovedajúce vzťahy medzi priemyslom a vedou. Jednoducho, v štáte musí existovať, a teraz to poviem veľmi zhruba, pretože ani toto členenie už veľmi nie je platné, ale je zrozumiteľné, základný slobodný akademický výskum, ktorý môžete robiť aj s nohami vyloženými na stole, ale keď dostanete nápad, napríklad, prečo by nemohol existovať pozitrón a potom zistíte, že by ste boli v celom vesmíre najbohatší človek na základe takejto, povedzme, otázky, alebo prečo nemôžete vytvoriť, nájsť nejaký iný tvar známej rovnice a potom z toho príde niečo, čo by nikdy nesformuloval ako požiadavku žiadny priemysel, ani desať priemyslov.

Takže, slovom, musí byť základný slobodný výskum, ktorý je motivovaný zvedavosťou a schopnosťou konkrétneho mozgu. Viete dobre, že sa rôzne zásadné veci v našom ľudskom poznaní zrodili v rôznych krajinách. No tam, kde bol ten mozog, tam, kde bola tá, zhodou okolností, situácia na to, aby ten nápad a tá idea vznikla, musí byť potom aplikovaný výskum, pričom aplikovaný výskum má tiež dve časti. Z najkvalitnejšieho základného slobodným bádaním vedeného výskumu vznikajú obrovské potenciály pre aplikovaný výskum. No a potom je taký aplikovaný výskum, ktorý si vyslovene vyžiada prax a výroba. Všetky tri výskumy môžu byť rovnako kvalitné, rovnako zásadné. Len treba si uvedomovať, že musia byť takto štruktúrované, že tá štruktúra tam musí byť. Jediným relevantným kritériom pre hodnotenie, a teda aj potrebu daného výskumu, v štáte je jeho excelentnosť. Načo budem robiť výskum na zákazku pre nejakú firmu, keď to nebudem robiť dobre. Však privediem tú firmu k strate, nebudem im užitočný.“

Peter Bielik: „Rozumiem.“

Peter Moczo: „Myslím si, že, ešte poviem poslednú vetu, že ak by to bolo povedzme tak, že štát by dotoval z jednej tretiny základný teda výskum a povedzme by to šlo na slobodný základný výskum a dve tretiny by boli podporované priemyslom, či už vo vzťahu k ich objednávkam alebo potrebám, alebo vo vzťahu k tomu, čo by ako aplikovaný výskum vyplynulo zo základného výskumu, bolo by to podstatne lepšie ako je to teraz.“

Peter Bielik: „Áno, rozprávali sme sa aj pred reláciou, ja si pamätám graf, ktorý prezentoval pán Peter Magvaši, bývalý minister, ktorý hovorí, že porovnanie zdrojov, ktoré odchádzajú na vedu a výskum, vzhľadom k hrubému domácemu produktu, a keď si porovnáme napríklad Slovensko a Luxembursko, nie je veľký rozdiel. Z verejných zdrojov dávame v podstate porovnateľne ako dáva vyspelá západná Európa do vedy a výskumu. Kde je problém, je práve v súkromnom sektore, ktorý sa nezaoberá vedou a výskumom, vôbec vo veľkej miere niečo také nerobí, nespolupracuje vo veľkej miere s vysokými školami práve na tých zákazkách, o ktorých ste hovorili. Takže tam nás ešte čaká veľa práce. Môže to byť teoreticky tak, že tento, teraz to poviem tak škaredo, priemyselný výskum zarobí na tie ostatné slobodné a aplikované výskumy dostatok financií tak, aby to teda stačilo? Je tá vaša predstava taká, že takýmto spôsobom súkromný sektor sa bude podieľať na vede a výskume?“

Peter Moczo: „Jedno z vážnych varovaní je, že nemôžeme čakať s podporou základného výskumu s ilúziou, že počkajme na to, kým na to priemyselný výskum zarobí a potom budeme mať na financovanie vedy, výskumu. Nie, toto je jeden zo zjednodušujúcich pohľadov. Bohužiaľ, stretol som sa aj s pohľadom takým, že na Slovensku my nepotrebujeme žiadny výskum. Vedci by mali robiť len to, čo potrebuje výroba. To sú veľmi nebezpečné veci, ktoré sú dôsledkom nevzdelanosti ľudí, ktorí to hovoria a nepochopenia toho čo sa deje vo svete. Tuná možno ešte zdôrazniť to čo vedci často opakujú, že bohaté krajiny nepodporujú, počuli ste to už aspoň stokrát a verím, že aj všetci pri televíznych obrazovkách, že bohaté krajiny nepodporujú výskum preto, že sú bohaté. Je to práve naopak. Oni sú bohaté preto, aj preto, že rozumne a štruktúrovane podporujú výskum.“

Peter Bielik: „Keď ste už teda dali takýto pomerne silný novoročný prejav, to je ten bod A, čo bude bod B? On je pomerne nadčasový, už sme si to povedali na začiatku, bol teda nultý, alebo prvý, takže nedalo sa očakávať, že bude príliš konkrétny, ale dali ste si aj niektoré konkrétne vedecké ciele na tento rok, rok 2019?“

Peter Moczo: „Tak ja osobne som si dal dva druhy cieľov. Jeden cieľ je seizmologický, keďže som seizmológ, tak mám svoje osobné ciele, mám svoje témy s tímom, ktorý máme na fakulte a pre tento rok to vyzerá veľmi vzrušujúco. No ale samozrejme keďže som aj činiteľ Učenej spoločnosti…“

Peter Bielik: „Sa usmievate, ale keď seizmológ povie, že to znie veľmi vzrušujúco, tak čo máme čakať nejaké zemetrasenia, alebo…“

Peter Moczo: „Nie, nie, nie. Momentálne riešime, proste rozpracovávame teoretické metódy výpočtu, efektívneho presného výpočtu šírenia seizmických vĺn. Takže na zemetrasenie sa dúfajme nechystáme. No a v Učenej spoločnosti si myslíme, že to, čo by sme mali urobiť spolu s pracovníkmi ministerstva, s manažérmi a s politikmi, je čo najskôr vypracovať pre Slovensko to najpotrebnejšie vo vzťahu k vede, výskumu a vzdelávaniu a to nový zákon o štátnej vednej politike. Nahradiť ten, ktorý bol vytvorený ešte v roku 2005 a už nezodpovedá ani situácii na Slovensku a už rozhodne nie v Európe, ktorá sa nám vzďaľuje, strašne sa nám vzďaľuje. My nielenže sme ju nedochytili, my sme, proste, sa ocitli na dne a tá vzdialenosť medzi tou vyspelou Európou vedeckou a nami sa zväčšuje kvôli tomu, že nerobíme to, čo potrebujeme. My potrebujeme zákon o štátnej vednej politike. Takže v učenej spoločnosti by sme radi s kolegami, s ktorými sme v pracovnej skupine pre štátnu vednú politiku, načrtli princípy a nevynechateľné aspekty a položky štátnej vednej politiky a pokúsili sa presvedčiť pracovníkov ministerstva a politikov, že toto je niečo čo nemožno ignorovať a čo treba čo najskôr zohľadniť.“

Peter Bielik: „Niečo ako priorita, na ktorú sa treba sústrediť?“

Peter Moczo: „Hej, ja by som to vyslovene povedal, citoval by som teraz ten svoj príhovor. Len jasne a kompetentne definovaná štátna vedná politika môže definovať potreby štátu vo vzťahu k výskumným univerzitám a iným vzdelávacím inštitúciám a aj poslanie a úlohy Slovenskej akadémie vied ako nezastupiteľnej národnej vedeckej inštitúcie. Pritom je samozrejme treba zachovať kontinuitu toho dobrého čo bolo a čo je, ale bez štátnej vednej politiky budeme iba plátať a robiť niečo s krátkodobým výhľadom, s krátkodobými cieľmi, s krátkodobými ziskami, alebo profitmi na osobnej úrovni, ale nepomôžeme Slovensku.“

Peter Bielik: „No, len to je vždy také ťažké určiť si tie priority na čo sa zamerať. Nemôžme robiť všetko, sme malá krajina, mali by sme si určiť čo teda bude našim hlavným cieľom, našim stredobodom nášho záujmu čo sa týka vedy a výskumu. Môžeme sa oprieť o isté špecifiká Slovenska, keď budeme hľadať tieto priority? Naozaj sme krajina hornatá, sme krajina pomerne zelená s veľkým množstvom vody. Dá sa teda očakávať, že tie priority budú nasmerované napríklad na ekológiu, vodné hospodárstvo, obnoviteľné zdroje a podobné aktivity? Máte toto na mysli, že teda tú našu vedu treba niekam zamerať, aby bola cielená, aby tie vektory sa zbiehali a tie výsledky boli jednoznačnejšie?“

Peter Moczo: „Myslím, že táto vaša otázka je, už som ju zodpovedal pri inej príležitosti. Keď rozmýšľame o tom či existujú nejaké prioritné oblasti a majú byť prioritné oblasti, jediným kritériom musí byť nevynechateľná štruktúra výskumu a excelentnosť. Kritérium excelentnosti. Čokoľvek robiť inak než veľmi dobre je drahé a je to plytvanie peňazí.“

Peter Bielik: „Excelentnosť znamená, že to nikde inde na svete nerobia, alebo to neexistuje, alebo…“

Peter Moczo: „Definovať excelentnosť nie je také jednoduché, ale môže to mať áno v užšom zmysle, alebo v niektorých súvislostiach aj ten význam, že nikde inde na svete toto nerobia ako druh javu, alebo ak už ten ja neviem tá metodológia, alebo ten cieľ, produkt existuje, tak vy ho vyrobíte iným spôsobom. Jednoducho teraz nemáme asi čas na pokus o definovanie čo je excelentný výskum, ale existujú také pokusy, ja sám som raz urobil taký pri noci na jednej debate pri príležitosti Noci výskumníka. Ale teda to na čo sú priority Slovenska, je to vykonávať excelentný výskum v troch druhoch výskumu. Tak ako som už povedal, základný zvedavosťou alebo bádavosťou alebo nápadom, geniálnym nápadom motivovaný výskum, slobodný základný takzvaný a potom dva druhy toho aplikovaného. Aplikovaný, ktorý vyplýva z vynikajúceho základného výskumu a aplikovaný, ktorými vedci budú reagovať na potreby praxe a povedzme priemyselnej výroby. A tu treba povedať, že história spoľahlivo dokazuje, že najväčšie finančné zisky a najväčšie aplikácie mali nápady nie formulované tými, ktorí vyrábali, ale geniálnymi mozgami. Jednoducho si uvedomil ten človek, že ja neviem nájdem ja neviem teraz nejakú nezávislú novú formu rovnice. On nemal iný cieľ, on mal len cieľ nájsť inú formu rovnice. Alebo rovnicu, zovšeobecniť nejakú rovnicu pre iné fyzikálne podmienky. Nemal, nemyslel vôbec na výrobu. Ale ako sa ukázalo, keď vyriešil tento problém, tak zrazu sa otvoril svet neskutočných aplikácií a tento neskutočný svet aplikácií temer nikdy nie sú schopné formulovať konkrétne požiadavky konkrétnej výroby.“

Peter Bielik: „Takže musí tam byť istý nadhľad, ak chceme sa posunúť ďalej. Pán profesor, veľmi pekne ďakujem, ďakujem vám za ten nadhľad a istú víziu, ktorú ste dali do svojho novoročného prejavu. Dúfam, že nebude trvať ďalší rok kým sa opäť stretneme do vášho ďalšieho prejavu. Určite budem veľmi rád, keď nás navštívite aj skôr k otázkam, ktoré sa týkajú či už školstva, alebo vedy a výskumu na Slovensku. Veľmi pekne ďakujem.“

Peter Moczo: „Ďakujem za pozvanie, ak dovolíte, pán redaktor, ešte by som povedal predsa, ak by mali diváci záujem prečítať si tento príhovor, nech si na webe dajú Učená spoločnosť Slovenska, to ich dovedie na webstránku www.learnet.sk a tam ten príhovor je.“

Peter Bielik: „Ďakujeme za usmernenie, všetko dobré, príjemný večer.“

Peter Moczo: „Ďakujem za pozvanie.“

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MB)

Kľúčové slová:
vysoké školy, Slovenská akadémia vied, veda, výskum, rozhovor

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač