Robotizácia ohrozuje pracovné miesta

07. 02. 2019

Generálny tajomník Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe José Angel Gurría počas svojej návštevy v Bratislave poskytol RTVS exkluzívny rozhovor. Hovoril aj o tom, že robotizácia môže na Slovensku ohroziť tretinu pracovných miest. K téme sa vyjadril tiež štátny tajomník MPSVaR SR Branislav Ondruš.

Rozhlasová stanica Slovensko - logo(6. 2. 2019; Rádio Slovensko; K veci; 18.18; Martin Hílek, Jaroslav Barborák)

Jaroslav Barborák, moderátor: „Robotizácia môže na Slovensku ohroziť tretinu pracovných miest. Aj o tom hovoril na svojej návšteve v Bratislave generálny tajomník Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe José Angel Gurría. RTVS poskytol exkluzívny rozhovor. Pripravil ho Martin Hílek.“

Martin Hílek, redaktor: „Nedávno sa vo švajčiarskom Davose konalo Svetové ekonomické fórum. Jeho hlavnou témou bola štvrtá priemyselná revolúcia. Aké bude podľa vás v tomto globálnom procese postavenie malých a proexportne orientovaných krajín, ako je Slovensko?“

José Angel Gurría, generálny tajomník Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe: „Na Svetovom ekonomickom fóre v Davose sa zúčastňujem pravidelne a každý rok diskutujeme o štvrtej priemyselnej revolúcii. Klaus Schwab, zakladateľ fóra, napísal pred časom knihu na túto tému, o ktorej všetci diskutujeme. My budeme v marci prezentovať aj za účasti vášho premiéra Petra Pellegriniho a podpredsedu vlády Richarda Rašiho významný projekt digitalizácie a informatizácie. A téme digitálnej transformácie sa budeme tento rok venovať v OECD oveľa výraznejšie. Ako môže informatizácia a technologický pokrok pomôcť so vzdelávaním, v zdravotníctve, s demokratizačným procesom? Základný problém je však inde. Ako Slovensko vyrieši situáciu, keď tretine pracovnej sily hrozí, že ju nahradia stroje? Ďalšia tretina pracovných miest vašich zamestnancov bude úplne zrušená. Takmer sedemdesiat percent vašich zamestnancov bude znášať dôsledky technologického pokroku. Spôsob, ako zabrániť problémom ako z tohto technologického pokroku profitovať, je zvyšovanie zručností, nič iné, len zvyšovanie zručností. Týka sa to tak študentov, ako aj už terajších zamestnancov, ktorých treba školiť. Jedna štvrtina všetkých zamestnancov na Slovensku totiž nemá počítačové zručnosti.“

Martin Hílek: „Je to najväčšia výzva pre slovenskú ekonomiku na nasledujúce obdobie?“

José Angel Gurría: „Je to jedna z najväčších výziev. Nemať počítačové zručnosti to je ako keby ste povedali, že neviete čítať. No ale v takom prípade sa môžete ťažko zamestnať. Informatizácia a digitalizácia v súčasnosti neznamená, že musíte byť expert v danej oblasti. Nemusíte byť programátor. A to aj napriek tomu, že dnes sa to učia aj deti v školách. Pre nasledujúce generácie to už bude určite dôležité, aby mali tieto zručnosti, ale v súčasnosti je dôležité vedieť zaobchádzať s rôznymi zariadeniami, chápať komplexnosť strojov, ktoré obsluhujete. A v prípade, ak máte už nejaké skúsenosti, budete dobrým partnerom pre zariadenia. Ale v opačnom prípade, ak takýmito zručnosťami nedisponujete, stávate sa zbytočným. To ale neplatí o stroji. Ako teda môže byť človek viac produktívny? Jednoducho tak, že viac vyťaží zo znalosti strojov a to možno v prípade, ak poskytneme zamestnancom počítačové zručnosti. Myslím si, že toto je jedna z najdôležitejších a zo stredno a dlhodobého hľadiska najdôležitejšia výzva.“

Jaroslav Barborák: „Toľko teda José Angel Gurría, šéf Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe v rozhovore s Martinom Hílekom. Ako na možné výzvy robotizácie reagujú naše úrady? Štátny tajomník rezortu práce Braňo Ondruš, pekný deň prajem.“

Branislav Ondruš, štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (Smer-SD): „Dobrý deň.“

Jaroslav Barborák: „Pán Ondruš, vieme, že Slovensko stojí pred vážnou výzvou a to stále viac hroziacim efektom tej štvrtej priemyselnej revolúcie, a teda čoraz širšieho využitia v úvodzovkách inteligentných strojov, tej robotizácie výroby. Slovensko je podľa šéfa OECD José Gurríu, ktorý včera navštívil Slovensko, hrozí v dôsledku tej robotizácie strata tretiny pracovných miest, ich nahradenie inteligentnými robotmi. Sme na to pripravení?“

Branislav Ondruš: „V prvom rade si musíme položiť otázku, nakoľko je táto hrozba aktuálna pre Slovensko. Otázka znie teda kedy Slovensko bude reálne dotknuté nástupom robotizácie, ktorý by mohol znamenať zánik veľkého množstva pracovných miest.“

Jaroslav Barborák: „Šéf OECD hovorí o tretine pracovných miest na Slovensku.“

Branislav Ondruš: „To je pravda, ale zároveň my presne nevieme povedať, či tá tretina zanikne o päť rokov, o desať rokov alebo o pätnásť rokov. Pustili sme sa vlastne do analýz. Chceme vypracovať dokument, ktorý sme pracovne nazvali Práca 4.0. Sme sa inšpirovali takouto existujúcou stratégiou, ktorú v Nemecku prijali už pred dvoma rokmi. V nej chceme identifikovať nielen teda konkrétne tú tretinu pracovných miest, ktoré sú ohrozené, ale takisto ten časový horizont, v ktorom tie jednotlivé pracovné príležitosti ohrozované budú. Generálny tajomník OECD veľmi dôsledne používa pojem ohrozené pracovné miesta. To teda neznamená, že hovoríme o pracovných miestach, ktoré by mali zaniknúť. Najčastejšie totiž sa ukazuje, že drvivá väčšina tých pracovných miest nezanikne, ale zmení sa charakter práce. To znamená požadovaná kvalifikácia. Takže to, pred čím stojíme, nie je napríklad hrozba nezamestnanosti alebo dokonca masívnej nezamestnanosti, ale skôr nedostatku pracovníkov, ktorí budú ovládať tie nové zručnosti, ktoré budú mať tú novú kvalifikáciu.“

Jaroslav Barborák: „V každom prípade ak nejaký človek robí nejakých dvadsať – dvadsaťpäť rokov za pásom v nejakej zo štyroch automobiliek, bude mu asi nie ľahko sa preškoľovať?“

Branislav Ondruš: „Myslím si, že to bude závisieť od jednotlivých pracovných pozícií. Určite máte pravdu, že ak berieme do úvahy tú najjednoduchšiu manuálnu výrobu za pásom, takýto štýl výroby bude postupne zanikať. Títo ľudia určite budú musieť akoby výrazne zvýšiť svoju kvalifikáciu. Práve preto aj s ministerstvom školstva v súčasnosti vlastne pracujeme na východiskách nového zákona o celoživotnom vzdelávaní. Pretože to, čo nám OECD prízvukuje a podľa môjho názoru veľmi správne, že budeme musieť v oveľa väčšej miere investovať do celoživotného vzdelávania.“

Jaroslav Barborák: „Aktuálne pripravujete tú IT aplikáciu na uplatnenie sa na pracovnom trhu už cez tú správnu voľbu študijného odboru. Tu teda zacitujem. Chcete sa uplatniť na trhu práce? Kliknite sem a zvoľte si správne svoje štúdium. Aj takýto odkaz obsahuje tá aplikácia. Ako sa dá správne zvoliť to povolanie?“

Branislav Ondruš: „Pri návšteve tej webovej stránky si človek môže zistiť, aká je šanca uplatniť sa po absolvovaní štúdia podľa viacerých kritérií. Jedným z kritérií je rýchlosť, ako si nájde zamestnanie ten človek, ktorý skončí daný študijný odbor. Druhý, akú má šancu, že si nájde prácu v tom odbore, ktorú vyštudoval. Tretím kritériom je, aké sú mzdy v danom povolaní a štvrtým kritériom je perspektíva do budúcnosti. Čiže človek, ktorý sa rozhoduje, že či sa mu oplatí alebo či má preňho zmysel ísť sa vyučiť za kuchára, si môže na tej webovej stránke zadať do vyhľadávacieho okna názov kuchár a uvidí podľa týchto kritérií, aká je šanca nájsť si prácu, ako je táto robota platená a aký bude dopyt po kuchároch aj v budúcnosti. Týmto by sme mali vlastne akoby zjednodušiť správne rozhodovanie sa. To znamená, aby sa nám nestávalo, čo sa dnes stáva úplne bežne, že mnohí absolventi stredných aj vysokých škôl až po skončení vysokej školy zistia, že vlastne dopyt po tom povolaní, pre ktoré sa pripravovalo, je veľmi nízky a hľadajú spôsob, ako si nájsť prácu v nejakej inej oblasti.“

Jaroslav Barborák: „Čiže úplne prakticky – človek, mladý študent či rodič, ktorý pomáha mladému sa zorientovať, príde na stránku, ktorá sa volá Trendy práce, hej, a tam si jednoducho môže zvoliť povolanie. A čo tam nájde?“

Branislav Ondruš: „My by sme boli, samozrejme, najradšej, aby teda tú stránku využívali najmä rodičia detí, ktoré končia základnú školu. Lebo už vtedy sa robia tie kľúčové rozhodnutia. No a keď prídu na túto webovú stránku, tak si jednak môžu pozrieť, po akých povolaniach je dopyt, ako sú tie povolania platené, ako rýchlo si človek môže nájsť prácu v jednotlivom povolaní. Alebo si pozrie uplatniteľnosť podľa jednotlivých študijných odborov. To znamená, že ak sa rozhoduje medzi konkrétnymi študijnými odbormi, jeden sa môže volať kuchár čašník, ďalší nejaký keramikár alebo podobne, ale ďalší sa môže napríklad volať mechanik mechatronik, tak si pozrie tieto tri študijné odbory a zistí, že mechanik mechatronik je najlepšia voľba z toho hľadiska, že si v podstate okamžite po skončení tejto školy dokáže nájsť prácu, že z týchto troch povolaní sú tam najvyššie mzdy a že aj do budúcnosti bude dopyt po absolventoch tohto študijného odboru najväčší.“

Jaroslav Barborák: „Čiže to je jeden príklad. Ale... je tam uvedený aj top 25 hej tých odborov a povolaní.“

Branislav Ondruš: „Celkovo na tej webovej stránke možno nájsť okolo dvetisíc zamestnaní a okolo dvetisíc študijných alebo učebných odborov. V podstate všetky, ktoré na vysokých školách alebo na stredných školách sú ponúknuté. Pokiaľ by sme sa bavili o tých top, najväčší dopyt bude po absolventoch technických odborov. To znamená predovšetkým do priemyselnej výroby, pokiaľ ide o stredné školy. A pokiaľ ide o vysoké školy, tak to bude predovšetkým opäť strojárska a elektrotechnická výroba a potom zdravotnícke povolania.“

Jaroslav Barborák: „Nebije sa toto konštatovanie o tom dopyte do strojárskej výroby s tým, čím sme začínali? Tou prognózou, že Slovensku hrozí ohrozenie tretiny pracovných miest v dôsledku robotizácie a aktuálne práve po takýchto miestach my sme hladní?“

Branislav Ondruš: „Táto webová stránka berie do úvahy prognózy na najbližších šesť rokov. Tieto výsledky teda ukazujú, že skutočne ten nábeh ako robotizácie u nás bude predsa len pomalší, že by tie pracovné miesta mali zaniknúť v priebehu najbližších rokov.“

Jaroslav Barborák: „Hovoríte o tom, že pripravujete prognózy na šesť rokov. Kedy zachytí tá prognóza tú nastupujúcu možnú robotizáciu?“

Branislav Ondruš: „No my predpokladáme, že už vlastne v tohtoročných prognózach, keďže my vlastne tie prognózy aktualizujeme každý rok, sa už začnú prejavovať aj tieto očakávania. My vlastne na základe týchto prognóz, keďže tie údaje sťahujeme priamo od konkrétnych firiem, budeme vidieť, ako sa slovenské firmy naozaj plánujú pripravovať na prechod výroby viac postavenej na robotoch alebo počítačoch.“

Jaroslav Barborák: „Toľko teda Braňo Ondruš, štátny tajomník rezortu práce. Ešte pekný deň.“

Branislav Ondruš: „Ďakujem pekne a pekný deň poslucháčom Rádia Slovensko.“

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MB)

Kľúčové slová:
strojárstvo , technológie, rozhovor

Odbory vedy a techniky:
Technické vedy

Tlač