Koniec jednorazových plastov

01. 04. 2019

Európsky parlament tento  týždeň odhlasoval zákaz používania jednorazových plastov v únii aj s konkrétnym zoznamom produktov, ktorých sa to týka. Členské krajiny majú dva roky na zavedenie tohto zákazu do praxe. Ministerstvo životného prostredia SR oznámilo, že na takýchto opatreniach pracuje už dávno.

Televízna stanica JOJ - logo(29. 3. 2019; TV JOJ; Prvé noviny; 17.00; Iveta Krupová)

Iveta Krupová, moderátorka: „Európsky parlament tento týždeň odhlasoval zákaz používania jednorazových plastov v únii. Týka sa to konkrétnych produktov, ako sú slamky, vatové tyčinky, plastové taniere, poháre a príbory, ale napríklad aj polystyrénových krabičiek na jedlá.“

Ján Mečiar, moderátor: „Členské krajiny majú teraz dva roky na to, aby ten zákaz zaviedli do praxe. Naše ministerstvo životného prostredia hovorí, že už dávno na takýchto opatreniach pracuje.“

Tomáš Ferenčák, hovorca Ministerstva životného prostredia SR: „Urobili sme viacero krokov, napríklad už sme spoplatnili ľahké plastové tašky, prijali sme program predchádzaniu vzniku odpadu na roky 2019 až 25, ktorý už schválila vláda. V ňom je mnoho krokov, ktorými chceme ísť k tomu, aby táto krajina bola bez plastov, respektíve, aby bola bez zbytočných plastov.“

Iveta Krupová: „Plasty však bude treba niečím nahradiť. Jedno z možných riešení ponúkajú aj naši vedci zo Slovenskej technickej univerzity. Už niekoľko rokov pracujú na vývoji bioplastov, ktoré sa v prírode rozkladajú.“

Ján Mečiar: „A zdá sa, že je to na dobrej ceste. V týchto dňoch rokujú s nemeckými partnermi, s ktorými by mohli rozbehnúť ich výrobu.“

Prof. Ing. Pavel Alexy, PhD., Ústav polymérnych materiálov STU BA: „Pevne veríme, že sa nám podarí toto špecifikovať a niekde koncom tohto roka alebo začiatkom budúceho by sa mala inštalovať jednotka na priemyselnú výrobu tých našich bioplastov, či už prvej alebo druhej generácie.“

Iveta Krupová: „Tieto slovenské bioplasty sú vyrobené z rastlinných materiálov alebo produktov mikroorganizmov. Tie najlepšie sa v komposte dokážu rozložiť za päťdesiat až deväťdesiat dní. Do troch mesiacov po nich nezostane ani stopy.“

Ján Mečiar: „Samozrejme v porovnaní s bežnými plastmi, ktoré sa vyrábajú z ropy, sú drahšie. Ale nie je to také dramatické.“

Prof. Ing. Pavel Alexy, PhD.: „My to máme nakalkulované tak, že pokiaľ hovoríme o tých tenkých fóliách a tenkých vreckách a tenkých obaloch, tak nám to vychádza, že v porovnaní s tými ropnými plastmi by to malo byť niekde možno jedna celá tri až jedna celá osem. Čiže od tridsať do osemdesiat percent drahšie, čiže nie násobky, ale o niečo.“

Iveta Krupová: „Nový zákaz jednorazových plastov sa týka konkrétnych výrobkov. Fľaše, potravinárske obaly a milióny ďalších plastových vecí zostávajú.“

Ján Mečiar: „U nás sa však už riešia aj plastové fľaše. Chystá sa zavedenie ich zálohovania.“

Tomáš Ferenčák: „Naposledy, niekedy pred týždňom, už tento zákon napísaný prešiel cez medzirezortné pripomienkové konanie a schválila ho aj legislatívna rada vlády. Treba podotknúť, že ten zákon je pripravený, teší sa obrovskej podpore, čo nás veľmi milo prekvapilo na ministerstve.“

Iveta Krupová: „Predpokladaná minimálna suma zálohy by mala byť dvanásť centov pri PET fľaši a desať centov za plechovku. Ministerstvo životného prostredia zdôrazňuje, že ide o poplatok, ktorý sa zákazníkovi vráti.“

Tomáš Ferenčák: „Teda zaplatí zálohu, keď si berie PET fľašu, a keď ju vráti späť, tak si vráti tých dvanásť centov. A to je inak aj taký veľmi spravodlivý systém, lebo ak sa nejaký zákazník rozhodne, že to nevráti späť, že sa mu nechce a zahodí to, tak ten, čo ju zdvihne z tej zeme a vráti, tak ten dostane za to tú zálohu späť.“

Ján Mečiar: „Celkom paradoxné pritom je, že práve PET fľaše sú v podstate jediné plasty, ktoré sa dajú recyklovať. My síce môžeme dôkladne vyseparovať každý kúsok plastu v domácnosti, ale skutočný druhý život dostanú len PET fľaše.“

Prof. Ing. Pavel Alexy, PhD.: „Existuje textilný priemysel, chvalabohu, a to je jediná šanca pre PET fľaše, pretože vlastne z toho PET-u, to je polyester, z ktorého sa dajú robiť vlákna, či už technické alebo akékoľvek iné, a ten to spotrebuje. No a ten ostatný plast, najmä ropný plast, ten je bez šance na ďalšie spracovanie.“

Iveta Krupová: „A tak všetok ostatný plast nemá využitie. Používajú ho napríklad cementárne ako palivo. Ide o problém, ktorý vyrieši len zavedenie nových materiálov alebo zavedenie bioplastov. A je viac ako isté, že to ešte pekných pár rokov potrvá.“

Ján Mečiar: „Treba ešte dodať, že na Slovensku by sa zálohovanie PET fliaš malo uviesť do praxe v roku 2020, a to s dvojročným prechodným obdobím.“

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MB)

Kľúčové slová:
vysoké školy, technológie, veda, výskum

Odbory vedy a techniky:
Technické vedy

Tlač