Vedcom roka 2018 sa stal Vladimír Zeleňák

15. 05. 2019

Vedcom roka sa stal Vladimír Zeleňák. Cenu si prevzal od zástupcov Slovenskej akadémie vied.

logo RTVS Jednotka(14. 05. 2019; RTVS Jednotka; Ranné správy; 07:30; Iveta Gombošová/Iveta Gombošová)

Iveta Gombošová, moderátorka: „Vedcom roka sa stal Vladimír Zeleňák. Cenu si prevzal od zástupcov Slovenskej akadémie vied a my sme radi, že si našiel čas a prišiel do štúdia Ranných správ RTVS, vitajte u nás.“

Vladimír Zeleňák, Vedec roka 2018: „Ďakujem.“

Iveta Gombošová: „Blahoželáme k oceneniu Vedec roka. Ja teda pripomeniem, že ste ho získali za štúdium nových efektívnych pokrokových sorbentov na záchyt skleníkového plynu CO2. Skúste priblížiť svoju prácu, v čom teda spočíva?“

Vladimír Zeleňák: „Ja by som nadviazal na ten váš predchádzajúci vstup, keď ste hovorili o ekológii a dnes vieme, že skleníkové plyny sú veľkým problém ľudskej spoločnosti, spôsobuje otepľovanie atmosféry, no a my sa snažíme vyvíjať sorbenty, ktoré by takéto plyny efektívne zachytávali. Pretože celý proces záchytu CO2 nie je len jednostupňový proces, ale musíme vyvíjať látky, ktoré tak oxid uhličitý zachytia, potom musíme niekde transportovať a musíme ho niekde uskladniť. Ale práve z týchto krokov záchyt a separácia plynov oxidu uhličitého je ten, ktorý je najdrahší. Takže, ak chceme takéto technológie zavádzať v budúcnosti a znižovať emisie skleníkových plynov, tak musíme vyvíjať sorbenty, ktoré by lacnejšie a efektívnejšie oxid uhličitý zachytili.“

Iveta Gombošová: „Ako by sme si mohli predstaviť tie sorbenty, ktoré hovoríte?“

Vladimír Zeleňák: „Sorbent v našom ponímaní je to pórovitá látka, nanopórovitá látka, ktorá má rozmery teda rádovo 10 na mínus deviatu metra a ja by som to priblížil možno na príklade nejakej špongie. Čiže je tam množstvo pórov a výhodou týchto látok je, že majú obrovský povrch. Veľkosť povrchu niektorých takýchto materiálov môže byť ako plocha futbalového ihriska. Čiže keď si predstavíte takýto materiál veľkosti čajovej kocky cukru, čiže to je zhruba 1 gram, tak v jednom takomto grame pórovitého materiálu sa skrýva plocha ako futbalového ihrisko. A práve táto plocha je tou črtou, ktorá pomáha absorbovať molekuly plynu zachytávať na svojom povrchu. A na tomto funguje fenomén absorpcie, ktorý potom vychytáva molekuly plynov do štruktúry týchto sorbentov a pomáha nám ich oddeľovať zo zmesí a takto účinnejšie separovať.“

Iveta Gombošová: „Máme si predstaviť, že vlastne v praxi to bude nejako vyzerať tak, že tie sorbenty budú dostupné, alebo ako budú zachytávať ten skleníkový plyn.“

Vladimír Zeleňák: „Cieľom je, aby vlastne v oblastiach, ktoré produkujú veľké množstvá skleníkových plynov, čiže v súčasnosti je to napríklad výroba elektrickej energie spaľovaním fosílnych palív, tak v takýchto prevádzkach by tieto sorbenty mali byť inštalované v budúcnosti a takto zachytený plyn by bolo možné následne uskladniť, sekvestrovať napríklad v nejakých zemských dutinách a takto uskladniť na dlhé milióny rokov. Mnohé pilotné projekty v Kanade, vo Francúzsku už bežia, čiže tam sa využívali bývalé náleziská zemného plynu, keď sa ten zemný plyn vyťažil, tak v podstate tie podzemné dutiny, kde bol uskladnený zemný plyn zostali vyčerpané, no a teraz sa tieto priestory využívajú na sekvestráciu, uskladnenie oxidu uhličitého do týchto podzemných priestorov. Takže myslím, že Kanada je tou krajinou, ktorá je v týchto technológiách momentálne prvá na svete, ale samozrejme, všetci sa snažíme aplikovať a vyvíjať takéto sorbenty.“

Iveta Gombošová: „Teraz sme teda vysvetlili za čo to bolo toto ocenenie, vy ho tu aj máte, ku ktorému sme vám už zagratulovali a myslím si, že aj viacerí. Čo to pre vás ale znamená? Pre vás osobne.“

Vladimír Zeleňák: „Je to samozrejme veľká motivácia, pretože ak človek robí svoju prácu, ak ju má rád, tak je príjemné, ak si niekto všimne a ocení, že tú prácu sa snaží vykonávať dobre, najlepšie ako vie, a teda, že je to aj prospešné možno pre ľudí a pre spoločnosť.“

Iveta Gombošová: „Ja na vás poviem, že vy teda pracujete na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, vzdelaním ste anorganický chemik, ale pôsobíte v oblasti povedzme nanomateriálov aj so svojim tímom. Skúste ten tím priblížiť a povedať, v čom sú tie nanomateriály také špecifické a výnimočné?“

Vladimír Zeleňák: „My sme tím, ktorý pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ktorý sa nazýva TRIANGEL, tím pre výskum anorganických materiálov a sme v tomto tíme združení ako chemici, tak aj fyzici. A vlastne našou spoločnou snahou je rozvíjať niektoré črty nových materiálov, ktoré prinášajú nové unikátne vlastnosti. Tie vlastnosti môžu byť magnetické napríklad, alebo ako sorbenty, ktoré som predstavil pred chvíľou. Čiže nanomateriál je pomerne široký pojem a na tej nano-úrovni sa objavujú nové vlastnosti materiálov, ktoré u bežných objemových materiálov nepozorujeme. Jednou s takou oblastí, ktorú tiež rozvíjame, a to som ešte nepovedal a nepredstavil, je oblasť výskumu takýchto materiálov ako nosičov liečiv. Čiže našim cieľom je použiť tieto pórovité materiály ako efektívne nosiče liečiv, aby dopravili liečivo na miesto účinku. Čiže keď si prestavíme nejaké tkanivo, alebo rakovinové bunky, ktoré potrebujeme liečiť, alebo aplikovať nejaké liečivo, tak vieme, že väčšina tých cytostatík je pomerne škodlivá nielen k rakovinovým bunkám, ale aj k tým zdravým, k telu samotnému. Takže my sa snažíme vyvíjať také systémy, ktoré by to liečivo neuvoľnili priamo v tele po vlastne aplikácii, ale napríklad až v mieste účinku, čiže v tom rakovinovom tkanive. Takže to je druhá taká doména, ktorá zasahuje do oblasti biomedicíny, ale kde práve tieto nanopórovité systémy na základe oxidu kremičitého, ktorý vyvíjame taktiež, majú veľký aplikačný potenciál.“

Iveta Gombošová: „Ďakujeme vám veľmi pekne, že ste prijali pozvanie do Ranných správ, my vám želáme vo vašej práci veľa úspechov, aby ste mali aj naďalej toľko medzinárodných citácií ako máte v súčasnosti a želáme ešte aj peknú cestu do Košíc.“

Vladimír Zeleňák: „Ďakujem pekne a ešte ak môžem poďakovať, tak toto ocenenie samozrejme, túto cenu dáva Slovenská akadémia vied, Centrum vedecko-technických informácií a Zväz slovenských vedecko-technických spoločností. Takže chcem im poďakovať, ako aj mojej domovskej univerzite a Fakulte za tú prácu, ktorá tam vznikla a za všetko. Ďakujem.“

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MI)

Kľúčové slová:
chemické vedy, osobnosti vedy, veda, výskum

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač