Vedec roka SR 2018 je z Košíc

14. 05. 2019

Vedcom roka 2018 je Vladimír Zeleňák z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Patrí k popredným vedeckým osobnostiam a pôsobí v oblasti anorganickej chémie. Jeho výskum by mohol pomôcť aj v zdravotníctve.

RTVS Jednotka - logo(13. 05. 2019; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19.00; Emília Lengyelová, Ľubomír Bajaník)

Ľubomír Bajaník, moderátor: „Vedcom roka 2018 je Vladimír Zeleňák z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Patrí k popredným vedeckým osobnostiam a pôsobí v oblasti anorganickej chémie. Jeho výskum by mohol pomôcť aj v zdravotníctve.“

Emília Lengyelová, redaktorka: „Vedec Vladimír Zeleňák sa venuje výskumu nanopórovitých materiálov. Tie sa využívajú ako sorbenty, teda pohlcovače skleníkových plynov alebo ako nosiče liečiv. Na výskume pracoval dvanásť rokov.“

Vladimír Zeleňák, Vedec roka 2018: „Tieto materiály sú schopné do svojej štruktúry uskladniť molekuly liečiva a cielene ich uvoľniť na mieste účinku tak, aby nedochádzalo k poškodeniu, napríklad zdravých orgánov alebo zdravých tkanív.“

Emília Lengyelová: „Cenu mladého pracovníka si prevzal Matej Baláž za výskum rôznorodej využiteľnosti mechanochémie. Mechanickú silu získal z obyčajnej vaječnej škrupinky, tá je najrozšírenejším prírodným odpadom. Proces vyniká svojou šetrnosťou, nevyužíva chemikálie ani vysoké teploty. Praktickým výsledkom môže byť aj posypová soľ.“

Matej Baláž, Mladý vedecký pracovník 2018: „Mlecím procesom možno veľmi výrazne zvýšiť, napríklad schopnosť zachytávať toxické ióny z odpadových vôd na odstraňovanie chlóru z PVC. To sa práve dá uskutočniť napríklad mletím škrupinky, ktorá je na báze vápnika a tento vápnik reaguje práve s tým chlórom, ktorý som spomínal a vzniká chlorid vápenatý, na sneh v zime.“

Emília Lengyelová: „Záujem o vedu má vzbudiť v mladých ľuďoch nielen toto oceňovanie, ale aj osveta. Začať by sa s ňou malo už na základných školách.“

Pavol Šajgalík, predseda Slovenskej akadémie vied: „Aby spoločnosť dokázala oceniť, že títo ľudia vynakladajú obrovské množstvo svojich mentálnych schopností na to, aby vlastne kvalita života, ktorý my obyčajní ľudia žijeme, že je lepšia.“

Emília Lengyelová: „Odborná komisia ocenila vedcov aj v kategórii Osobnosť medzinárodnej spolupráce, Inovátor roka alebo Technológ roka.“

Ľubomír Bajaník: „A v spojení sme s inžinierkou Máriou Omastovou, doktorkou vied z Ústavu polymérov SAV v Bratislave, pred časom Vedkyňou roka 2016, no a aktuálne súčasťou komisie, ktorá o Vedcovi roka rozhodovala. Dobrý večer. Ako toto ocenenie môže pomôcť v práci vedca aktuálneho laureáta a možno aká je vaša osobná skúsenosť?“

Mária Omastová, Vedkyňa roka 2017, Ústav polymérov SAV: „Dobrý večer všetkým. Ocenenie vždy upozorní na daného vedca, kolektív, vednú disciplínu a určite dá užšiemu či širšiemu okoliu vedieť, že niečo dôležité sa udialo v slovenskej vede, keď hovoríme o ocenení Vedec roka. Samozrejme, je to čas, keď človek je zviditeľnený, keď sa vlastne teší z toho ocenenia celý kolektív. No tešiť neznamená vo vede dlhé obdobie. Tešiť znamená zase vykročiť ďalej a podávať nové projekty, snažiť sa o získavanie nových financií a, samozrejme, o pokročení vo vedeckej disciplíne, v ktorej pracujeme.“

Ľubomír Bajaník: „No a teraz aj do reality, nie iba oslava. V podpore vedy Slovensko obsadzuje posledné priečky v rámci Európskej únie. Výrazne vyšší podiel HDP dávajú aj Česi, Maďari či Poliaci. Kedy bude lepšie vo vede na Slovensku?“

Mária Omastová: „Áno, táto realita je známa všetkým a myslím si, že my, ktorí práve robíme vedu na Slovensku, týmto dosť trpíme. Radi by sme počuť, že sa financie do vedy výrazne zvýšili a, samozrejme, že sa to odzrkadľuje na ďalšom vedeckom živote. Získavame málo ERC projektov. To sú projekty, ktoré sú podporované Európskou úniou a sme samozrejme aj v tomto ukazovateli na chvoste. Kedy bude lepšie, je otázka asi pre iné inštitúcie ako pre mňa. Veríme však, že po zadefinovaní vednej politiky a po určení tých hlavných smerov sa tá situácia zlepší. Čo by som si veľmi priala je, aby sme našli podporu pre mladých vedeckých pracovníkov a postdokov, aby sme ich zastabilizovali, pretože doposiaľ to riešia či už jednotlivé univerzity, alebo Slovenská akadémia vied iba zo svojich zdrojov.“

Ľubomír Bajaník: „Takže jedna otázka je pre politikov. Tak sa opýtam za médiá, čo by bolo možné urobiť pre propagáciu vedy napríklad zo strany médií?“

Mária Omastová: „Ja si myslím, že táto situácia sa výrazne zlepšila v poslednom období, médiá sa zaujímajú o vedu. Počujeme v každom či rannom alebo niekedy v popoludňajšom vysielaní nejaké vedecké poznatky. Ale mala by sa zamerať na propagáciu na tú možno najmenšiu generáciu na tých, ktorých vychovávame v základných školách, aby sme v nich prebudili vedcov. My našťastie máme v akadémii takú iniciatívu Nájdi v sebe vedca a je to skutočne veľmi radostné pozrieť sa na rozžiarené oči malých, možno teda budúcich vedeckých pracovníkov. A to je jedna zo súčastí nášho budovania vedy na Slovensku.“

Ľubomír Bajaník: „To boli pozitívne slová vstupu Márie Omastovej, doktorku vied z Ústavu polymérov SAV v Bratislave. Ďakujeme za váš čas.“

Publikované z monitoringu Slovakia Online s.r.o.

(MB)

Kľúčové slová:
chemické vedy, Slovenská akadémia vied, súťaže, osobnosti vedy, veda, výskum

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač