Autoritu prezidenta založil T. G. MASARYK

31. 03. 2014

(30. 03. 2014; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19.00; por. 9/19; JACO Matúš)

Viliam STANKAY, moderátor: „Prvý československý prezident Tomáš Garrigue MASARYK, ale aj hlava vojnovej Slovenskej republiky Jozef TISO či posledný komunistický prezident Gustáv HUSÁK. Ak počítame hlavy nášho štátu od roku 1918 v polovici júna sa Andrej KISKA stane 14. prezidentom."

Matúš JACO, redaktor: „Je rok 1918. Prvá svetov vojna sa skončila a československá štátnosť nadobúda vďaka snaženiu Tomáša Garrigue MASARYKA, či Milana Rastislava ŠTEFÁNIKA reálne kontúry. Práve intelektuál, profesor filozofie a hlavne nestraník MASARYK sa stáva prvým prezidentom nového štátu."

Dušan KOVÁČ, historik, Slovenská akadémia vied: „Ako prezident nezaložil československý prezidentský systém, ale parlamentnú demokraciu, kde prezident nemal veľké právomoci. Napriek tomu jeho autorita mala na formovanie prvej republiky veľký vplyv."

M. JACO: „Keď obľúbený MASARYK pre zdravotný stav už nedokázal úrad zastávať, ako 51 ročný ho v roku 1935 nahradil Edvard BENEŠ. Sociológ a uznávaný diplomat prebral úrad v čase, keď sa Európu šírila hrozba nacizmu. Zlomovým bodom jeho funkčného obdobia bola Mníchovská dohoda a rozhodnutie, že Československo sa obsadzovaniu svojho územia brániť nebude. BENEŠ vtedy emigroval do Londýna."

D. KOVÁČ: „Možno bol šikovný diplomat v takých pokojných mierových dobách, ale za situácie, ktorá vznikla v Európe po nástupe HITLERA k moci nemal už ako diplomat veľký priestor na manévrovanie."

M. JACO: „Prezidentskú stoličku okliešteného Československa preberá ďalší nestraník ústavný právnik a predseda najvyššieho súdu Emil HÁCHA. Podľa historikov milý a vľúdny človek bol prezidentom do vzniku vojnovej Slovenskej republiky. Až do konca druhej svetovej vojny potom zostal prezidentom nacistického protektorátu Čiech a Moravy, no nemal už žiadnu moc. Aj preto ho historici označujú za figúrku v rukách HITLERA."

Ivan KAMENEC, historik SAV: „Vyplnilo sa to, čo mu povedali, keď ho nahovárali, aby sa stal prezidentom. Pán prezident nebojte sa, vy nebudete aj tak o ničom musieť rozhodovať."

M. JACO: „HÁCHOV nástupca na Slovensku sa dá označiť za kariérneho politika. Vrchol kariéry Jozefa TISA prišiel 26. októbra 1939, keď sa stal prezidentom vojnovej Slovenskej republiky. Zároveň bol predsedom vládnucej HLINKOVEJ Slovenskej ľudovej strany."

I. KAMENEC: „On sústredil skutočne v rukách najvyššiu moc a musí história hovoriť, ja nehovorím o vine alebo nevine, ale o zodpovednosti. A TISO bol zodpovedný za všetko, čo sa v slovenskom štáte robilo."

M. JACO: „Za deportácie desaťtisícov Židov, Rómov a odporcov režimu ho po vojne odsúdili a obesili. Medzitým sa už z exilu v Londýne vrátil Eduard BENEŠ. Tak ako pred vojnou aj po nej urobil ako prezident osudové rozhodnutie pre budúcnosť štátu. Vo februári 1948 pomohol k moci komunistom."

I. KAMENEC: „Jeho obviňovali už aj jeho spolupracovníci bližší, ktorým sľúbil, že nikdy nepríjme demisiu, ktorú podali ministri tých národných socialistov, ľudovcov a demokratov a prijal ju."

M. JACO: „S novou mocou prišiel po roku 1948 aj nový prezident, presvedčený komunista a bývalý novinár Klement GOTTWALD. V období, keď komunisti zatýkali a v inscenovaných procesoch popravovali ľudí z vlastných radov vedel presne, kde je jeho miesto."

D. KOVÁČ: „Pre Moskvu to bolo tak. Ak si GOTTWALD nenájde nejakú obeť a on si ju našiel v Slánskom, potom obeťou by bol on. To bola situácia, z ktorej sa už on psychicky ako človek nikdy nedostal."

M. JACO: „Zomrel v roku 1953 krátko po sovietskom vodcovi STALINOVI. Strana rýchlo hľadala náhradu. Na scénu prišiel odborový predák Antonín ZÁPOTOCKÝ. Jeho úradovanie po štyroch rokoch ukončila náhla smrť. Podľa historikov práve ZÁPOTOCKÝ začal éru degradácie prezidentského úradu v očiach verejnosti. V rovnakom trende pokračoval Antonín NOVOTNÝ."

I. KAMENEC: „Ten vystúpil, že čo je problém v Československu. Že veľa ľudí cestuje načierno vlakom. Keď to povie prezident v novoročnom posolstve, tak samozrejme sa mu ľudia smiali, nikto ho nebral vážne."

M. JACO: „Nad jeho pôsobením v úrade sa začalo zmrákať v Martine. Pred funkcionármi Matice slovenskej hrubo urazil Slovákov. Komunistická strana začala hľadať nového prezidenta. Stal sa ním obľúbený vojnový veterán Ludvik SVOBODA, ktorého čakalo jedno z najpohnutejších období krajiny. Ráno 21. augusta 1968 vyzýval občanov, aby sa nenechali vyprovokovať okupačnými vojskami k násiliu. O niekoľko dní neskôr v Moskve dosiahol prepustenie a návrat odvlečených vládnych predstaviteľov na čele s Alexandrom DUBČEKOM do vlasti. Nádeje na reformu totalitného režimu sa skončili a SVOBODOVE úradovanie nezvratne poznačila prichádzajúca normalizácia."

I. KAMENEC: „Postupne sa dostával do toho vleku tých normalizačných zásad, že urobím ústupok, aby nebolo ešte horšie. Politika menšieho zla. Politika menšieho zla vždy obyčajne vyústi do politicky väčšieho zla."

M. JACO: „Posledný socialistický prezident Gustáv HUSÁK bol počas druhej svetovej vojny členom komunistického odboja proti fašizmu. V 50. rokoch ho väznili a len o vlások unikol komunistickým čistkám vo vlastných radoch. Dlhoročný stranícky káder sa vo funkcii profiloval ako ochrana slovenského národa, no história mu pripisuje zásadný podiel na normalizácii."

I. KAMENEC: „Keď už nastupoval do prezidentskej funkcie, už absolútna väčšina spoločností a nielen v Čechách, ale myslím aj na Slovensku, ho nepovažovala za nejakého nášho prezidenta."

M. JACO: „Blížil sa koniec éry socializmu a rok 1989. Z disentu sa vynoril spisovateľ a čelný predstaviteľ porevolučných dní Václav HAVEL. Za prezidenta ho po novembri zvolili ešte poslanci komunistického parlamentu. HAVEL si dal za úlohu priviesť krajinu k slobodným voľbám a vrátiť stratenú dôstojnosť úradu prezidenta republiky."

Václav HAVEL (vysielané 1.1.1990): „Milí spoluobčania, 40 rokov ste v tento deň počuli z úst mojich predchodcov v rôznych obmenách ako naša krajina rozkvitá, koľko ďalších biliónov ton oceli sme vyrobili, ako sme všetci šťastní, ako veríme svojej vláde a aké krásne perspektívy sa pred nami otvárajú. Predpokladám, že ste ma nenavrhli do tohto úradu preto, aby som vám aj ja klamal. Naša krajina nerozkvitá."

I. KAMENEC: „Nedosiahol ani takú vážnosť v prezidentskej funkcii, už vôbec nie ako mal MASARYK, ale ani ako BENEŠ. HAVEL mal vážnosť nie ako prezident, ale v prvom rade ako disident a ako mediátor."

M. JACO: „Václav HAVEL bol prezidentom Československa do roku 1992, keď sa Slovenská a Česká republika dohodli na pokojnom rozdelení na dva štáty. Matúš JACO, RTVS."

 

 Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis vysielania)
(MI)

Kľúčové slová:
historické vedy a archeológia

Odbory vedy a techniky:
Humanitné vedy

Tlač