Mrazí vás pri pojme Studená vojna?

20. 03. 2014

(18.03.2014; Rozhlasová stanica Slovensko; Popoludnie na Slovensku; 17.13; 3,5 min.; STRIŽKOVÁ Petra)

Hana RAPANTOVÁ, moderátorka:  "Ak máte viac ako 40 rokov, iste máte tento termín v živej pamäti. Studená vojna, trvajúca približne od roku 1947 až do rozpadu Sovietskeho zväzu, nezmieriteľne rozdeľovala svet na západný a východný blok. Studenú vojnu, za desaťročia jej trvania, sprevádzali reálne vojnové hrozby a hrôzy ‑ spomeňme aspoň kubánsku krízu, vietnamskú vojnu alebo vojnu v Afganistane. Niektorí komentátori aj politici začali tento termín používať aj v prípade "krymskej krízy". Petra STRIŽKOVÁ sa rozpráva s Jurajom MARUŠIAKOM z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied."

Juraj MARUŠIAK:  "Skutočne niektoré momenty tu stav Studenej vojny pripomínajú. Je to predovšetkým zmrazenie spolupráce pri riešení viacerých globálnych problémov, spojené napríklad s vylúčením Ruskej federácie zo skupiny G8, dochádza k obmedzovaniu ekonomických projektov, hrozia aj ďalšie sankcie či už personálneho alebo ekonomického charakteru. Samozrejme, je to zásadná zmena oproti tomu stavu medzinárodných vzťahov, s ktorým sme mali dočinenia v podstate od konca Studenej vojny, teda na prelome 80. a 90. rokov."

Petra STRIŽKOVÁ, redaktorka:  "Metaforicky povedané, aj Studená vojna má svoje horúce okamihy. Očakávate ich ešte? Alebo môžu nastať?"

 J. MARUŠIAK:  "No vzhľadom na situáciu v na juhovýchode Ukrajiny, samozrejme nie je možné vylúčiť že nič. Tak isto Ruská federácia naznačila proste svoje priority vo vzťahu k Ukrajine, konkrétne sa to týka požiadavky na jej federalizáciu, na postavenie ruštiny, ktorá má dostať postavenie druhého štátneho jazyka. Takže samozrejme, tieto požiadavky na hranici zvrchovanosti Ukrajiny, ako teda nezávislého štátu a nedá sa naozaj vylúčiť, že podobný konflikt bude ešte eskalovať."

 P. STRIŽKOVÁ:  "Pán MARUŠIAK, a môžeme ešte vôbec brať ekonomické sankcie voči Rusku vážne, keď je trh globálny a aj mnohé americké spoločnosti predsa majú v Rusku investície."

J. MARUŠIAK:  "Nuž ak chceme pristúpiť k takýmto sankciám, potom si musíme uvedomiť, že dobrovoľne pristupujeme na zhoršenie vlastnej ekonomickej situácie. Sankcie poškodia obe strany. Čiastočne sa môže stať, že niektoré sankcie môžu pomôcť dokonca Ruskej federácii. Napríklad, čo sa týka znovu získania kontroly nad domácim biznisom, znovu získanie kontroly nad domácimi štátnymi úradníkmi, z ktorých mnohí majú svoje kontá na západe a budú teda nútení byť oveľa lojálnejší voči súčasnej moci ako teraz. Ak sa majú aplikovať nejaké sankcie, nedá sa hovoriť, že by boli úplne neúčinné, ale musia smerovať do tých oblastí, kde môžu donútiť protivníka k zmene taktiky. Povedzme sankcie, ktoré Európska únia aplikovala voči Bielorusku, zásadnejším spôsobom nezmenili charakter režimu. Naopak, často krát spôsobovali, že bieloruský režim sa k Rusku len viacej približoval. Preto určite v prvom rade sa treba usilovať o vyriešenie súčasnej krízy politickými prostriedkami aj samozrejme, formou dialógu s Ruskom. Ale ten dialóg nemôže ísť na úkor nezávislosti a územnej integrity Ukrajiny. Ale dialóg to je najdôležitejšie."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis vysielania)

 (AO)

Kľúčové slová:
politické vedy , historické vedy a archeológia

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač