I. Frollo: Relax je mimoriadne dôležitý faktor v živote aktívneho vedeckého pracovníka

22. 04. 2014

prof. Ing. Ivan Frollo, DrSc. Rozhovor s vedcom prof. Ing. Ivanom Frollom, DrSc. – elektronikom, ktorý svojou vedecko-výskumnou aktivitou ovplyvňuje viac ako štyri desaťročia rozvoj meracej techniky, hlavne so zameraním na merania v medicínskych vedách. Významný je jeho prínos aj vo výchovno-vzdelávacom procese.

Ivan Frollo (1939) pochádza z Prešova. V roku 1963 dosiahol vysokoškolské vzdelanie na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave (Ing.), špecializácia rádioelektronika. V r. 1963 – 1966 absolvoval internú ašpirantúru v Ústave teórie merania SAV. Od r. 1966 pracuje v Slovenskej akadémii vied, najskôr ako samostatný vedecký pracovník a od r. 1985 vedúci vedecký pracovník. V r. 1998 – 2006 pôsobil vo funkcii riaditeľa Ústavu merania (ÚM) SAV. V súčasnosti je vedúcim Oddelenia zobrazovacích metód ÚM SAV.

V r. 1977 – 1978 absolvoval polročný študijný pobyt na University of California Berkeley, Department of Electrical Engineering and Computer Science a 15-tich ďalších univerzitách v USA. Rad krátkodobých pobytov absolvoval na vedeckých pracoviskách vo Veľkej Británii, v Nemecku, Taliansku, Francúzsku, Švédsku, Fínsku, Írsku, Poľsku, Rusku a USA. Zúčastnil sa mnohých medzinárodných vedeckých konferencií s aktívnym vystúpením.

V r. 1992 obhájil doktorskú dizertačnú prácu (DrSc.) na tému: Meracie metódy a systémy pre lekársky výskum. V roku 1993 habilitoval za docenta a v roku 1995 bol menovaný za vysokoškolského profesora v odbore Meracia technika na Strojníckej fakulte Slovenskej technickej univerzity (SjF STU) v Bratislave. Dlhodobo pôsobil aj na Fakulte elektrotechniky a informatiky (FEI) STU. V r. 1994 – 2004 prednášal a viedol cvičenia zahraničným študentom, predmet: Medical Imaging Techniques, Principles and Instrumentation, ku ktorému vydal skriptá (1995). Ďalšia jeho spolupráca so SjF STU a FEI STU spočíva vo vedení prác v rámci ŠVS, diplomových prác, pravidelne je členom komisií pre štátne záverečné skúšky a pre obhajoby doktorandských dizertačných prác.

Prof. Ivan Frollo je členom viacerých medzinárodných i domácich vedeckých organizácií, je aktívny v manažmente vedy a tiež v národných a medzinárodných projektoch. Je autorom 330 pôvodných vedeckých publikácií, z toho 94 v medzinárodných vedeckých časopisoch. Bolo mu udelených viacero významných ocenení, o. i. Zlatá medaila SAV za celoživotnú prácu v oblasti vedy (2009), Cena SAV za budovanie prístrojovej infraštruktúry Národného centra NMR (2009) a rad ďalších.

Prof. Ing. Ivan Frollo, DrSc., bude dňa 24. 4. 2014 o 17.00 hod. hosťom Vedy v CENTRE, ktorej organizátorom je Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR). Pri tejto príležitosti sme ho požiadali o rozhovor. 

M. BARTOŠOVIČOVÁ: Pán profesor, ako by ste stručne a populárnou formou priblížili obsah Vašej prednášky zameranej na metódy nukleárnej magnetickej rezonancie – výskum materiálov?

I. FROLLO: Každý materiál, živý, alebo syntetický, v kvapalnej alebo tuhej fáze má svoje magnetické vlastnosti. Tieto vlastnosti sú skryté, dajú sa identifikovať len metódami zobrazovania na princípe magnetickej rezonancie. Táto metóda ukáže, to čo nikto predtým nevidel.

M. B.: Od ukončenia Vášho štúdia na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave uplynulo už pol storočia. Ako si spomínate na svoje študentské roky? Splnili sa Vaše očakávania, s ktorými ste išli študovať rádioelektroniku?  

I. FROLLO: Rádioelektronika už vtedy bol moderný študijný odbor. Vtedy boli známe elektrónky, tranzistory boli len na začiatku. Neboli počítače, neboli kalkulačky, všetky výpočty sme robili pomocou logaritmického pravítka.  Všetci absolventi tohto študijného odboru boli úspešní, získali svoje najlepšie uplatnenie v praxi.prof. Frollovi (vľavo) odovzdal Zlatú medailu SAV za celoživotnú prácu v oblasti vedy prof. J. Pastorek (foto V. Šmihula)

prof. Frollovi (vľavo) odovzdal Zlatú medailu SAV za celoživotnú prácu v oblasti vedy prof. J. Pastorek (foto V. Šmihula)

M. B.: Je úctyhodné, že v Ústave merania (pôvodne Ústave teórie merania) SAV pracujete od roku 1966. Pri spätnom pohľade na obdobie Vášho pôsobenia v tomto ústave, ktoré zo svojich pracovných úspechov považujete za najvýznamnejšie?  

I. FROLLO: Trinásť rokov (1966 – 1978) som spolupracoval s Ústavom experimentálnej chirurgie SAV (teraz Ústav pre výskum srdca SAV) spolu s vynikajúcim kolektívom vedeným akademikom K. Šiškom. Spolu s kolektívom sme vyvinuli a realizovali rad vedeckých prístrojov, ktoré kardiochirurgovia používali pri experimentoch na živom srdci. Od roku 1980 do dnešných dní pracujem vo výskume metód NMR. Za najväčší úspech nášho kolektívu považujem návrh a realizáciu experimentálneho NMR tomografu už v roku 1982. Pracovisko sa zaradilo medzi prvých priekopníkov v tejto oblasti v Európe. Potom nasledovala konštrukcia celotelového tomografu v roku 1992, ako prví zo „socialistického tábora štátov"... Získali sme 11 autorských osvedčení vynálezu.

M. B.: Na svojom konte máte 41 realizovaných projektov aplikovaných v oblasti meraní v biológii a medicíne a 22 udelených patentov. Mohli by ste aspoň niektoré z nich spomenúť?

I. FROLLO: Pre lekársky výskum: Prístroj na neinvazívne meranie krvného tlaku, dvojfázové  krvné čerpadlo, ultrazvukový indikátor rýchlosti toku krvi na meranie krvného tlaku, pohonová jednotka podporných srdcových čerpadiel, pohonová jednotka podporných balónov v experimentálnej kardiochirurgii, klinická synchronizačná jednotka, klinická pneumatická jednotka, prístroj na meranie okysličenia krvi s elektronickou reguláciou prietoku, mimotelový obeh pre deti, prístroj na meranie a vyhodnocovanie fyziologických parametrov pre exper. kardiochirurgiu, fotoelektrický tlakomer s predpätou membránou pre chirurgiu, fotoelektrické zariadenie na meranie pohybu bránice z röntgenového štítu, prístroj na meranie okysličenia krvi s elektronickou reguláciou prietoku, prístroj na meranie reflexu Achillovej šľachy, magnetoterapeutické zariadenie, elektronické zariadenie na automatizovaný mnohonásobný odber krvi s telemetrickým riadením.

Z ostatných prístrojov to boli: Zariadenie na meranie mechanickej príťažlivej sily permanentných magnetov, stabilizátor magnetického poľa, zariadenie a stabilizátor teploty na kontrolu chladenia vodou pre NMR tomograf, sonda stabilizátora stacionárneho magnetického poľa elektromagnetu pre NMR tomografiu, prepínací článok budiaco-snímacieho cievkového systému pre NMR – tomografiu, mikropočítačom riadený generátor pre NMR experimenty.

M. B.: Rozsiahla je aj Vaša publikačnú činnosť. V roku 2012 ste získali prémiu Literárneho fondu: Za rozvoj slovenskej vedy doma i v zahraničí – za celoživotné dielo. Čomu sa venujete v súčasnosti?

I. FROLLO: Cieľom súčasného výskumu je hľadanie nových zobrazovacích a mapovacích metód organických a syntetických materiálov a objektov metódami magnetickej rezonancie. V každom objekte hľadáme nové, hlavne magnetické vlastnosti. Pokúšame sa nájsť reakciu ľudského tela, končatín a mozgu na podnety farmakologické, akustické, či mechanické, je to problematika funkčného NMR zobrazovania.

M. B.: Popri práci vedca a pedagóga – profesora na univerzite – máte bohaté skúsenosti aj ako popularizátor vedy. Okrem iného Vás stretávame aj na Noci výskumníkov. Aký máte názor na popularizáciu vedy na Slovensku a čo by jej, podľa Vás, prospelo?

I. FROLLO: Popularizácia vedy na Slovensku, hlavne základného výskumu je mimoriadne dôležitá. Bez základného výskumu nebude ani aplikovaný. Žiaľ, média sa skôr venujú politike, škandálom, športu. Veda tam má len malé miesto. Treba si brať príklad z Českej republiky, kde sa v rozhlase a v televízii venujú vedeckým prezentáciám ďaleko viac. Pomohlo by to v súčasnej finančnej letargii, veda dostáva každým rokom menej a menej financií, sme na posledných miestach v rebríčku financovania vedy v EÚ. O výške platov vedeckých pracovníkov asi ani netreba diskutovať. Z uvedeného vyplýva útek mladých vedeckých pracovníkov do zahraničia, výrazný pokles študentov na vysokých školách s technickou či prírodovedeckou orientáciou.

M. B.: Ako relaxujete? 

I. FROLLO: Relax je mimoriadne dôležitý faktor v živote aktívneho vedeckého pracovníka. Je sa treba aspoň na chvíľu zbaviť stresov napr. pri dennom vyplňovaní dotazníkov, registrácia príchodu, odchodu a obedňajšej prestávky (môže byť len 30 minút, ani viac ani menej – formulár Vás nepustí). Treba napísať, čo som robil doobeda (výskum, nesmiem napísať, že som vyplňoval nezmyselný dotazník, alebo že som si pripravoval prednášku pre vedeckú kaviareň). A to isté poobede – za každou vetou musím napísať: Tieto výsledky súvisia s riešením projektu: (...). A opakuje sa to každý deň... Všeobecne, administratívna náročnosť pre zodpovedného riešiteľa vedeckého projektu je mimoriadne vysoká (denné, mesačné, polročné, ročné hlásenia, stráženie financií, výberové konania, hodnotenie výsledkov...), na vlastné riešenie projektov zostáva málo času.

A preto relaxujem denne. Najprv telesne, jazda na bicykli do záhrady, práca v záhrade. Cez víkend s manželkou turistika v okolí rieky Morava. Potom duševne, hudba aktívne, každý deň hrám na piano a na husliach. Manželka hrá tiež na piano, tak sa dopĺňame. Tesne pred spánkom prečítam pár strán z nejakej filozofickej knižky, ako žiť dnes, nie včera, nie zajtra...

Rozhovor pripravila: PhDr. Marta Bartošovičová

Foto: Ing. Alena Oravcová

Životopis prof. Ing. Ivana Frolla, DrSc.

 

Kľúčové slová:
elektrotechnika, automatizácia a riadiace systémy

Odbory vedy a techniky:
Technické vedy

Veda v CENTRE: Metódy NMR ako ich nepoznáme – výskum materiálov

Tlač