Astronomický ústav SAV

28. 01. 2015

(27.01.2015; Televízna stanica TA 3; Euroskop; 16.30; por. 1/1; Simona Frantová/‑)

Simona Frantová, moderátorka: „Observatórium na Lomnickom štíte sa vďaka unikátnemu prístroju zaradil medzi svetovú špičku v oblasti výskumu slnečnej koróny. Naše výskumy zaujali dokonca aj Američanov, ktorí prejavili záujem o spoluprácu. Pozoruhodné výskumy realizuje Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied aj vďaka eurofondom. Aké? Tak to už sa dozviete v nasledujúcich minútach. Vitajte. Pozvanie do štúdia dnes prijal riaditeľ Astronomického ústavu SAV pán Aleš Kučera a pán Marián Kostolányi ako vždy bude zastupovať Agentúru Ministerstva školstva pre štrukturálne fondy Európskej únie. Pekný deň."

Aleš Kučera, riaditeľ Astronomického ústavu SAV: „Pekný deň."

Marián Kostolányi, Agentúra MŠ pre štrukturálne fondy EÚ: „Dobrý deň."

Simona Frantová: „Pán Kučera, váš Astronomický ústav už viac ako 60 rokov realizuje výskum v oblasti astrofyziky a astronómie a to aj vďaka špičkovým zariadeniam, aké sú to prístroje, že sa im pripisuje tak veľký význam?"

Aleš Kučera: „Tak skutočne je to oprávnené, že sa im pripisuje veľký význam, lebo sú to prístroje najvyššej svetovej kvality. Preto boli aj veľmi drahé a preto sme si ich mohli kúpiť vďaka operačnému programu, ktorý nám to umožnil. No a sú to prístroje hlavne na monitoring a sledovanie takzvaného kozmického počasia alebo príčin kozmického počasia. Jednak je to zariadenie na Lomnickom štíte, takzvaný multikanálový polarimeter. Taký zložitý názov, ale jednoducho povedané je to svetový prístroj na pozorovanie magnetických polí v slnečnej atmosfére. Ten nám vlastne zisťuje, čo sa tam deje. Má veľké časové rozlíšenie, takže vieme tie deje rýchlo sledovať. A to sú dôležité deje, ktoré potom majú odozvu v okolí zeme, kde nám robia šarapatu, ak by som to takto povedal, v tých našich technológiách môžu poškodiť satelity a podobne. A my chceme vedieť, čo sa tam deje. A tento prístroj je unikátny v tom, že je schopný tie magnetické polia pozorovať priamo v tej korone. Ďalší takýto prístroj je iba na Havajských ostrovoch, dokonca je trošku horší, lebo je starší a náš je novší a v Európe je tento prístroj jediný. Samozrejme je vybavený takou technológiou, ktorú bežný laik si dosť ťažko vie predstaviť. Poviem taký príklad, že sú tam dve kamery za 60‑tisíc eur každá. Bežný človek pozná fotoaparát za pár tisíc eur maximálne a tu u nás začínajú tie ceny tých našich kamier od takejto sumy. Takže to je prvý taký prístroj, ktorý vzbudil pozornosť a oprávnene. Je to unikum. A potom sme získali. Ten prvý je za 600‑tisíc eur, a potom sme získali za milión eur ďalší veľmi kvalitný prístroj a to je ďalekohľad najväčší na Slovensku. Má priemer 1,3 metra, zrkadlo hlavné. A v celej európskej sieti na sledovanie blízkozemských asteroidov je najväčší. Nie je najväčší samozrejme na svete, ale na tento účel v tej európskej komunite je najväčší a preto má aj veľkú vážnosť a sme hrdí, že môžeme prispieť veľkým dielom do tej Európskej bolidovej siete. No a potom samozrejme na pozorovanie ďalších dôležitých fenoménov, dopadov meteoritov a veľkých aj menších telies, tak máme sieť bolidových kamier, to sme tiež vybavili z toho operačného programu a každá stojí okolo 60‑tisíc eur, zase aby si ľudia urobili predstavu, čo taká kamera stojí astronomická. A tieto kamery sú rozmiestnené zase v sieti spolu s ďalšími českými, nemeckými, francúzskymi a sledujú, či v atmosfére preletelo nejaké teleso, aby sme vedeli zistiť, kam eventuálne dopadlo. Ak to bolo väčšie teleso, nezhorelo v atmosfére a dopadlo na zem, tak ako bol košický meteorit. Takže to je tiež unikátne vybavenie, ktoré nás opäť zaradilo do tej európskej prvej ligy, by som tak povedal. Takže to sú vlastne tri najhlavnejšie prístroje, ktoré nám umožnili zastaranú techniku obnoviť unikátnou technikou a zostať konkurencieschopný v tom európskom vedeckom priestore."

Simona Frantová: „Tri prístroje a zároveň aj tri projekty, ktoré váš ústav realizoval. Pán Kostolányi, z akých oblastí pochádzajú."

Marián Kostolányi: „Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied, Tatranská Lomnica ako špičkové astronomické pracovisko SAV v oblasti astronómie a astrofyziky mal v programovom období 2007 ‑ 2013 v rámci operačného programu Výskum a vývoj celkovo tri projekty, ako ste spomenuli. A z Európskeho fondu regionálneho rozvoja získal na tieto projekty finančnú podporu za viac ako 6,8 milióna eur. Dva projekty sú z opatrenia Centra excelentnosti, kde ústav založil Centrum excelentnosti kozmického výskumu, ktorý v druhej etape dobudoval. Čiže to sú tie dva projekty v rámci Centra excelentnosti a na ktorú získal podporu takmer štyri milióny eur. Pri realizácii tohto projektu Centra excelentnosti mali partnerov ako Ústav experimentálnej fyziky SAV v Košiciach a Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Posledným, to znamená tretím projektom bol z opatrenia budovanie infraštruktúry výskumu a vývoja a to vlastne slúžilo na dobudovanie technickej a prístrojovej základne práve tohto Centra excelentnosti. Dnes sú na programe práve správy o hrozbe asteroidov, blízkosti meteoritov v slnečnom žiarení, no a práve toto sú oblasti, v ktorých Astronomický ústav v týchto našich projektoch, respektíve projektov, ktoré od nás dostali finančnú podporu, realizujú práve ten výskum. Ešte v roku 2008 bol práve projekt Centra excelentnosti zaradený medzi prioritné projekty Slovenskej akadémie vied."

Simona Frantová: „Začnime teda tými dvomi projektmi zameranými na kozmické výskumy za štyri milióny eur. Pán Kučera, čo presne ste v rámci nich skúmali, prípadne aké výsledky ste dosiahli?"

Aleš Kučera: „Áno, tak ako bolo spomenuté, bolo to Centrum kozmických výskumov ‑ vplyv kozmického počasia. Už z toho názvu vyplýva, že prístroje boli zamerané na výskum príčin toho kozmického počasia. A tá druhá etapa, to bol ten istý názov, len sa to volalo druhá etapa, tie prístroje som už niektoré spomínal, ktoré sme nakúpili, a hlavným takým podnetom celej tej našej aktivity a podania tých projektov bolo, že sme chceli zabezpečiť technicky to Centrum kozmických výskumov, dať dokopy inštitúcie, ktoré v tom niečo znamenajú, to znamená košický Ústav experimentálnej fyziky, kozmickú fyziku a tú UPJŠ a tak isto sme tam priamo aj deklarovali, že by to mal byť určitý základ snáh vstupu Slovenska do ESA, o tom budeme ešte hovoriť. No a išlo o modernizáciu pracovísk, lebo sme potrebovali modernizovať, dlho sa nič také úžasné nedialo. Môžem povedať len taký príklad, že tie financie, ktoré sme v tých dvoch etapách na náš ústav dostali, tak tie predstavujú, ak by sme dostávali pravidelné prídely ako kedysi investície, tak predstavujú 150‑ročné investície. To je úžasné číslo, keď si predstavíte, čo je to za objem finančný, ktorý sme za pár rokov dostali a to sa odzrkadlilo aj v tej špičkovosti a v tomto. Bolo o zamerané najmú na posilnenie infraštruktúry, čiže z toho nevyplývali nejaké vedecké práce, hneď teda. Najprv sa vybudovala tá technika. No a samozrejme z toho už vyplývajú prvé úspechy. To sa týka aj publikácií vedeckých, zistení, ten ďalekohľad, ten sa len zabeháva, ten bol v októbri daný do prevádzky, takže to je ešte taký v zábehu. Ako každé auto, musí sa to rozbehať, nacvičiť. Takže hlavným cieľom bolo dať dokopy inštitúcie, nakúpiť kvalitnú infraštruktúru, naučiť ľudí s ňou aj robiť, pretože to je tiež nezanedbateľná vec. No a potom samozrejme tie výsledky sa začínajú dostavovať teraz a očakávame masívne výsledky v najbližšej dobe. Čiže to sú tie dve veľmi dôležité počiatočné etapy na ten štart."

Marián Kostolányi: „Ja som bol pri otvorení toho ďalekohľadu, kde pán riaditeľ povedal práve také dva prelomy v astronómii na Slovensku. A to bolo založenie Astronomického ústavu a druhý je práve táto finančná pomoc, ktorá v priebehu tých štyroch až piatich rokov bola tomu Astronomickému ústavu poskytnutá."

Aleš Kučera: „Zažívame druhé krásne obdobie."

Simona Frantová: „Ako ste už pán riaditeľ spomenuli, Slovensko sa stane novým členom Európskej vesmírnej agentúry, o čom v decembri rozhodlo ministerstvo školstva. Členský príspevok je ročne takmer 1,5 milióna eur, pán Kostolányi, aký podľa vás bude prínos toho prístupu nášho?"

Marián Kostolányi: „Áno, v decembri minulého roka bolo rozhodnuté na úrovni ministerstva školstva, že Slovensko sa stane novým riadnym členom Európskej vesmírnej agentúry ‑ ESA. A vďaka tomuto členstvu Slovensko získalo prístup k strategickým informáciám a k cennému know‑how práve v oblasti kozmických aktivít alebo vesmírnych aktivít a samozrejme aj vo vývoji satelitných služieb. Čo krajine umožnilo, samozrejme, aby využilo pre svoj rozvoj pri nových alebo inovatívnych výrobkoch, tovarov alebo služieb. Na Slovensku už máme vypracované také vedecko‑vývojové tímy, ktoré chcú predmet alebo projekty dať až za oblasť stratosféry. A myslíme si, že ten členský príspevok bol veľmi dobrou investíciou, pretože ESA ‑ Európska vesmírna agentúra garantuje, že až 85 percent toho členského príspevku sa vráti prostredníctvom projektov, ktoré budú realizovať naši vedci do slovenskej ekonomiky. A samozrejme, môže to byť aj viac, ak tie projekty budú kvalitné a bude sa im dariť ich implementovať a realizovať. Našim tímom sa tak podarilo participovať samozrejme aj na medzinárodných projektoch a predpokladáme, že vzniknú aj nové pracovné príležitosti."

Simona Frantová: „Pán Kučera, mňa ešte zaujíma váš názor na toto naše nové členstvo."

Aleš Kučera: „No ja môžem povedať znova, že je to dobrá správa pre Slovensko. Skutočne je to úspech, že tam budeme v tom klube tých krajín, ktoré niečo v kozmickom výskume budú znamenať. My už sme tam niečím aj prispeli. Je to prestížna záležitosť tak isto. Vnímajú náš už kolegovia inak, keď budeme v takomto zoskupení. Má to praktický význam, sú nachystané projekty lepšieho mapovania Zeme. Geografi sa potešili, samozrejme aj poľnohospodári a mnoho ďalších odvetví, kde by sa zdalo, že nesúvisia s kozmickým výskumom. A potešili sa aj astronómovia, samozrejme, pretože sa nám bude ľahšie získavať pozorovací čas na družiciach ESA, ktoré pozerajú nie smerom na Zem, ale ktoré pozerajú smerom do vesmíru. To znamená, budem mať ďaleko lepší prístup k špičkovým kozmickým dátam, ktoré sa zo Zeme nedajú získať. A to je teda vklad, ktorý Slovensko aj pre nás určitým spôsobom urobilo. Technologický prínos tu bol spomínaný. Každá firma, ktorá tam niečo bude chcieť dať, tak musí byť špičková, absolútne špičková, lebo kozmos neodpustí nič, keď sa niečo pokazí. Takže to je obrovská správa aj pre technologický rozvoj na Slovensku. Takže ja to maximálne vítam a vlastne sa nám určitým spôsobom splnil sem, keď sme zakladali tie dve centrá vedeckého výskumu a snívali do vstupe do ESA a tak vlastne je to tu."

Simona Frantová: „Trošku sme odbočili od projektov Astronomického ústavu. Ešte nám zostal posledný tretí z oblasti infraštruktúry, výskumu a vývoja za takmer tri milióny eur, pán Kučera, tak teda na čo bol zameraný tento posledný?"

Aleš Kučera: „To sa oficiálne volalo Obnova a budovanie technickej infraštruktúry, za tými slovami je zase reč o veľkých prístrojoch. Ja poviem také najvýznamnejšie, ich bolo mnoho, mnoho, tri milióny eur nie je málo. Ale vypichol by som také dva, tri kusy, ktoré sú zase špičkové a unikátne. Hlavným prístrojom je slnečný chromosférický detektor. To je v podstate podobný ako ten prvý na Lomnickom štíte, bude na druhom koronografe zavesený a bude pozorovať magnetické polia nie na kraji slniečka ale na slnečnom disku. To znamená v tej ďalšej vrstve, aby sme si vedeli odovzdávať tú informáciu, že niečo sa tam udeje a my to budeme sledovať, ako sa to šíri do medziplanetárneho priestoru. Magnetické polia v slnečnej atmosfére je merať veľmi ťažké, najmä v tých vyšších vrstvách. A tieto dva prístroje spolu na jednej montáži, ako budeme mať my, tak to je už úplné svetové unikum, už ani na tom Havaji to nebudú mať takýmto spôsobom spárované a budeme teda laboratórium, ktoré dokáže tie erupcie a výrony koronárnej hmoty smerom k nám veľmi dobre monitorovať. No a ďalším takom topom tých investícií v tretej etape je takzvané CCD (?) infračervená kamera, ktorá sama o sebe stojí, keď som pred chvíľkou hovoril o 60‑tisícoch, tak to vynásobme desiatimi, stojí 600‑tisíc eur a je to absolútna svetová špička. Avšak je aj problém ju doviesť z Ameriky, pretože je unikátna a tým pádom bude na veľkom ďalekohľade naozaj aparatúra, ktorá omnoho viac zhodnotí ten samotný teleskop, pretože tie merania budú tak isto na špičkovej svetovej úrovni a tým spolu sa to ešte viac znásobí. Takže to boli také dva hlavné, bude tam spektrograf, samozrejme, budeme tam mať kameru, ktorá potrebuje veľké zorné pole. To znamená, vo foťáku máte dva krát dva centimetre ten senzor, my budeme mať deväť krát deväť centimetrov. A takúto kameru vyrobiť, je zase iná pesnička, ako vyrobiť dva krát dva centimetre do foťáku. A tá stojí zase 400‑tisíc eur. Proste takéto sumu astronómovia potrebujú, aby sa dostali na svetovú špičku. Takže tá tretia etapa bola ďalší fantastický krok nášho ústavu a to bol tretí, tak by som povedal."

Simona Frantová: „Vaše slová už zároveň aj ukončili našu dnešnú diskusiu. Ja vám ďakujem za váš čas a cenné informácie. Dovidenia."

Aleš Kučera: „Ďakujem pekne. Dovidenia."

Marián Kostolányi: „Dovidenia."

Simona Frantová: „Tridsiata časť našej relácie podobne ako tie ostané ubehla ako voda. O týždeň privítam v štúdiu rektora Univerzity svätého Cyrila a Metoda v Trnave. Dovtedy sa majte pekne. Dovidenia."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)

(AO)

Kľúčové slová:
projekty, fyzikálne vedy, Slovenská akadémia vied

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač