Čo čaká našu vedu a výskum?

23. 01. 2015

Rozhlasová stanica Slovensko_logo (21. 01. 2015; Rozhlasová stanica Slovensko; Z prvej ruky; 12.30; por. 1/1; Martin Strižinec )

Martin Strižinec, moderátor: „Slovenskú akadémiu vied čakajú najväčšie zmeny od Nežnej revolúcie. O rok by z nej už mala byť moderná verejná výskumná inštitúcia. Čo čaká našu vedu a výskum, sú problémom iba... Z prvej ruky bude dnes diskutovať Pavol Šajgalík, šéf Slovenskej akadémie vied a pán Jaromír Pastorek, nový splnomocnenec vlády pre výskum a inovácie.

Pán Pastorek, už ste sa zžili s tým svojim novým úradom? Aké odporúčania dáte vláde?"

Jaromír Pastorek, splnomocnenec vlády pre výskum a inovácie: „Zžívam sa a tie odporúčania vychádzajú vlastne zo súčasného stavu vedy, výskumu a inovácií, čiže tých odporúčaní bude určite viacero a v prvom rade sa treba držať toho, čo bolo schválené. Čiže stratégia inteligentnej špecializácie, kde jasne načrtla, ako by mala byť riadená aj financovaná veda na Slovensku, teda inovácie. A si myslím, že tento dokument bol veľmi dobrý a treba sa ho držať."

Martin Strižinec: „Rátate s tým, že sa môžete dostať do nejakého sporu, keď budete musieť obhajovať možno kroky vlády, s ktorými nebudete stotožnený?"

Jaromír Pastorek: „Ja si myslím, že tu zvíťazí zdravý rozum a logické argumenty. Viete, keď idete dopredu s takýmto, buď si za tým niečím stojíte a budete za to bojovať alebo uznáte, že nemáte pravdu. Ale ja by som to takto asi nebral."

Martin Strižinec: „A máte aj nejaký tím alebo budete ho mať?"

Jaromír Pastorek: „Ale ten tím bude pomerne malý a ten tím bude spočívať len fakt z pár ľudí, doslova pár, ktorí budú pri mne. Ale ja predpokladám, že tam sa nájde spôsob integrácie všetkých tých síl, teda nielen Slovenskej akadémie vied, univerzít, ale aj výskumných organizácií, ktoré sú aj na rezortoch a samozrejme privátny sektor, zamestnávateľské zväzy, ktoré sú silné a ktoré by mali sa podieľať aj na vede, výskume a inováciách."

Martin Strižinec: „A ešte jedna vec, ktorá s tým súvisí. Doteraz sem takýto post splnomocnenca nemali, pomôže to vôbec, má to nejaký efekt?"

Jaromír Pastorek, splnomocnenec vlády pre výskum a inovácie: „Viete čo, ja si myslím, že áno. Mali aj nemali, to je taká otázka, mali sme splnomocnenca pre vedomostnú ekonomiku, to je pomerne široký pojem a čo je to vedomostná, znalostná... Takéto posty obzvlášť v krajinách, ktoré nemajú samostatné ministerstvo pre vedu a techniku, sú bežné. Buď sa to volá scientific adviser či scientific officer, koniec koncov, aj bývalý predseda Európskej komisie mal poradkyňu pre vedu, myslím profesorka... a bola to veľmi príjemná dáma, múdra a sú také odporúčania, že vláda by si mala zriadiť tento post. Veď tých splnomocnencov koniec koncov máme veľa a myslím si, že v každej krajine veda, výskum a inovácie sú dôležitou časťou."

Martin Strižinec: „Pamätáme si protesty vedcov alebo vedeckých pracovníkov z konca minulého roka, išlo o peniaze. V akej kondícii sa začal nový rok a bude tých peňazí dosť, pán Šajgalík?"

Pavol Šajgalík, predseda Slovenskej akadémie vied: „Tak čo je holý fakt, vieme, že na tento rok má akadémia, budem hovoriť iba v miliónoch, má rozpočet 58 miliónov, kým v tom vlaňajšom roku ten rozpočet bol 60 miliónov, čiže 2 milióny nám určite budú chýbať v každom prípade. Už sme sa museli s tým popasovať, na prvom zasadnutí predsedníctva sme museli schváliť rozpočet, ktorý sme posunuli na ministerstvo financií, čiže máme rozpočet, nehovorím, že sa tešíme od radosti, že je taký, aký je, ale keby som sa mal vyjadriť veľmi eufemisticky, pánboh zaplať, za tých 8 miliónov, ktoré sme dostali teda rozhodnutím parlamentu."

Martin Strižinec: „Bude sa aj prepúšťať alebo tento rok ešte nie, že to už potom bude skôr otázka tej transformácie budúcoročnej veľkej."

Pavol Šajgalík: „V tomto roku si nemyslím, že by malo dôjsť k nejakému masívnemu prepúšťaniu. Pokiaľ ten rozpočet bol v tej pôvodnej výške, tak sme mali urobené výpočty, koľko zamestnancov by nás malo opustiť, aby sme sa do rozpočtu zmestili, teraz tá situácia nie je taká dramatická, takže nemyslím si, že dôjde k prepúšťaniu. Pochopiteľne, keďže máme dvojstupňové riadenie, do personálnej politiky riaditeľov jednotlivých ústavov predsedníctvo nevstupuje, môže iba istým spôsobom vytvárať rámce, takže pokiaľ sa riaditelia rozhodnú nejakým spôsobom či už zefektívniť alebo zvýšiť výkonnosť ústavov aj týmto spôsobom, tak ja sa tom samozrejme brániť nemôžem. Ale nepredpokladám žiadne masové prepúšťanie."

Martin Strižinec: „Peniaze však asi zostanú problémom ešte dlho, teraz hľadáme taký ten najefektívnejší model, lebo vždy je to aj o peniazoch zo štátu, teraz je to obrovský balík peňazí z eurofondov. Treba do toho zaangažovať nejako súkromný sektor a o tom vlastne budú tie debaty v nasledujúcich mesiacoch. Od januára firmy môžu podporovať vedecké projekty a dostanú za to daňovú úľavu. Zaznamenali ste nejaký záujem, niečo sa pohlo v týchto veciach alebo zatiaľ naozaj sme iba na začiatku roka a všetko je také opatrné?"

Pavol Šajgalík: „Ja by som povedal dokonca, že sme na začiatku cesty, pretože kultúra vzťahov medzi výskumným sektorom a povedzme priemyselným alebo hospodárskou sférou, čo je asi lepšie pomenovanie, sa musí pestovať. My máme v tomto trošku hendikep a ten hendikep je spôsobený viacerými faktormi. Od toho, že väčšina veľkých firiem, ktoré aj na západ od našich krajín sú hlavní sponzori alebo teda protagonisti spolupráce medzi vedou a priemyslom alebo hospodárskou sférou, teda tieto firmy sú väčšinou v zahraničných rukách, kde potrebujeme teda nadviazať komunikáciu a z našej strany presviedčať tie matky, ktoré sídlia v domovských krajinách, že na Slovensku máme nielen šikovných ľudí pre výrobu, ale máme aj nesmierne šikovných ľudí vo výskume, a teda aby využili aj tento potenciál. Čiže tá cesta bude dlhá."

Martin Strižinec: „Čiže nestačí rokovať niekde v Bratislave, ale treba ísť vyslovene do tých európskych centrál."

Pavol Šajgalík: „Ja som o tom presvedčený, že my by sme mali ísť ku zdroju, tých ciest je viacero, napríklad poviem jednu z vecí, že máme mnoho spoluprác s univerzitami, ktoré sú na výskum týchto veľkých firiem napojené. Čiže aj oni nám môžu povedať know how a dať odporúčanie, ako sa teda dostať. Na druhú stranu samozrejme treba aj povedať, že existujú už aj prvé lastovičky, kde aj tieto veľké firmy začínajú si uvedomovať, že Slovensko naozaj má aj iný potenciál ako len ten samotný výrobný. Čiže som presvedčený, že v súlade s rozhodnutím vlády o možnosti odpočítateľnej položky z daňového základu, aj našou otvorenosťou prechodom na nový spôsob hospodárenia, sa tieto cesty uvoľnia. Ale jedným dychom hovorím, nemôžeme očakávať, že v roku 2016 alebo 2017 nastane nejaký výrazný prielom. My musíme nájsť spoločnú reč, musíme nájsť spoločný záujem, musíme nájsť spoločné projekty a k tomu teda celkom iste nám napomôže aj už schválená stratégia inteligentnej špecializácie, kde nejaké cesty sú nalinkované, ako by to bolo možné a určite aj tesná spolupráca s pánom splnomocnencom."

Martin Strižinec: „Mimochodom, čo od neho vy očakávate?"

Pavol Šajgalík: „Veľmi dobrú spoluprácu. Keďže sa teda už poznáme nejaké roky, tak som presvedčený, že naša komunikácia bude na extrémne vysokej úrovni, a že vlastne trúfam si to povedať, napriek tomu, že to nemám s ním predrokované, že vytvoríme jeden unikátny, vynikajúci tandem, ktorý posunie túto republiku dopredu."

Martin Strižinec: „Čiže ten post má zmysel aj z vášho pohľadu."

Pavol Šajgalík: „Ja som o tom presvedčený, lebo už ako povedal pán profesor Pastorek, neviem, či môžem tykať, lebo my si tykáme, ale ako povedal Jaro Pastorek, ja som presvedčený o tom, že väčšina krajín, keď sa pozriete do sveta, teda smerom na Západ, naozaj má svoje ministerstvo pre vedu a techniku a inovácie, kde vlastne to ministerstvo združuje ten koncept, ktorý teraz naznačila stratégia, my to v skratke voláme RIS3, a vytvorenie postup splnomocnenca práve pre vedu, techniku a inovácie, je ten prvý krok, ktorý by vlastne k tej integrácii a nastaveniu toho moderného dialógu medzi vedou, výskumom a hospodárskou sférou mohol nastať."

Martin Strižinec: „Je tu ďalší taký projekt, ktorý dnes ohlásili ministri školstva a hospodárstva, ide tu o balík viac ako 2 miliárd z eurofondov a budú ich môcť čerpať najmä firmy práve na prepájanie výskumu s podnikaním a vznikne tak vraj až 4 tisíc pracovných miest podľa odhadu kompetentných. Reálne? Dobrý nápad? A blížime sa k tomu, ako napríklad využívajú peniaze v Dánsku, čítal som si rozhovor s istým doktorandom, ktorý tam bol a hovorí o tom, že tam si môžete urobiť niečo ako... PhD alebo niečo v tom zmysle, že teda pracujete vo firme, zároveň ste na tej škole. Blížime sa k tomuto už?"

Jaromír Pastorek: „No, ja si myslím, že tá situácia nás dotlačí, pretože viete, na začiatku by som povedal, že najväčším problémom akéhokoľvek riadenia je určitý konzervativizmus, ktorý môže byť aj dobrý, ale niekedy môže byť aj brzdou. Vo všeobecnosti ľudia nemajú radi zmenu. My sa nevieme tomu veľmi prispôsobiť, koniec koncov padla tu otázka, ako budeme spolupracovať, ja si myslím, že my musíme spolupracovať, nielen to, že každý má svoju alma mater, u mňa je to Univerzita Komenského a Slovenská akadémia vied, ale samozrejme, a musím hľadieť na všetkých, ale veľmi dôležitou časťou je, aby sme sa zosúladili a navodili tieto zmeny, pretože jednoducho určité zmeny sú nevyhnutné. A jedna z nich je aj tá, ktorú ste pred chvíľou hovorili, pretože systém, ktorý funguje 20 rokov a nezmení sa, no, moja otázka je, je taký geniálny, že ho nepotrebujeme vôbec zmeniť? A to je množstvo, veď bol tu pán predseda akadémie spomínal tú RIS3. Jedna z kľúčových požiadaviek Bruselu, pretože to bola vlastne... na to, aby sme mohli čerpať ten významný balík z eurofondov a tie eurofondy v tomto programovacom období musíme veľmi dobre využiť, pretože také masívne po roku 2020 nebudú. Čiže teraz, keď sa nevyužijú a nenastaví sa celý systém tak, ako by mal fungovať, tak je zle. A vrátim sa k tomu, čo som začal hovoriť. Jedna z tých dôležitých podmienok bola, musíte zmeniť systém riadenia vedy, ten government. To bolo kľúčové. A viete, no tak, je množstvo nielen vo výskumnom priestore, ale aj v administratíve, a prečo by sme to mali, však to funguje. No asi to tak nefunguje a bola tu aj tá požiadavka, pretože tých problémov, to my máme strašne veľa, nie sú to len financie. Financie sú problém, ale často krát sa dostávame a koniec koncov aj pán predseda vie, že ako to bolo   no dobre, a vy chcete viacej peňazí a čo za to ponúkate? Čiže tá doba je dávno preč, keď my sme prišli a povedali, sme tu a dajte nám niečo. Čiže spoločnosť očakáva niečo od vedy, výskumu a inovácie a my zas musíme požadovať dobre, tak keď máme niečo spraviť, tak v prvom rade potrebujeme mať systém stabilný. Ten stabilný systém znamená skôr taký, že predvídateľný, aby sa nám z roka na rok nemenili pravidlá financovania výziev a čohokoľvek. Na druhej strane nie veľmi je v súlade stabilita s dynamikou. Spomínali ste na začiatku, že či sa bude prepúšťať na Slovenskej akadémii vied. Viete, ale to nie je kardinálna otázka, či sa bude prepúšťať. Vývoj zamestnanosti v Slovenskej akadémii vied je za posledných desať rokov prakticky konštantný, tam sú minimálne výkyvy. Je to dobré alebo nie? To je otázka. Pretože..."

Martin Strižinec: „Hovoríte aj o nejakom konkurenčnom prostredí vo vnútri tej akadémie?"

Jaromír Pastorek: „Samozrejme, aj vo vnútri akadémie, aj mimo akadémie... Viete, najväčší, ja osobne si myslím, že najväčší problém, teda jeden z najväčších problémov slovenskej vedy je ten, že máte prísne oddelené mzdové prostriedky, ktoré nie sú súčasťou grantových. Toto v západných krajinách nie je. Presadíte sa s nejakou..."

Martin Strižinec: „Prečo sa nám to nepodarilo zmeniť už za uplynulé roky?"

Jaromír Pastorek: „No, to je dobrá otázka. Ja vám poviem prečo."

Martin Strižinec: „Je to politická vec alebo skôr je to aj o akadémii vnútorne."

Jaromír Pastorek: „To nie len o akadémii, to je aj o univerzitách. To je skôr o tom, že nepodarilo sa to zmeniť, pretože sme nedokázali dostatočne nastaviť konkurenčné prostredie v grantových agentúrach, pretože základným problémom bolo, že tam bol vždycky nedostatok finančných prostriedkov. Čiže keby sme išli od začiatku, ideálny pomer je inštitucionálne, hovoríme o inštitucionálnych prostriedkov a súťažných prostriedkoch grantových. Tie inštitucionálne nesmú klesnúť pod 50 percent, ináč hrozí kolapsom. Vyspelé krajiny majú tých súťažných 20 30 percent, v Čechách je to 51 percent inštitucionálnych, 49 súťažných. My máme len 9,3. Čiže aj to málo peňazí, ktoré je, strašne málo ide do súťažných prostriedkov. A tie súťažné prostriedky by mali byť také, že v nich vy keď sa presadíte s nejakou myšlienkou, obhájite si to vo forme projektu, tak poviete fajn, budete to riešiť tri roky a tu máte peniaze a najmite si ľudí. Je to veľmi motivujúce, pretože tí ľudia musia pracovať na tom projekte, aby mal dobré výsledky, lebo inak nedostanú budúci projekt. Čiže je to také samoúnosné. A toto nám chýba."

Martin Strižinec: „A teraz za tie peniaze čo dostanete, keď ich vysúťažite?"

Jaromír Pastorek: „V drvivej väčšine sú to bežné alebo kapitálové prostriedky. Čiže vy... na nejaké služby, odmeny alebo tak. A to je problém aj univerzít ja si myslím. Tuto by bolo treba dať mzdové prostriedky do súťažných a on má kontrakt na tri roky. Pretože u nás všetci by chceli, áno, už keď som sa teda dopracoval k nejakému postu, tak ja to chcem mať forever, do dôchodku. Ja mám, budem mať 58 rokov tohto roku, ja som nikdy nemal kontrakt dlhšie ako na štyri roky a tu som, a prežil som. A to isté je aj môj kolega."

Martin Strižinec: „Chceli ste reagovať, pán Šajgalík, ale dám tomu ešte, lebo som si čítal rozhovor s vami, kde hovoríte o tom, že aj vo vnútri, preto aj viacero otázok som tak smeroval, že či je ten problém aj v tej komunikácii vo vnútri, že práve eurofondy vlastne prinútili niektoré ústavy spolu spolupracovať prvýkrát, vy ste povedali, že keď už sú tí ľudia 500 metrov od seba, tak už sa nemôžu o tom rozprávať, ale keď sa môžu v jednom priestore stretnúť na káve, tak hneď sú z toho aj dobré nápady. Je aj toto problém vo vnútri akadémie, že možno práve aj tam sa odráža 20 rokov, že čo je zle nastavené a čo je dobre nastavené?"

Pavol Šajgalík: „Začnem trošku zoširoka, určite sa k tejto otázke dostanem. Začnem tým, čo ste položili otázku pánovi splnomocnencovi, tie priemyselné PhD. Existuje modely, tie netreba vymýšľať, tie existujú a povedzme dokonca aj my, ja pochádzam z Ústavu anorganickej chémie, máme proste taký model, veľký rakúska firma mala záujem o nejaký výrobok, ktorý mal mať nejakú kvalitu. My sme povedali, že to vieme robiť, oni to platia a máme študenta z rakúskej univerzity, ktorý si na tom robí doktorát a vlastne po skončení doktorátu ide do tej firmy. Čiže tento model existuje. Len potrebujeme firmy s takou víziou, že nie je zajtra, ale trvá to tri roky tak, ako povedal Jaro Pastorek. Čiže to je prvá vec. Druhá vec, čo sa týka toho financovania projektov, teda mzdové aj nejaké iné prostriedky, to je naozaj veľká pravda, pretože to sú teda v jednom prípade spojené nádoby, ale my ich vlastne umelo oddeľujeme, lebo ten človek má fixný plat na ústave, ale teda rieši nejaký projekt, kde ten projekt ho principiálne samozrejme, keďže je to zvedavý vedec a drvivá väčšina ľudí je motivovaná, ale môže nastať aj situácia, že on vlastne nie je finančne motivovaný, jeho výška príjmu nesúvisí s úspešnosťou riešenia toho projektu. Čiže toto by sme mali..."

Martin Strižinec: „Čiže stále zarába to isté, či je dobrý alebo zlý..."

Pavol Šajgalík: „Áno, či je dobrý alebo zlý. Samozrejme, závisí to potom od riaditeľa a personálnej politiky, kde on má nejaké páky na to, aby z neho mohol vytlačiť výkon, ale v princípe, keď to preženieme, môže to byť takto. Ale tretia vec, ktorá teda dosť do veľkej miery pomôže, prechod na verejné výskumné inštitúcie, pretože ako náhle sa staneme verejnou výskumnou inštitúciou, už nebudeme mať prostriedky rozdelené na mzdové, kapitálové a bežné, ale vlastne ten riaditeľ tej inštitúcie bude mať v ruke iba jedny prostriedky a on bude vedieť, či je výhodnejšie toho človeka zaplatiť, motivovať vyšším platom alebo sa rozhodne kúpiť si nový pristroj alebo proste iným spôsobom riešiť. Čiže toto do veľkej miery uvoľní ruky. No a teraz sa vráťme k tej komunikácii, že naozaj na to, aby sme boli schopní vytvoriť väčšie celky verejných výskumných inštitúcií, naozaj potrebujeme sa porozprávať o zmysle tohto spájania a ten zmysel, ja to často krát a rád hovorím, že poznáme inštitúcie na svete, ktoré vznikli takýmto spôsobom, spojili sa biológovia, fyzici a práve na tom rozhraní tých vedných disciplín, tam je najväčší potenciál, lebo nechcem povedať, že biológia je vyčerpaná, to by som povedal nepravdu, ani fyzika, ale to rozhranie dáva presne tie možnosti. Ako príklad uvediem grafen. Keď ste chodili do školy a maľovali ste mäkko ceruzkou, na papieri vám ostávali grafenové relikty. A proste niekto prišiel na to, že to sa oplatí pozrieť sa na to, ako to vyzerá, aké to má vlastnosti a dneska grafen je aj nosičom liekov, aj neviem čoho a pritom proste to začali skúmať fyzici. Čiže toto je priestor, ktorý by sme mali vytvoriť. Mali by sme vytvoriť ten potenciál pre pracovníkov vedy, aby sme sa posunuli ďalej."

Martin Strižinec: „Povedzte mi jednu vec, lebo hovorí sa o veľkej byrokracii pri eurofondoch, a teraz aj myslím minister Draxler povedal, že práve pri tom novom projekte, už sa na to bude dávať pozor, aby tam tej byrokracie nebolo veľa. Povedzte mi naozaj príklad zo života, že keď chcete nejaký grant, žiadate o neho, čo musíte napísať všetko? Koľko to má strán, čo je tá byrokracia okolo toho?"

Pavol Šajgalík: „Tak na toto je celkom dobrý príklad a myslím, že kolega Pastorek bude so mnou súhlasiť, keď sme písali prvé projekty, oni sa nešťastne volali Centrá excelentnosti a dneska to celkom irituje túto spoločnosť, lebo už neviem, máme ich cez 40. Ale keď sme písali prvé projekty, tak ten balík, ktorý sme odniesli na agentúru, ten mal niekoľko desiatok kilogramov. To boli proste, ja neviem, v koľkých kópiách sme to museli odniesť, ale každá mala aspoň 5 6 kilo. To bola taká hŕba papierov, že ste boli z toho frustrovaní a teraz ideme k tej administrácii. Teda jednak, že ste to museli napísať a vyplniť to množstvo papierov. Druhé, tie projekty v prvom rade prešli formálnou kontrolou a predstavte si, že ste v tej hŕbe papierov niekde zabudli dve čiarky a zle dali bodku, tak ste boli, keď to preženiem, kvôli tomu vylúčení, lebo ste formálne nesplnili. Poznám projekty, kde zabudli na ten balík, proste niečo preškrtnúť alebo napísať správne písmená a boli vylúčení. Čiže to je prvá vec. Druhá vec je potom, už keď ten projekt dostanete, tak sa boríte s takými problémami, poviem tu konkrétnym príklad..."

Martin Strižinec: „Ešte Jedna vec, pán Šajgalík, toto si musíte robiť ale vy sám alebo máte tam nejakých ľudí, ktorí vám s tým pomôžu? Celé to je o tom, že ten vedec, ktorý by mal niečo skúmať..."

Jaromír Pastorek: „Už my to opúšťame, viete, lebo, prepáč Paľo, že som do toho skočil. Ten problém spočíval v tom, práve v tej masívnej byrokracii, že tí, čo najviac čerpali tie eurofondy, zrazu zistili, že idú výkonnostne dole, lebo nič iné nerobili..."

Martin Strižinec: „Len stále písali niečo."

Jaromír Pastorek: „No áno, ten vedecký pracovník už nerobil tú vedu, na čo je on predurčený vlastne. Čiže tendenciou je, tak vy dáte nejakú myšlienku a nech to robí profesionálna firma. Predsa nebudete, a tí sú v tom, lebo to máte, viete, v angličtine, aj tá reč v práve je iná ako obyčajná. To je reč, na ktorú my nie sme naučení, na tú bruselskú dajme tomu."

Pavol Šajgalík: „Presne tak. Čiže to sa týka aj európskych projektov, ale tie štrukturálne fondy boli naozaj extrémne zaťažujúce a Vlastne naozaj výrazná kapacita alebo časť kapacity vedeckých, špičkových vedeckých pracovníkov išla na to. A to tu ešte nehovorím, ako potom musíte vykazovať, písať proste tie pracovné výkazy, kde každú hodinu musíte zdokumentovať, čo ste robili. Potom nastupuje, čo bolo pre nás v zásade veľmi nové..."

Martin Strižinec: „Môžete tam napísať aj, že vyplňoval som dotazník?"

Pavol Šajgalík: „Práve že to nesmiete, to nesmiete, to sa neuznáva. Lebo to je proste, to má byť nad rámec. Potom verejné obstarávania, my sme na to neboli pripravení, lebo predtým sme podvyživení kapitálovými prostriedkami a teda nejaké veľké infraštruktúrne nákupy sme nemali, tak pristúpilo verejné obstarávanie. Teraz sme rozmýšľali, zháňali sme firmy. A teraz prejdete na to, začnete to outsourcingovať a zrazu zistíte, že rozpočet vám neumožňuje outsourcingovať takéto služby, lebo samotné tie projekty, potom neskôr to umožňovali, ale my keď sme do toho vchádzali, my sme boli úplne nezrelí a teda to nás nesmierne zabíjalo."

Martin Strižinec: „Tie pravidlá sme si nastavili tu doma, na Slovensku?"

Pavol Šajgalík: „Áno, nastavili sme ich tu, doma."

Martin Strižinec: „Je nejaká vízia, že kedy sa to už teda zmení definitívne?"

Jaromír Pastorek: „No, vízia, všetci to chceme zmeniť, pretože každá strana s tým trpí. Ja si myslím, že my by sme mali zmeniť filozofiu. Lebo to, čo povedal pán predseda, že áno, prišlo teraz verejné obstarávanie atď. Vo všeobecnosti my máme málo peňazí vo vede, to je známy fakt. A všetci sme radi, keď ich máme toľko, koľko ich máme, tak ich chceme čo najlepšie využiť a nikto nechce rozhadzovať. Len tu je taká nedôvera, ježišmária, a čo s tým ide robiť? A on má teraz peniaze a neukradne a to... Viete, 99,9 percenta tých vedeckých pracovníkov je rado, že má tie peniaze a chce kúpiť čo najefektívnejšie a čo najlacnejšie. Lebo viete, tá veda má svoje špecifiká. Ja vám to poviem na klasickom príklade, ktorému bude rozumieť každý. Môžete si kúpiť chlorid sodný, ale nie každý chlorid sodný, kuchynská soľ je rovnaká. Ale ja si možnože kúpim o 50 centov drahšiu na kilo, ale viem, že my vyhovuje, pretože má určité iné stopové prvky a nezahodím tisícku, lebo my to pokazí všetky tie experimenty. Čiže my veľmi dobre vieme, čo kupujeme a prečo kupujeme a prečo to potrebujeme. A viete, je také pravidlo, že nie som taký bohatý, aby som si kupoval lacné veci. Čiže to je presne o tomto. A to bola taká nedôvera, že aha, len aby niekto niečo neukradol."

Martin Strižinec: „Povedali ste v jednom rozhovore, pán Šajgalík, že o rozpočte na budúci rok treba začať rokovať už v januári 2015. Takže už ste začali?"

Pavol Šajgalík: „Mám za sebou prvé, aj keď veľmi krátke rozhovory, stretol som sa pánom ministrom školstva na túto tému a zatiaľ iba veľmi neformálne som sa rozprával s pánom ministrom financií, ktorý prisľúbil, že ma prijme, že sa na túto tému budeme rozprávať. Takže áno, tieto aktivity započali. Ja k tomu jedným dychom hovorím, hoci pán minister financií veľmi vtipne povedal, že už vieme, o čom sa budeme rozprávať, lebo cez médiá som už že vraj odkázal, koľko to má byť. Tak ja naozaj hovorím, už dneska tu tá téma bola. My potrebujeme isté bazálne, inštitucionálne financovanie, aby tá inštitúcia mohla podať vôbec výkon. A to bazálne inštitucionálne financovanie, v tomto roku alebo v tejto predstave je okolo tých 60 miliónov a myslím si, že aj pán splnomocnenec ako bývalý predseda mi to potvrdí. My potrebujeme potom ale, aby sme mali bazálne financovanie, potrebujeme, aby sme podali vyšší výkon, aby proste ten, boli sme na nejakej rozvojovej krivke aj úspechov v zahraničí, aj vo vzťahu k priemyslu, potrebujeme to súťažné financovanie, ktoré teda v tomto prípade ide cez Agentúru pre vedu a výskum, ktorá by mala mať dostatok zdrojov a tie zdroje by mohli byť navyšované a potom sa roztriedi presne..."

Martin Strižinec: „Kde budeme o rok? Už by mala byť teda na konci tá diskusia o tom, že SAV prejde tou transformáciou. Naozaj, sú pred vami veľké výzvy v najbližších mesiacoch, ako by ste si to o rok predstavovali a povedali by ste si, že dobre to dopadlo. Hoci asi zďaleka nebudú vyriešené všetky problémy."

Pavol Šajgalík: „Aby som mohol povedať, že to dobre dopadlo, tak naozaj by sme mali hladko prejsť na verejnú výskumnú formu hospodárenia, verejno-výskumné inštitúcie a mali by sme mať akadémiu zintegrovanú v takom stave, aby bola flexibilná, efektívna a akcieschopná."

Martin Strižinec: „Vieme aj odhadnúť, že koľko ústavov a akým spôsobom sa zlúči?"

Pavol Šajgalík: „Do tohto by som nešiel, horúca téma, aby som rozprával o počte. Celkom iste budem sa snažiť dovnútra akadémie presviedčať, aby k tej integrácii došlo. Ale jedným dychom hovorím, naozaj, nemôžeme tých ústavov v prvom kroku zintegrovať veľa, lebo spájame dve významné zmeny. Teda jednak prechod na inú formu hospodárenia, čo samé o sebe má rôzne technické, právne a ekonomické problémy a na druhej strane teda vytvárať nové celky, kde aj tie interné komunikácie musia byť nastavené inak. Čiže ja verím, že teda veľa pilotných projektov budeme mať za sebou, ale určite celá tá inštitúcia nebude v konečnej fáze k 1.1.2016. Ja navrhujem nejaké prechodné obdobie, kde sa vieme podľa mňa dohodnúť o tom, že teda tá integrácia bude pokračovať ďalej."

Martin Strižinec: „Ste optimista, pán Pastorek, že už o rok budeme ďalej?"

Jaromír Pastorek: „Ja by som odpovedal lakonicky, určite budeme o rok ďalej. Ja si myslím, že tá cesta je nesmierne ťažká. Viete, tam je najťažší faktor ľudský. Nikto nemá rád zmeny, ako som to povedal na začiatku, a to je, vy musíte zmeniť myslenie ľudí. A to je to jedno z najťažších, pretože, bohužiaľ, častokrát neplatia logické argumenty. Aj keď sme na pôde vedy a je táto situácia veľmi ťažká, ja budem napomáhať, pretože sú určité veci, ktoré sú jednoducho realitou, vy sa tomu nevyhnete. A my to musíme rešpektovať a my si musíme uvedomiť jedno, že ten čas je pomerne krátky. A druhá vec je, keď už sa na niečom dohodnem, pretože pre mňa, aby som ja otváral znovu otázku transformácie, keď raz to už schválili najvyššie orgány, to je precedens. To už tu nemá čo byť, pretože takto sa nedá ísť ďalej, neustále spochybňovať. Buď platia demokratické princípy a keď to väčšina odhlasuje a chce ísť za tým, tak s tým vyrovnám alebo odídem, ale nemôžem to donekonečna otvárať či áno alebo nie."

Martin Strižinec: „Dobre, budeme zrejme v tom pokračovať, určite sa k tejto téme vrátime. Ďakujem a dovidenia."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)

(MB)

Kľúčové slová:
projekty, Slovenská akadémia vied, inovácie

Tlač