Europrojekty Výskumného ústavu jadrovej energetiky v Trnave

23. 01. 2015

Televízna stanica TA 3_logo(20. 01. 2015; Televízna stanica TA 3; Euroskop; 16.30; por. 1/1; Simona Frantová)

Simona Frantová, moderátorka: „Dostatok elektrickej energie je jedna zo základných podmienok rozvoja našej civilizácie. Ak jej chceme vyprodukovať primerané množstvo s minimálnym dopadom na naše životné prostredie, musíme sa venovať aj jadrovej energetike. A práve touto témou sa zaoberá Výskumný ústav jadrovej energetiky. V rámci operačného programu Výskum a vývoj realizoval tri zaujímavé projekty, o ktorých bude dnešná časť relácie Euroskop. Vitajte. V štúdiu už vítam pána Petra Líšku, podpredsedu predstavenstva akciovej spoločnosti VÚJE Trnava. A spolu s ním prijal pozvanie aj pán Marián Kostolányi za Agentúry ministerstva školstva pre štrukturálne fondy Európskej únie. Pekný deň vám želám."

Pán Líška, v médiách aj mimo nich sa často rozoberá problematika jadrovej bezpečnosti, jadrovej energetiky, akú úlohu zohráva v tejto otázke alebo téme váš výskumný ústav?"

Peter Líška, podpredseda predstavenstva VÚJE Trnava a.s.: „Tak naše pôvodné meno bolo Výskumný ústav jadrových elektrární a boli sme založení v roku 1977. V roku 1994 akciová spoločnosť založená výlučne so zamestnancov nášho ústavu kúpila štátny podnik a odvtedy sme plne privátna a komerčná organizácia. Naše portfólio aktivít je mimoriadne široké. Poskytujeme takmer všetky služby pre jadrovú energetiku od počiatočných štúdií, cez projekty, realizáciu, podporu prevádzky až po ukončenie prevádzky a samozrejme aj ukladanie rádioaktívnych odpadov. Robíme činnosti ako sú fyzikálne výpočty, termohydraulické výpočty, rôzne projekty, ale dodávame aj naše vlastné zariadenia. Dodávame na diaľkovú kontrolu zariadení primárneho okruhu, na opravy primárneho okruhu a podobne. Ale taktiež dodávame rôzne špeciálne merania a diagnostické systéme. okrem aktivít jadrovej energetiky máme aj aktivity mimo jadrovej energetiky a to v prenose a distribúcii elektrickej energie."

Simona Frantová: „Prejdime teraz na konkrétne čísla. Pán Kostolányi, akou sumou ste podporili projekty Výskumného ústavu jadrovej energetiky?"

Marián Kostolányi, Agentúra MŠ pre štrukturálne fondy EÚ: „Výskumný ústav jadrových elektrární uspel ako prijímateľ nenávratného finančného príspevku s troma projektmi. Z Európskeho fondu regionálneho rozvoja bol podporený sumou takmer sedem miliónov eur. Všetky tieto tri projekty sú z opatrenia prenosu poznatkov a technológií získané výskumom a vývojom do praxe. Boli to projekty, ktorých prijímateľom mohol byť len súkromný sektor a my sme ako agentúra dali výzvy z operačného programu Výskum a vývoj v rámci scény štátnej pomoci. Ako som už povedal, prijímateľmi bol súkromný sektor v rámci tohto projektu, ale musel úzko spolupracovať aj s inými vedecko výskumnými organizáciami, kde projekty alebo výskumy, ktoré boli získané sa museli aplikovať a spolu spolupracovať s týmito druhými vedecko výskumnými organizáciami."

Simona Frantová: „Nadviažem na posledné slová pána Kostolányiho, a akými konkrétnymi výskumnými organizáciami ste vy spolupracovali?"

Peter Líška: „Tak výskumné aktivity v našej činnosti tvoria len pomerne malú časť našich aktivít a našich príjmov. Tak okolo tri až sedem percent ročne podľa toho, aký je rok. A zvyčajne spolupracujeme so Slovenskou akadémiou vied a s technickými univerzitami. Na týchto troch projektoch sme spolupracovali s Technickou univerzitou Košice a so Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave. Máme vcelku dobré skúsenosti s ľuďmi z tejto oblasti. Ja si myslím, že taká spolupráca je výhodná pre obidve strany."

Simona Frantová: „Pán Líška, váš ústav sa venuje aj témam ako je zvyšovanie energetickej bezpečnosti a ochrana obyvateľstva pred účinkami elektromagnetických polí. To sú zároveň aj názvy dvoch projektov, tak nám o nich porozprávajte viac."

Peter Líška: „Tak zvýšenie energetickej bezpečnosti, čo to znamená pre nás pre Slovensko? To znamená, že máte u nás k dispozícii dobré zdroje elektrickej energie, ktoré sú spoľahlivé, ekonomicky prijateľné a tak isto aj environmentálne prijateľné. Takéto zdroje pre nás momentálne jadrové elektrárne. Ak chceme zabezpečiť aj v budúcnosti dostatok zdrojov elektrickej energie, je potrebné využívať tieto elektrárne. Pôvodne boli elektrárne navrhnuté s pomerne veľkými rezervami. A zistilo sa, že životnosť, ktorá projektovaná bola na dĺžke 30 rokov, sa dá predĺžiť na 50 aj 60 rokov. To však nie je také jednoduché povedať, že môžeme to predĺžiť. Je to treba dokladovať a práve úlohou tohto projektu bolo urobiť nejaký pokrok, zlepšenie v tejto oblasti a jednak sme nakúpili prístroje, ktoré nám umožnia túto prácu vykonávať lepšie a jednak sme vykonali rôzne analýzy, počty a výpočtové modely tak, aby sme dokázali posúdiť, aká je momentálne životnosť týchto zariadení jadrových elektrární a o koľko je možné predĺžiť túto životnosť. Takže projekt bol vcelku úspešný, získali sme nové nástroje ako softvérové, tak aj hardvérové."

Simona Frantová: „Ešte sa vráťme k tomu druhému projektu."

Peter Líška: „Projekt o elektromagnetických poliach, ten je trošku z iného súdka. Ľudia sa bežne obávajú všetkého: geneticky modifikovaných potravín, radiácie a tak isto sa obávajú elektromagnetického smogu. Jedným z prvých krokov ako preukázať, aký je stav na Slovensku, je odmerať, zistiť, aké sú elektromagnetické polia po Slovensku a odmerať ich nejaké prejavy. Takým základným prejavom elektromagnetického poľa je elektrická intenzita a bola meraná našimi pracovníkmi na mnohých miestach. Bolo urobených asi 50 tisíc meraní na asi 18 tisíc miestach. Z týchto diskrétnych (?) bodov potom boli matematickým modelovaním vytvorený model, ktorý dopočítal tie úrovne intenzity medzi týmito nameranými bodmi. Vlastne dnes sme získali mapu takého elektromagnetického poľa na Slovensku hlavne v obytných miestach a je možné vidieť, aké úrovne v ktorom meste a aglomerácií sú. Môžem povedať k tomu, že limit nášho zdravotníctva, vyhlášky ministerstva zdravotníctva je asi 25 voltov na meter, zatiaľ čo namerané veličiny sa pohybovali menej ako 1 volt na meter a maximálne hodnoty boli okolo 2 voltov na meter. Takže niet sa čoho obávať, zatiaľ u nás ten elektromagnetický smog nedosahuje žiadnych nebezpečných úrovní."

Simona Frantová: „Ako som už v úvode naznačili, úspešné projekty ste mali tri. Tak sa ešte zastavme pri tom poslednom zameranom na riešenie bezpečnosti pri seizmických udalostiach."

Peter Líška: „No jadrová bezpečnosť je neustále pod drobnohľadom nielen verejnosti ale aj príslušných orgánov. A stále sa pozerá na to, v akom je stave a čo sa dá ešte zlepšiť. Udalosti vo Fukušime ukázali, že aj v takej krajine, ako je Japonsko, sa niečo také môže prihodiť a samozrejme malo to dôsledky a preverovala sa aj úroveň bezpečnosti iných jadrových elektrární v Európe alebo aj vo svete. K nejakej nehode jadrovej elektrárne môže dôjsť z dvoch príčin. Je to z vnútornej príčiny, to znamená, že nastane nejaké porucha, nejaké roztrhnutie potrubia alebo z vonkajších príčin. Na Slovensku tie vonkajšie príčiny nie sú nejaké extra. Pretože u nás nie sú možné nejaké veľké záplavy alebo cunami tak, ako to bolo v Japonsku, žiadne nejaké extra zimné prívaly snehu alebo nejaké tornáda neprichádzajú do úvahy. Ale je to jedna udalosť, ktorá nie je celkom uspokojivo doriešená a to je možnosť zemetrasenia. To, aké u nás môže byť zemetrasenie, to bolo analyzované mnohokrát a nie je s tým nejaký problém. Ale zariadenia, ktoré sú v elektrárňach, to musia vydržať. Takže témou tohto projektu bolo, že sa experimentálne odskúšalo chvenie alebo dopad zemetrasenia na rôzne komponenty elektrární a z toho sa urobili nejaké matematické modely, kde sa môže teraz hovoriť, ako sa budú chovať komponenty elektrárne počas zemetrasenia."

Simona Frantová: „Pán Líška, zaujíma ma, či sa vám podarilo vďaka eurofondom a europrojektom nadviazať nejakú významnú spoluprácu doma alebo v zahraničí, prípadne získať nejaké medzinárodné ocenenia?"

Peter Líška: „Tieto samotné projekty neboli pre nás nejako medzinárodne významné, no nie preto, že by neboli dobré alebo nemali svoju hodnotu, ale preto, že jadrová energetika je od dávna internacionalizovaná a my tú medzinárodnú spoluprácu máme veľmi širokú. Poviem len o tom, že najbližšia agentúra je vo Viedni   Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, ktorá organizuje často workshopy, vypracovania rôznych dokumentov, naši pracovníci sa to účastina. Máme samozrejme spoluprácu s firmami ako je Westinghouse, Areva, to sú výrobcovia reaktorov a veľa iných inštitúcií v Európe aj po svete. Takže medzinárodná spolupráca pre náš nie je nič také zvláštne. Je to proste vec, ktorú štandardne denne používame."

Marián Kostolányi: „A je nevyhnutná, lebo bez toho to nejde."

Peter Líška: „Áno, je nevyhnutná, pretože tá kontrola medzinárodná je. Tá nehoda jadrová spôsobí dopad aj na okolité krajiny a podobne, takže musí to byť."

Simona Frantová: „A aké výskumné úlohy alebo otázky vás čakajú v najbližšom období?"

Peter Líška: „No to je to, čo by malo byť riešené skutočne nejakým spôsobom principiálne na Slovensku. Vieme, že postavenie výskumu u nás nie je také, ako by malo byť, ani to financovanie a podobne, ale nebudem sa týmto zaoberať teraz, lebo je to skôr technická záležitosť, čo chcem povedať. Aj pre energetiku a pre jadrovú energetiku sú nejaké výzvy, niečo, čo je treba splniť, nehovorím že teraz, ale v krátkom horizonte nejakých desiatich rokov. Čo sa týka jadrovej energetiky, je možné zmeniť používanie typu reaktorov v elektrárňach zo súčasných, ktoré majú moderátor aktívnej zóny a spomaľujú neutróny na také, ktoré tento moderátor nemajú a používajú rýchle neutróny. Je to trošku komplikované ale v zásade výsledok je taký, že tie nové reaktory by dokázali využiť 50 krát lepšie prírodný urán ako súčasné reaktory. To znamená, že by ľudstvo získalo prakticky neobmedzený zdroj energie na tisíc aj viac rokov. Takéto reaktory sú súčasťou programu reaktorov štvrtej generácie a my na Slovensku máme možnosť vybudovať prototyp takéhoto reaktora, samozrejme s prispením európskych fondov, či už zo štrukturálnych fondov alebo iných a postaviť v rozpätí nejakých desiatich rokov nejaké takéto silné stredisko, ktoré by sústreďovalo rôznych výskumníkov z rôznych oblastí. Nielen z oblasti jadrovej fyziky, ale aj z oblasti materiálov, pretože tieto reaktory budú vyžadovať nové materiály, čo sa týka tepelnej odolnosti, odolnosti voči neutrónovým tokom a podobne. O tomto projekte sa momentálne diskutuje na Slovensku, diskutuje sa aj v Európskej únii o tomto type projektov a má Slovensko momentálne veľkú šancu urobiť si niečo, čo povzbudí nielen mladých ľudí a oblasť výskumu, ale potom aj dopad do priemyslu. Čiže priemysel by mohol vyrábať komponenty, pre takéto jadrové elektrárne v budúcnosti a mohlo by to mať pozitívny dopad na ekonomiku Slovenska."

Marián Kostolányi: „Ja by som chcel len v krátkosti doplniť, čo sa týka nového programového obdobia, energetika a energia je jedna z nosných tém budúceho programového obdobia v rámci podpory európskymi štrukturálnymi fondmi a čo sa týka pre súkromný sektor v rámci schémy štátnej pomoci budú tam aj vedeckovýskumné centrá, kde bude prijímateľmi práve súkromný sektor, samozrejme v spolupráci s inými vedeckými organizáciami a to obdobie, ako ste povedali, už nemalo by byť ročné, dvojročné, trojročné, ale malo by sa to tiahnuť počas celého programového obdobia, čiže konce projektov by mali byť až v roku 2023, 2022. Čiže veríme, že aj v tomto období aj tie zdroje, ktoré na jednotlivé projekty budú trošku v iných objemoch, ako boli v súčasnosti."

Peter Líška: „Dúfajme. Ale nie je to len pomoc ako pre súkromné organizácie, je to v prvom rade pomoc pre akademickú obec, pre slovenské technické univerzity, pre Slovenskú akadémiu vied, kde by sa sústredili sily a tam by sa robil výskum a vývoj. My sa toho chceme samozrejme zúčastniť, toho procesu."

Simona Frantová: „Páni, tak dnešné témy sme vyčerpali. Ja vám ďakujem, že ste prijali pozvanie do štúdia. Veríme, že vás dnešná téma oslovila a rovnako vás zaujme aj ďalšia, ktorú ešte len pripravujeme. V štúdiu privítam riaditeľa Astronomického ústavu SAV. Prajem vám pekný deň. Dovidenia."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)

(MB)

Kľúčové slová:
projekty, fyzikálne vedy, inovácie

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy , Technické vedy

Tlač