I. Mucha: Podzemnú vodu treba využívať a zároveň chrániť

27. 01. 2015

prof. RNDr. Igor Mucha, DrSc.

Rozhovor s prof. RNDr. Igorom Muchom, DrSc.

Igor Mucha sa narodil roku 1938 v Bratislave. Študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor Inžinierska geológia a hydrogeológia. Po skončení štúdia (1961) pracoval v Geologickom prieskume, n. p., a v roku 1962 nastúpil na Katedru inžinierskej geológie a hydrogeológie PriF UK. V roku 1967 získal titul doktora prírodných vied (RNDr.) a obhájil kandidátsku dizertačnú prácu. Popri pedagogickej činnosti sa intenzívne venoval vedeckému výskumu a aplikácii výpočtovej techniky pri riešení hydrogeologických úloh.

V roku 1977 sa stal docentom na Katedre hydrogeológie, v roku 1989 obhájil doktorskú dizertačnú prácu a v roku 1990 bol menovaný za profesora v odbore Hydrogeológia. V r. 1981 – 1990 bol vedúcim Katedry hydro-geológie PRIF UK, ktorá bola na jeho podnet premenovaná na Katedru podzemných vôd. Ako uznávaný odborník pôsobil aj na Vysokej škole technickej v Dánsku a podieľal sa na riešení problémov so zásobovaním vody v Jemene a ďalších štátoch. Významné boli jeho práce súvisiace s vodnými zdrojmi pre Bratislavu.

Je autorom a spoluautorom viacerých vysokoškolských učebníc, z ktorých najvýznamnejšie sú Hydraulika podzemných vôd (Mucha, Šestakov, 1988) Podzemná voda – metódy výskumu a prieskumu (Melioris, Mucha, Pospišil, 1986).

Bol predsedom mnohých pedagogických komisií, predsedom a členom vedeckých výborov konferencií a kongresov. V roku 1989 založil tradíciu výmenných študentských exkurzií medzi Technickou univerzitou v Lyngby (Dánsko) a Prírodovedeckou fakultou UK v Bratislave. Od roku 1990 sa venoval otázkam súvisiacim so Sústavou vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Ako expert sa podieľal na riešení širokého spektra vodohospodárskych problémov v praxi.

Je vedeckým editorom niekoľkých zborníkov a autorom viacerých významných odborných publikácií. Za svoju publikačnú činnosť získal v roku 2005 cenu Slovenskej geologickej spoločnosti za najvýznamnejšiu geologickú prácu z aplikovaného výskumu za roky 2001 – 2004. V roku 2006 mu prezident SR udelil Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o hospodársky rozvoj Slovenskej republiky najmä v oblasti hydrológie a ochrany životného prostredia.

Prof. RNDr. Igor Mucha, DrSc. bude hosťom vedeckej kaviarne Veda v CENTRE dňa 29. januára 2015 o 17. hod., ktorej organizátorom je Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri CVTI SR. Pri tejto príležitosti ho redaktorka Vedeckého kaleidoskopu požiadala o rozhovor.

M. BARTOŠOVIČOVÁ: Mohli by ste stručne a populárnou formou charakterizovať obsah Vášho vystúpenia na tému  Podzemná voda – obnoviteľný zdroj vody aj voda v zásobe? 

I. MUCHA: Podzemná voda je voda ukrytá pod povrchom zeme. V prednáške chcem odhaliť trochu z jej záhad. Nie je ju vidieť, ale je jej podstatne viac ako obyčajnej (sladkej) povrchovej vody. Prepája obeh vody v prírode so všetkým živým vrátane človeka. Má rôzne chute, je studená i teplá, chutná i odporná. V každom momente a v každom mieste pôsobia v nej rôzne procesy, ktoré je treba poznať, aby sme ju mohli využívať, chrániť i starať sa nástrojmi vodného hospodárstva o prírodné prostredie a rôzne činnosti človeka. Podzemná voda prúdi a zároveň je aj v zásobe. Jej zásoby sú teda premenlivé a obnoviteľné.

M. B.: Na základe čoho ste sa rozhodli ísť študovať na Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského, odbor inžinierskej geológie a hydrogeológie?

I. MUCHA: Rozhodnutie sa datuje do mojej mladosti, kedy som všetky prázdniny strávil na Horehroní. Príroda, jaskyne, pramene, kamene i ložiská, napríklad v Heľpe, ma fascinovali. Na gymnáziu som sa prihlásil na Geologický ústav Dionýza Štúra, na ktorom som bezplatne „fuksoval“ (pomáhal ako voluntér) takmer na všetkých oddeleniach raz do týždňa popoludní. Na oplátku som bol zásobovaný zaujímavými knihami i radami. Páčili sa mi odbory, kde sa niečo počítalo, rysovalo, kreslili geologické profily ako to pod zemou vyzerá, čo som nazýval geopoézia. A tak som sa prihlásil na Geologicko-geografickú fakultu UK, neskoršie spojenú s Prírodovedeckou fakultou.

M. B.: Aká bola Vaša cesta k vede?

I. MUCHA: K vede som sa dostal hneď od začiatku na Geologickom prieskume n.p. v Žiline. Bolo treba riešiť veci ako napríklad odvodňovanie v Modrokamenskom revíri, navrhovať a vyhodnocovať hydrodynamické skúšky, odoberať vzorky a podobne. Niektoré metódy sa mi nepozdávali, tak som ich začal študovať. Na riešenie komplikovaných podmienok prúdenia podzemnej vody Katedra IG a HG dostala hydraulický integrátor, čo bol v skutočnosti prvý „počítač“ na riešenie parciálnych diferenciálnych rovníc pre praktické účely. Prof. Dr. Brilla, ktorý ma učil pružnosť a pevnosť, mi poradil, aby som sa netrápil s analytickými a inými metódami a na výpočty použil počítače. Napred to bol vo výpočtovom centre univerzity práve inštalovaný počítač Siemens a od roku 1974 skvelý vedecko-technický stolný počítač WANG. Všetky nové výsledky sme publikovali v učebniciach a skriptách.

M. B.: Ako si spomínate na prácu v projektoch?

I. MUCHA: Najväčším a najdôležitejším projektom bol medzinárodný projekt PHARE, týkajúci sa podzemných vôd Žitného ostrova a vplyvu VD Gabčíkovo na podzemné vody a prírodné prostredie. Bol som manažérom projektu, ktorý získalo konzorcium piatich zahraničných firiem pod vedením Dánskeho Hydraulického Inštitútu. Výsledky projektu sa úspešne uplatnili pri rôznych ďalších prácach vrátane obhajoby Vodného diela Gabčíkovo pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu.

M. B.: Ktoré svoje pracovné úspechy považujete za najvýznamnejšie?

I. MUCHA: Všetky práce boli významné, pretože riešili konkrétne veci pre prax. Výsledky prác som využíval vo výučbe a využívajú ich moji kolegovia v praxi i výskume. Každá nová úloha má aj vedeckovýskumné jadro.

M. B.: Čomu sa venujete v súčasnosti?

I. MUCHA: V súčasnosti propagujem podzemnú vodu a projekty smerujúce k ochrane a využívaniu podzemných i povrchových vôd rozumným spôsobom. Podzemná voda je obnoviteľný zdroj so špecifickými vlastnosťami a preto ju treba využívať a zároveň špecifickými prostriedkami chrániť. Doteraz nevyužité úžitky obnoviteľných zdrojov sú navždy stratené. Budúce budú stratené, ak nebudú chránené. Ochrana musí odpovedať procesom prebiehajúcim v povrchových a podzemných vodách. Týka sa to všetkých vôd.

M. B.: Aký máte názor na popularizáciu vedy na Slovensku?

I. MUCHA:  Toto je asi najťažšia otázka rozhovoru. Popularizovať je treba našu slovenskú vedu. Aby sa mohla popularizovať, treba sa o jej rozvoj aj starať.

M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.

Rozhovor pripravila: PhDr. Marta Bartošovičová

Foto: Mgr. art. Ján Michálik

Kľúčové slová:
vedy o Zemi a enviromentálne vedy, osobnosti vedy

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Veda v CENTRE: Podzemná voda – obnoviteľný zdroj vody aj voda v zásobe

Tlač    
Medzinárodný vedecký seminár – vybrané riziká vývoja svetovej ekonomiky: Oskar Krejčí, Praha

Využívate aktivity Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti?

Áno
Nie