Pietna spomienka v Terezíne

29. 01. 2015

(27.01.2015; Televízna stanica STV 2; Správy a komentáre; 21:00; por. 4/4; Tamara Lištiaková, Miro Frindt / Miro Frindt)

Miro Frindt, moderátor: „Aj v bývalom koncentračnom tábore Terezín boli počas Medzinárodného dňa pamiatky obetí Holokaustu pietne spomienky. V tomto tábore zomreli aj tisíce detí."

Tamara Lištiaková, redaktorka: „Peklo s názvom Terezín. Prešlo ním stoštyridsaťtisíc osôb. Tridsaťpäťtisíc neprežilo. Na spomienkovú ceremóniu prišlo niekoľko tých, ktorí silu nacizmu pocítili za bránami koncentračných táborov. Hrôzy holokaustu opísal v Terezíne aj rabín Israel Meir Lau, ktorý smrti unikol tak, že sa ukryl pod kopu mŕtvych tiel. V jeho rodine patrí až do tridsiatej ôsmej generácie rabínov. Obete si uctil i známy britský oscarový herec sir Ben Kingsley, známy aj z filmu Schindlerov zoznam. Na pietnom obrane nechýbali politici. Európsky parlament zastupoval jeho šéf Martin Schulz. Odhalili tam pomník obetiam holokaustu, ozývali sa tóny židovskej hudby, aj tej, ktorú skomponovali väzni v Terezíne. Bránami tohto nacistického tábora prešlo pätnásťtisíc detí. Prežilo len okolo stoštyridsať. Na mieste mali aj školské vyučovanie, o čo sa postarala miestna komunita. A práve deti dnes rozsvietili sviečky na pamiatku tých, ktorým detstvo ukradli nacisti a nielen im, ale všetkým obetiam."

Miro Frindt: „A o pietnej spomienke a vôbec tejto téme budeme podrobnejšie hovoriť s historikom Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, Ivanom Kamencom, vitajte, dobrý večer."

Ivan Kamenec, historik, Historický ústav SAV (hosť v štúdiu): „Dobrý večer."

Miro Frindt: „Pán Kamenec, nemecký prezident Joachim Gauck dnes povedal, že vyvraždenie vyše milióna ľudí, ktorého sa dopustili nacisti, je súčasťou nemeckej identity. Ako sa vlastne Nemecko od vojny až doteraz vyrovnávalo s touto tragédiou? Aký bol ten vývoj?"

Ivan Kamenec: „No, myslím, že Nemecko si uvedomuje teda politické garnitúry, ktoré sú po vojne v Nemecku, si uvedomuje nutnosť vyrovnať sa s touto minulosťou a hľadať sebareflexiu vlastných dejín. To, čo povedal prezident Gauck ako veľmi dôveryhodná osobnosť, len myslím, že treba to ešte dodať, že v Osvienčime bolo vyvraždených milión ľudí, ale žiaľ, Osvienčim nebol jediným vyhladzovacím táborom, kde sa tieto veci diali. V podstate Nemecko aj dodnes sa snaží nejako vyrovnať sa s tým v prvom rade vo vlastnej spoločnosti, lebo tam pochopili, podľa mňa, jednu veľmi dôležitú vec. Ja netvrdím, že inde sa to nechápe, že tragédia vyvraždených nebola len tragédiou obetí. Bola tragédiou celej väčšinovej spoločnosti a v tomto prípade tragédiou európskej spoločnosti a Nemecko v tomto... tá nacistická ideológia, ktorá ovládla veľké masy nemeckého obyvateľstva, či terorom, presvedčením, ideológiou, ako zapríčinila tie vraždy, ktoré sa zvrhli už na akýsi priemysel vyvražďovací. To neboli vraždy len v rámci nejakých bojových akcií."

Miro Frindt: „Ak sa pozrieme na vtedajšie slovenské politické špičky o vyvražďovaní Židov... niektorí oponujú, že o vyvražďovaní židov nevedeli. Hovoríme ale my prakticky o tom tragickom závere, ktorý bol teda tým koncom. Kde bol vlastne začiatok toho antisemitizmu? On bol niekde inde."

Ivan Kamenec: „Antisemitizmus je latentný jav v dejinách. AJ v moderných dejinách. Len veľmi nebezpečným a životu nebezpečným sa stáva vtedy, keď sa stáva štátnou ideológiou a štátnou politickou praxou a to sa, žiaľ, na Slovensku stalo na prelome rokov 1938/1939 a sa to stupňovalo. A to už bol proces, ktorý bol akoby poháňaný samým sebou už, vlastným životom a treba ešte jednu vec tu konštatovať, že tragédia a teda proces, ktorému vravíme holokaust alebo šoa, nezačal vtedy, keď tých ľudí nakladali dobytčích vagónov. Nezačal ani vtedy, keď sa ocitli pred bránami vyhladzovacích táborov, respektíve plynových komôr. Začal vtedy, keď sa... teda označila jedna skupina obyvateľstva, v tomto prípade to boli Židia, ktorí sa označili za nepriateľov štátu a národa a vôbec ľudstva a začali sa tejto skupine odoberať postupne ich politické, hospodárske, sociálne a nakoniec aj základné občianske a ľudské práva. A to viedlo potom k tomu, čo sa stalo v Osvienčime a v iných vyhladzovacích táboroch."

Miro Frindt: „Dobre. A v tej dobe na tých začiatkoch, ako vy hovoríte, či už politici alebo vtedajší ľudia to nevedeli identifikovať? Nebol ten začiatok... nebolo to zlo vtedy v tých začiatkoch také čitateľné?"

Ivan Kamenec: „No, tak to je už skôr otázka pre psychológov, že či to vedeli identifikovať alebo nie alebo či vedeli, čo sa stane s tými ľuďmi, ktorých zbavia príjmu, majetku a stanú sa naraz sociálnou záťažou pre ten štát. A vtedy prichádza ponuka z nacistického Nemecka, že Slovenský štát môže vyviezť Židov, svojich Židov, zbaviť ich štátneho občianstva a vyviezť ich na územia, ktoré údajne majú mať také autonómne práva a budú pod ochranou Nemecka. To, či to vedeli alebo nie, dnes sa ťažko retrospektívne dá povedať. Ale jednoznačná zodpovednosť za to je tých politikov."

Miro Frindt: „To, trochu inak sa teraz na to opýtam. Vie sa, podľa vás, ľudstvo z histórie poučiť? Myslíte si, že ten nevinný začiatok by sa mohol zopakovať? Nemám teraz na mysli len vo vzťahu k Židom, ale povedzme, že aj k iným či už etnikám alebo menšinám?"

Ivan Kamenec: „No, viete, možnože vás prekvapím, že ako historik hovorím, že nie je to pravda tá poučka antická, že história je učiteľkou života. Žiaľ, nie je. Hoci môže prinášať určité varovania. A to, čo ste vraveli, aj v súčasnosti sa ľudia vraždia len preto, že sú inej pleti, iného náboženstva, inej rasy, iného názoru, inej kmeňovej príslušnosti, nejakej inakosti a ľudstvo je, žiaľ, nie proti tomu imúnne. To vidíme v jednotlivých krajinách a častiach sveta."

Miro Frindt: „Sme nepoučiteľní. Ako si vysvetľujete, pán Kamenec, že Osvienčim zaznamenal vlani takú rekordnú návštevnosť? Vraj viac ako milión ľudí?"

Ivan Kamenec: „No, Osvienčim sa stal svojím spôsobom aj akousi nie turistickou atrakciou, ale láka svojou príťažlivosťou, lebo Osvienčim sa stal symbolom toho, čo nazývame holokaust. Ale tam bolo zavraždených cez jeden milión ľudí. Tie odhady sú od jeden milión, do jeden milión štyristotisíc, ale neboli to, samozrejme, len Židia. Boli to aj zajatci vojnoví, boli to Rómovia, boli to jehovisti, boli to inej sexuálnej orientácie a všetky tieto veci akoby hovorili aj k našej súčasnosti. Totižto, hovoriť o Osvienčime len z hľadiska historického a nechápať to aj z hľadiska súčasných udalostí a potrieb, by bolo veľmi málo. To historicky už o tom povedali. Tá rekonštrukcia dejín Osvienčimu a všetkých tých vecí, ktoré sa okolo toho diali, je už viac‑menej známa. Samozrejme, ešte stále budú nové a nové poznatky sa o tom zhromažďovať, ale to je málo. My musíme... história má vtedy význam, keď sa nejako spája so súčasnosťou a toto je jeden z tých veľmi naliehavých funkcií histórie..."

Miro Frindt: „Na tú súčasnosť sa chcem práve opýtať v poslednej otázke. Myslíte si, že súčasných mladých ľudí, povedzme že dnešné deti, ktoré sa len z literatúry z dejepisu dozvedia, lebo čítajú o týchto udalostiach, že dokážu pochopiť tú veľkosť tej tragédie?"

Ivan Kamenec: „To už by vedeli skutočne odpovedať pedagógovia na to, len ja by som nepovedal, že sa oni majú to dozvedieť len z dejepisu. Podľa mňa sú ešte viac kanálov a niekedy aj účinnejšie, aby sa to dozvedali. Filmové, divadelné umenie, literatúra. Je o tom napísaná spústa vecí, ktorá je určená aj pre deti a písali ju mnohé deti, ktoré prežili. Nemuseli priamo z Osvienčimu, ale mohli Terezín, mohli na slovensku Nováky, Sereď, Vyhne a ďalšie tábory. V podstate, no... z hľadiska toho poznania mladých o dejinách, je to veľmi dôležitá úloha, ale títo mladí ľudia nepoznajú... nielenže nepoznajú osudy Osvienčimu, osudy procesu, holokaustu, ale nepoznajú už ani to, čo sa dialo u nás pred dvadsaťpäť rokmi a to je veľmi vážny problém."

Miro Frindt: „Uzatvoril Ivan Kamenec, historik Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Ďakujeme pekne za návštevu. Dovidenia."

Ivan Kamenec: „Ďakujem za pozvanie."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)

(AO)

Kľúčové slová:
politické vedy , historické vedy a archeológia

Odbory vedy a techniky:
Humanitné vedy

Tlač