Startup Awards 2014 – úspešný príbeh našich výskumníkov!

22. 01. 2015

Výskumníci s ocenením pred Žilinskou univerzitou28. november 2014 sa bude navždy spájať s úspechom výskumníkov z Výskumného centra ŽU v Žiline, ktorý sa im podarilo zhmotniť do podoby startup Oscara.  Roky výpočtov, porovnávaní a dolaďovania nápadu boli odmenené víťazstvom vo finále súťaže Startup Awards 2014, ktoré si  vychutnali v historickej budove Slovenského národného divadla v Bratislave.  Držať v rukách prestížne ocenenie znamená štart do ďalšej práce a do napĺňania snov, ktoré si už dávno pred súťažou stanovili Ing. Michal Gottwald a Ing. René Krivošík. Ich úspech je dôkazom, že tvrdá práca sa oplatí, aj keď sa nezačne robiť len pre peniaze...

Prekvapilo vás víťazstvo?
„Možno to bude znieť ako klišé, ale nás víťazstvo skutočne prekvapilo. Víťazstvom bola pre nás už možnosť prezentovať naše riešenie pred elitným publikom a široká publicita spojená s celým finále. Nielen ocenenie v podobe „Oscara“, ale aj samotný postup do finále bol obrovský úspech a veľká príležitosť kontaktovať sa s rôznymi partnermi z komerčnej sféry a naštartovať biznis – to je napokon úlohou VC ŽU v Žiline – zakladať spin-off, pracovať na prieniku akademickej a podnikateľskej sféry.“

Váš zemný akumulátor tepla porazil igelitky, ktoré sa samy rozložia v zemi, aj oblečenie pre golfistov „napichané“ senzormi.  Bolo to ťažké?
„Až neskôr sme sa dozvedeli, že celkom sa do súťaže prihlásilo vyše 90 projektov, do semifinále napokon vybrali viac ako 20 a do finále nás postúpilo 12 v štyroch kategóriách. Celá súťaž bola o schopnosti prezentovať sa. My sme sa však nikdy nezamýšľali nad tým, ako náš nápad čo najlepšie predať. Pracovali sme na ňom roky avšak nie preto, aby sme na ňom zarobili.  Až potom, keď sme sa dostali do súťaže, bolo potrebné začať pracovať na možnostiach,  ako náš nápad speňažiť.... Pravdupovediac,  my sme to spočiatku nie celkom pochopili, narazili sme hneď v prvom kole – svoju prezentáciu sme začali komplikovanými izotermami... Naša téma – spojenie ekológie a fyziky – napriek zložitosti zaujala a dostali sme sa ďalej. Pridelení mentori nás navigovali a okresávali, my sme sa tomu nebránili a úspech sa dostavil.“

Spočiatku to teda nebolo o peniazoch, ale vízii. Akej?
„Dosiahnutie energetickej sebestačnosti.   Náš Zemný akumulátor tepla je jeden z podporných projektov tzv. koncepcie Zero City 2020, na ktorej vo Výskumnom centre ŽUŽ pracuje kolektív odborníkov, a to na viacerých výskumných aktivitách a všetky sa nesú v duchu sebestačnosti. Najskôr to má byť sebestačnosť energetická a potravinová, potom  sebestačnosť ekonomická.“

Ekonomicky – to sa dá?
„Zatiaľ nie, ale musíme mať vysoké ciele a snáď sa to podarí... Zatiaľ chceme byť nezávislí aspoň na energetických prípojkách... V praxi to znamená, že človek sa nemusí viazať na žiadny systém, a to môže byť veľmi zaujímavé napríklad pre čoraz väčší počet stúpencov tzv. ostrovných systémov bývania. Jednoducho povedané, inšpirovala nás snaha stále väčšieho počtu ľudí vystačiť si v dome s energiou, ktorá naň dopadne. Rozmýšľali sme, ako postaviť taký dom, ktorý je nezávislý na sieťových prípojkách. Na pamäti sme neustále mali, že riešenie musí byť relatívne lacné, rýchle a bez potreby závratných investícií do prvotnej technológie. Postupne sme sa zamerali na vylepšenie systémov akumulujúcich teplo do hliny, ktorú nie je nutné dovážať, ale máme jej obrovské množstvo priamo pod domom.“

V čom spočíva hlavná inovácia?
„V tom, že dokážeme pokryť energetickú potrebu na vykurovanie domu. Chcem zdôrazniť, že sa zameriavame len na vykurovanie, príprava teplej úžitkovej vody je úplne iná oblasť...Naše zariadenie kumuluje energiu počas istého obdobia,  a keď to dom potrebuje, využije ich. Napríklad „solár“ je známy tým, že najviac tepla z neho máme v období, keď ho najmenej potrebujeme, teda v lete. Práve preto mnoho ľudí riešilo problém, ako energiu preniesť do zimy a nám sa to podarilo.“ 

Vo vašom projekte zohráva kľúčovú úlohu hlina. Ako to funguje?
„Mali sme rôzne alternatívne zdroje informácií o hlinou obsypaných akumulačných domoch, a preto sme si začali hlinu všímať ako prostredie, v ktorom možno ukladať mnoho tepla s dobrým potenciálom energeticky ho vymedziť. Vo svojej technológii kombinujeme doterajšie skúsenosti s hlbinnou aj povrchovou akumuláciou tepla. Práve preto môžeme počas roka zhromaždiť pomerne veľkú časť solárnych ziskov a následne nimi pokryť až 100 percent vykurovania pre domy. V praxi ide približne o 2-tisíc ton zeminy, ktorá v sebe akumuluje energiu a stáva sa obrovským zásobníkom energie. Akumulátor tepla je teda masa hliny, ktorú nepremiestňujeme, len ju musíme izolačne oddeliť od okolitého prostredia (zeminy) kvôli obmedzeniu vodivosti a atmosférickým vplyvom. Následne túto masu dotujeme teplom cez špeciálne výmenníky a rovnakým výmenníkom sa potom teplo čerpá do domu. Nie sú tam žiadne pohyblivé súčasti, jediná pohyblivá súčasť je obyčajné obehové čerpadlo.“

Je to vhodné do našich podmienok?
„Zemnú akumuláciu sme upravili pre našu klímu tak, aby teplo nazhromaždené cez leto vystačilo na vykurovanie domu cez zimu i bez tepelných čerpadiel a umelých zásobníkov tepla.“

Môže sa akumulátor vybudovať aj pre už postavené domy?
„Môže, ale nie pod domom, len pri dome, a pokryl by približne 40 percent vykurovania. Ešte musíme zdôrazniť, že technológia sa týka len pasívnych domov.“

Existujú nejaké obmedzenia v realizácii?
„Áno  –  štrk  a vysoká spodná voda, tam by to bola komplikácia.“

Aké sú náklady na inštaláciu zemného akumulátora tepla?
„Nadobúdacia cena akumulátora je podobná ako cena bežných vykurovacích systémov, pričom v porovnaní s konvenčnými vykurovacími systémami dokážeme zredukovať kumulované prevádzkové náklady v ideálnom prípade až o 80 percent počas 30 rokov užívania.  My totiž nechceme vymýšľať šetrenie pre bohatých. Nepoužívame žiadne nové materiály, nové softvéry, skôr ide o vyššiu mieru organizovanosti už existujúcich materiálov.“ Je to pomerne jednoduchá a lacná záležitosť  –  podzemná časť stojí približne 6000 eur, prevádzkové náklady sú podľa našich prepočtov 6 eur mesačne a v tom je zahrnutá už aj údržba celého systému. Je to lacné aj preto, že my hlinu nevykopávame, my ju len energeticky pripojíme k domu. Treba ale povedať, že kým sa akumulátor stabilizuje, trvá to 3  – 4 roky, pretože sa dlho nabíja.“

Na vývoji v podstate stále pracujete, čo vám ešte chýba?
„Presnejšie dáta. Na ich zber potrebujeme viacero pilotných projektov inštalácie, t. j. skúšobných objektov. To je niečo, čo sa nedá urobiť  v laboratórnych podmienkach.“

Teda potrebujete konkrétny dom?
„V podstate áno, potrebujeme objekt v skutočnej veľkosti, v ktorom sa bude reálne žiť, bude mať svoj životný rytmus, bude  mať reálne odberové krivky a my budeme môcť skúmať správanie akumulátora. Okrem toho potrebujeme ďalšie financie pre rozvíjanie tohto projektu, prostriedky na právnu ochranu a kvalitné zmluvy – ide približne o 300 000 eur, čo si uvedomujeme, že nie je malá čiastka, ale pre dosiahnutie želaného výsledku je nevyhnutná... V prvej fáze sa budeme snažiť „zozbierať“ približne 10 000 eur pre prvú fázu, v rámci ktorej by sme chceli dokončiť pilotný, 3x3 metre veľký Zemný akumulátor tepla situovaný v rámci areálu ŽU v Žiline.“

Na základe víťazstva v súťaži a následnej publicity sa vám už ozval aj záujemca – nadšenec pre nové technológie...
„Áno. Ponúkol nám vlastnú stavbu, v ktorej môžeme na jeho náklady zrealizovať náš systém vykurovania, „prešpikovať“ ho senzormi a ďalej skúmať. Veľmi nás to potešilo a momentálne s ním rokujeme a ďalšom postupe.“

Plánujete svoj nápad posúvať do praxe, ponúkať záujemcom?
„Chceme predávať licencie, know-how. Pre nás je výstupom technický manuál, podľa ktorého to aspoň trochu schopná firma urobí ako podľa kuchárskej knihy.“

Podali ste už aj patentové prihlášky?
„Máme pripravené prihlášky na úžitkový vzor – výmenník a v príprave je aj prihláška na akumulátor.“

Spomínali ste Zero City 2020, máte aj ďalšie ciele?
„Projekt Zero City ako taký v sebe zahŕňa niekoľko desiatok čiastkových cieľov. Na tom sa dá pracovať celý život. Je čo skúmať – ak si ako príklad zoberieme menšiu aglomeráciu 20-tisíc ľudí, ktorá by mala fungovať nezávisle na okolitom svete – to je niečo, čo dá riešiť celý život.“

Výskumníci s ocenením

 
Spojila ich vízia energetickej sebestačnosti

Výskumník Ing. René Krivošík je „originál strojár“ a Ing. Michal Gottwald je „originál stavbár“. Oboch nadchla a následne spojila myšlienka pasívnych domov a energetickej sebestačnosti. Keďže obaja pôsobili najskôr v privátnej sfére, mali dostatok praktických skúseností na to, aby si dokázali vymieňať vedomosti o stavbách a energiách,  vzájomne si poradiť a prepojiť tak svet stavbárov a strojárov. Pri Zemnom akumulátore tepla sa inšpirovali už takmer zabudnutými zemľankami, ako aj staviteľmi ťažkých akumulačných domov. S ľuďmi pôsobiacimi vo Výskumnom centre ŽUŽ spolupracujú už niekoľko rokov, významnejšie sa táto spolupráca rozvinula po vzniku VC ŽUŽ (s podporou Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a samotnej Žilinskej univerzity v Žiline prostredníctvom projektu s ITMS 26220220183) v roku 2013. Pre Výskumné centrum ŽU v Žiline má dosiahnuté ocenenie nevyčísliteľnú hodnotu. Ide o jeden z najvýznamnejších úspechov, ktorý určite ukáže cestu aj ďalším výskumníkom nielen v rámci VC ŽU v Žiline, ale aj na celej našej alma mater. Úspech našich zamestnancov nám ukázal správnosť rozhodnutia vytvoriť podmienky pre úzku spoluprácu ľudí z akademického prostredia a ľudí z priemyselnej praxe. Páni Gottwald a Krivošík k nám prišli z prostredia praxe a my sme sa im snažili vytvoriť prostredie pre rozvoj ich nápadov vyplývajúcich z problémov, s ktorými sa každodenne stretávali. Hlavná náplň Výskumného centra ŽU v Žiline je realizovať aplikovaný výskum a naším cieľom je robiť výskum pre ľudí. Výsledok, ktorý páni Gottwald a Krivošík dosiahli, nie je tvrdou vedou  –  základným výskumom, ale aplikovaním inovatívneho prístupu bol dosiahnutý potrebný efekt pre konkrétne použitie v praxi. Veľmi vysoko hodnotím a úprimne chcem poďakovať za pomoc a spoluprácu vedeniam a zamestnancom fakúlt spolupracujúcich na technických riešeniach podobných projektov v rámci VC ŽUŽ, najmä Stavebnej fakulty, Strojníckej fakulty, Elektrotechnickej fakulty a Fakulty riadenia a informatiky ŽUŽ. A ďakujem aj FHV, ktorá nám je veľmi nápomocná najmä pri zabezpečovaní publicity.

Som rád, že pre naše výskumné centrum pracuje mnoho obetavých ľudí, nielen priamo výskumníkov, ale aj ostatných zamestnancov, ktorí sú neoddeliteľnou súčasťou tímu. Aj vďaka nim sa dosahujú podobné úspechy, ako sa teraz podaril Michalovi a Renému. Samozrejme, najväčšiu časť tohto úspechu do neho vniesli autori myšlienky. A je nám cťou pracovať s nimi v jednom tíme,“ uviedol na margo úspechu doc. Ing. Branislav Hadzima, PhD. –  riaditeľ Výskumného centra ŽU v Žiline.

Slávka Pitoňáková

Výskumné centrum
Žilinská univerzita v Žiline

Foto:  Silvia Antolová

 

Uverejnila: MI

 

 

Kľúčové slová:
projekty, stavebné inžinierstvo, inovácie

Odbory vedy a techniky:
Technické vedy

Tlač