Cena na pamiatku Alfreda Nobela za ekonómiu

16. 10. 2015

Čerstvý laureát Ceny na pamiatku Alfreda Nobela za ekonómiu Angus Deaton z Princetonskej univerzity bol ocenený najmä pre analýzu spotreby, chudoby a blahobytu. K tejto téme sa vyjadril v rozhovore pre STV 2 i významný ekonóm Dr. h. c. prof. Ing. Milan Šikula, DrSc. z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied.

(13.10.2015; Televízna stanica STV 2; Správy a komentáre; 21:00; por. 9/9; Marta Jančkárová / Marta Jančkárová)

Marta Jančkárová, moderátorka: „Čerstvý laureát Ceny na pamiatku Alfreda Nobela za ekonómiu Angus Deaton z Princetonskej univerzity bol ocenený najmä pre analýzu spotreby, chudoby a blahobytu. V posledných rokoch zaujal knihou, v ktorej sa zaoberá zdravím, bohatstvom a pôvodom nerovností. A zúčastnil sa tiež na populárnom výskume, ktorý zisťoval súvislosť pocitu osobného šťastia s veľkosťou platu. V štúdiu vítam známeho domáceho ekonóma Milana Šikulu z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied, vitajte."

Milan Šikula, ekonóm, Ekonomický ústav SAV (hosť v štúdiu): „Dobrý večer."

Marta Jančkárová: „Pán Šikula, zaujal vás ako ekonóm Angus Deaton? Bol to dobrý výber laureáta?"

Milan Šikula: „Tak dôležité na tom je, že podobne ako pápež František, Svetové ekonomické fórum, aj on upriamil pozornosť na jeden z najväčších problémov súčasnej civilizácie ‑ biedu a súvislosti, ktoré s tým sú spojené. Druhá vec je, že našlo by sa, myslím, aj viacero ekonómov, ktorí sa týmto zaoberajú a podľa môjho názoru niektorí majú aj principiálnejšie prínosy k týmto otázkam. Druhá vec je, že niektoré osobitosti a prínosy Deatona sú v tom, že osobitnú pozornosť sústredil na individuálneho človeka, na jeho správanie, ako sa menia jeho spotrebiteľské návyky, štruktúra spotreby a tak ďalej. Tam je napríklad zaujímavý poznatok, že sa tie prieskumy, ktoré sa ukázali, že keď dôjde k náhlej zmene príjmu, že okamžite nedochádza aj k zmene štruktúry spotreby, že tá štruktúra viac‑menej istým spôsobom pokračuje a že až po dlhšom čase reaguje aj v tejto oblasti. Čo mňa ako troška nepresvedčilo alebo považujem za nepresvedčivé, že riešenie on tam navrhuje v podstate len politickú konsolidáciu. To je, samozrejme, niekedy dôležitý faktor, ale zásadné riešenie, osobne si nemyslím."

Marta Jančkárová: „Mimochodom, ešte by sme možno mali upresniť, že toto nie je klasická Nobelova cena, to nie je cena alebo nepatrí to medzi ceny, ktoré určil Alfred Nobel vo svojom závete, ale cenu udeľuje len od roku 1968 švédska centrálna banka. Mimochodom, čím sa vyznačovali doterajší laureáti cien? Kto prevažoval?"

Milan Šikula: „Tak, pokiaľ ide o tie ostatné odbory, ktoré boli, tak tam si to nedovolím až tak presne hodnotiť. Väčšinou aspoň zo správ, ktoré som mal, to boli záslužné prínosy v jednotlivých tých oficiálnych oblastiach Nobelovej ceny. Pokiaľ ide o Nobelovu cenu, takzvanú za ekonómiu, tá vznikla v 1968 a podľa môjho názoru to bola snaha svetových finančníkov a tak ďalej dostať ekonómiu a financie a istý spôsob aj prístupu k ekonómii do polohy, aby mohla byť nejako oceňovaná. Ináč udeľuje ju, teda vyhlasuje Švédska akadémia vied a peniaze nejdú z toho fondu Nobelovho, ale z banky."

Marta Jančkárová: „Áno, na chvíľu sa ponorme do tých ekonomických súvislostí s ktorými prišiel spomínaný ekonóm Deaton, ktorý zaujal okrem iného knihou Veľký únik: Zdravie, bohatstvo a pôvod nerovností z roku 2013 a tu naznačuje, že západná pomoc často slúži akoby skôr na zahnanie pocitu viny, než na skutočnú pomoc. Ako to vidíte vy? Majú bohaté mocnosti tohto sveta skutočný záujem riešiť chudobu?"

Milan Šikula: „Myslím si, že on to vyjadril veľmi jemne diplomaticky, lebo skutočnosť je taká, že už dlhé roky napríklad prepočty ukazujú, že rozvojové krajiny pod vplyvom diskriminačných pravidiel určovaných WTO a podobne, strácajú ročne okolo sto miliárd, čo je ďaleko viac ako dostávajú v takzvanej pomoci. Boli prijaté rôzne uznesenia medzinárodné, že by mali dostať vyspelé štáty, ja neviem, jedno percento, alebo nula sedem percenta dávať na pomoc. Toto fakticky dodržujú len severské štáty. Takže tento problém skutočne je trochu iného charakteru."

Marta Jančkárová: „Mimochodom, čo je dôvodom nerovnomerného rozdelenia bohatstva vo svete? A tento problém má rapídnu tendenciu sa zvyšovať, keď vieme, že dve percentá ľudí ovládajú zhruba šesťdesiat percent svetového bohatstva?"

Milan Šikula: „No, ja by som tu chcel spomenúť, aj keď reč je sústredená na Nobelovu cenu, že veľmi záslužnú, mimoriadnu prácu vykonal francúzsky ekonóm Piketty, jeho práca vyšla v roku 2013 v angličtine, francúzštine a tohto roku bola preložená aj do slovenčiny a dovolím si tvrdiť, že jeho obrovská analýza reálnych faktov za tri storočia, veľmi komplikovane to bolo treba štatisticky a tak ďalej, spracovať. Tá jednoznačne ukazuje ten dlhodobý a silnejúci trend polarizácie bohatstva a on, samozrejme, tiež sa snažil nejakým spôsobom hľadať odpoveď na to, ako to riešiť. Ten jeho názor sa mi zdá omnoho praktickejší, aj keď aj v tom je obrovská ilúzia, on napríklad veľmi silné progresívne zdanenie kapitálu a tak ďalej. On totiž dokázal ako zákonitosť, že v tom dlhodobom vývoji príjmy kapitálu rastú zhruba dvojnásobne rýchlejšie ako je rast hrubého domáceho produktu alebo národného dôchodku, čo automaticky vedie k tomu, že ten podiel kapitálu vo vzťahu k práci, k zamestnancom sa extrémne zväčšuje."

Marta Jančkárová: „Ale ak sa nedostaneme k nejakým efektívnym riešeniam, kam môže spieť toto napätie? Tá zvyšujúca sa tendencia, ten rozdiel medzi chudobou a bohatstvom, chudobnými a bohatými nemôže viesť až k vojnovému konfliktu?"

Milan Šikula: „No, je zaujímavé, že Deaton v tlačovej konferencii okrem iného vyjadril aj takú myšlienku, že to, čo vidíme teraz, že to je výsledok toho, že stáročia proste sa nevenovala pozornosť tomuto nerovnomernému rozdeľovaniu. Ja myslím, že v tom trafil hlavičku. Pokiaľ ide o riešenie, tak domnievať sa nejaké také dobrovoľné prerozdeľovanie je do istej miery ilúzia. Iná vec je a toto by som chcel zdôrazniť, že kríza globálna, ktorá ešte stále svojím spôsobom pokračuje, odhalila alebo ukázala na jednu mimoriadne dôležitú prelomovú zmenu. V priebehu asi šiestich rokov došlo k zásadnej zmene, zásadnému prerozdeleniu ekonomickej moci medzi krajinami BRICS a vyspelými priemyselnými štátmi kapitalistickými, pričom nejde len o to, že ten podiel na svetovom HDP sa prevážil v prospech týchto krajín. Čo je veľmi podstatné, to sú aj kvalitatívne zmeny Prednedávnom bola správa, že Čína zakladá veľkú medzinárodnú banku pre investície do infraštruktúry, kde do roku 2020 sa majú ťažké bilióny preinvestovať a čo je ale podstatné. Keď vyhlasovali to založenie, tak tam boli informácie, že noví členovia, ktorí sa ako zakladajúci do nejakého termínu prihlásia, budú mať rovnaké práva. Celý systém fungovania bude iný. Čiže ako opak fungovania terajších inštitúcií. A to dáva nový priestor pre to, aby sa pravidlá globálne zmenili."

Marta Jančkárová: „Tak, uvidíme, či ten priestor bude využitý. Pán Šikula, ďakujem, že ste prišli k tejto zaujímavej téme. Dovidenia."

Milan Šikula: „Dovidenia."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(AO)

Kľúčové slová:
ekonomické vedy a obchod , ceny za vedu a techniku, osobnosti vedy

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač    

Využívate aktivity Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti?

Áno
Nie