Digitálne vzdelávanie

13. 10. 2015

Digitálne vzdelávanie je v poslednej dobe čoraz častejšie diskutovanou témou. Preniká do všetkých oblastí vzdelávania, od materských škôl až po vzdelávanie zamestnancov vo firmách. Svedčia o tom aj viaceré projekty, ktoré prinášajú digitálny vzdelávací obsah do škôl. Rozhovor Vladimírom Bronišom, projektovým manažérom spoločnosti ATOS.

Televízna stanica TA 3_logo(07. 10. 2015; Televízna stanica TA 3; Ekonomika; 16.40; por. 1/1;  Marek Mašura)

Marek Mašura, moderátor: „Reč bude o digitálnom vzdelávaní, ktoré je v poslednej dobe čoraz častejšie diskutovanou odbornou a dokonca aj spoločenskou témou. Preniká do všetkých oblastí vzdelávania, od materských škôl až po vzdelávanie zamestnancov vo firmách. Svedčia o tom aj viaceré projekty, ktoré prinášajú digitálny vzdelávací obsah do škôl. Viac nám o tejto téme povie náš hosť. V štúdiu teraz vítam Vladimíra Broniša, projektového manažéra spoločnosti ATOS. Pán Broniš, prajem príjemný dobrý deň, vitajte."

Vladimír Broniš, projektový manažér firmy ATOS, (hosť v štúdiu): „Dobrý deň prajem."

Marek Mašura: „Pán Broniš, v poslednej dobe, ako som už spomínal, často počúvam z rôznych strán o potrebe digitálneho vzdelávania. Tak prečo je teraz digitálne vzdelávanie takou horúcou témou?"

Vladimír Broniš: „Digitálne vzdelávanie je, podľa mňa, integrálnou súčasťou celkovej digitalizácie spoločnosti, s ktorou sa stretávame v podstate v každej oblasti nášho života. Čiže z tohto pohľadu digitálne vzdelávanie nemožno z tohto všeobecného trendu vyňať."

Marek Mašura: „Treba však povedať aj to B, že digitalizácia nemusí byť vždy prospešná. Dnes mnohé deti nešportujú, namiesto futbalovej lopty či švihadla používajú tablety a notebooky. Tak ako to vnímate, nie je to problém?"

Vladimír Broniš: „V tomto prípade určite nie. Ja si myslím, že obrovskou devízou digitalizácie je názornosť. Dnešné technológie dokážu takmer stopercentne interpretovať realitu, stretávame sa s tým prakticky denne v kinematografii, v reklamnom priemysle, v počítačových hrách. Čiže bolo by škoda, keby sme túto vymoženosť nevyužívali v oblasti digitálneho vzdelávania."

Marek Mašura: „Povedzme si to ešte viac na konkrétnejších príkladoch. Kedy dáva počítačové vzdelávanie alebo digitálne vzdelávanie zmysel?"

Vladimír Broniš: „Tých príkladov môže byť veľa. Povedzme, skúsme sa pozrieť do oblasti elektrotechniky, šírenia elekromagnetických vĺn, toto sa nedá nejak názorne popísať v učebniciach. Úplne optimálne médium, kde sa dá znázorniť teda ten proces šírenia elektromagnetických vĺn, je animácia. Taká 2D alebo 3D animácia úplne názorne popisuje, ako sa tie elektromagnetické vlny šíria. Alebo ďalší príklad môže byť jadrová elektráreň. Neviem si predstaviť, že by kameraman vošiel do jadrového reaktora natočiť, prosto, nejaký procese štiepenia uránu. Čiže na to tiež je krásny príklad animácia."

Marek Mašura: „Hovorili ste tu zatiaľ o animáciách, o animovaných videách. Existujú aj iné vzdelávacie technológie?"

Vladimír Broniš: „Samozrejme áno, v závislosti teda od situácie, v rámci ktorej chceme ten vzdelávací obsah pripraviť. Kľudne to môže byť aj reálne video natočené kamerou, pokiaľ je to oblasť, povedzme, poľnohospodárstva, potravinárstva, keby som mal uviesť príklad, siatie osiva, orba na traktori, tam nemá zmysel riešiť takéto témy animáciou, na to sa dá krásne použiť klasické video. Alebo krásna oblasť sú simulácie, čo sú vlastne animácie doplnené o prvky interakcie zo strany používateľa. Napríklad, taký jednoduchý príklad môže byť z oblasti strojárenstva, nejaký 3D model, povedzme, kľukového hriadeľa, ktorý si ten študent otáča buď myšou, alebo prosto na tablete, pozerá si ho zo všetkých strán. Alebo niečo komplikovanejšie, môže byť, povedzme, nejaký letecký simulátor, ktorý letecké spoločnosti využívajú na výcvik pilotov. Môže to byť napríklad ale aj niečo úplne iné, napríklad nejaká interaktívna prezentácia, a podobne, čiže tých technológií je naozaj veľa."

Marek Mašura: „Tieto technológie alebo tieto videá budú zrejme vyzerať inak, keď pôjde o škôlkárov, školákov a, povedzme, prezentácie alebo testy vo firmách. Tak povedzme si, ako tieto technológie nasmerovať na rôzne cieľové skupiny, aby boli čo najefektívnejšie?"

Vladimír Broniš: „Treba určite zohľadniť dva faktory. Prvým faktorom je obsahová primeranosť k tej cieľovej skupine, a druhým faktorom je ekonomická primeranosť. Keď som spomínal, povedzme, tie letecké simulátory, sú to drahé zariadenia, ale určito to má zmysel v tom leteckom priemysle, lebo keby sa mali piloti učiť na reálnych lietadlách, a zopár ich pritom zlikvidovať, tak asi by to nebolo veľmi efektívne. Ale napríklad taký istý drahý simulátor v oblasti potravinárstva nedáva zmysel, ako učiť sa piecť tortu na takomto simulátori by bolo neefektívne samozrejme, tam sa to dá jednoduchšie urobiť v reálnom živote. No a druhé, čo som spomínal, je tá obsahová primeranosť, že inak sa pripravuje vzdelávací obsah pre deti na materských školách a inak..."

Marek Mašura: „Tam to bude asi jednoduchšie."

Vladimír Broniš: „Určite. A inak pre zamestnancov v nejakej firme, ktorí sa napríklad učia nejakú podnikovú aplikáciu."

Marek Mašura: „Pán Broniš, poďme opäť do roviny príkladov. Ako vyzerá vzdelávací program, resp. vzdelávací obsah popisujúci nejakú podnikovú aplikáciu, ktorú ste aj spomínali pred chvíľou."

Vladimír Broniš: „Tu sa nám osvedčila tiež nejaká forma simulácie, ktorá vlastne simuluje chovanie tej v tej aplikácii, v ktorej sa majú tí študenti, alebo tí zamestnanci učiť, čiže simulácie, sú nasnímané okná reálnej obrazovky, sú tam tlačítka ako na reálnej obrazovke, tí používatelia klikajú na tie tlačítka, ako keby sa nachádzali v tej reálnej aplikácii, presúvajú sa medzi tými oknami, a osvojujú si vlastne chovanie tej aplikácie a na takejto praktickej ukážke sa vlastne naučia, ako tá aplikácia funguje, a celé to môže byť sprevádzané nejakým hlasovým doprovodom, ktorým vysvetľuje, čo sa vlastne na ktorej obrazovke robí, a takto si teda osvoja celú funkcionalitu toho programu, ktorý sa potrebujú naučiť."

Marek Mašura: „V dnešnej dobe je čoraz viac počítačových aplikácií aj v mobiloch. Platí tento trend aj pre digitálne vzdelávanie?"

Vladimír Broniš: „Určite áno. Mobilné technológie, či už sú to smartfóny alebo tablety, sú veľmi atraktívne pre všetky vekové skupiny žiakov, alebo teda študentov. V tomto prípade je dôležité, aby bol zabezpečený na týchto zariadeniach porovnateľný komfort pri práci s týmito vzdelávacími objektmi."

Marek Mašura: „Čo je to ten porovnateľný komfort? Buďte, prosím, konkrétnejší."

Vladimír Broniš: „Nazval by som to responzívny dizajn, tak sa tá technológia volá. To znamená, rozloženie tých prvkov na tej vzdelávacej obrazovke musí zodpovedať rozmerom obrazovky, na ktorej pracujete, to znamená, inak to bude vyzerať na obrazovke počítača, inak na tablete, inak na tom smartfóne, kde je strašne máličko priestoru, čiže tie ovládacie prvky musia zodpovedať tým rozmerom. Potom je responzívny dizajn. Stretávame sa s ním, samozrejme, aj v iných oblastiach. Web portály v dnešnej dobe prakticky všetky už tento responzívny dizajn podporujú, napríklad aj váš, keď si pozriete váš webportál na smartfóne a na počítači, bude vyzerať úplne inak."

Marek Mašura: „Pán Broniš, hovorili sme tu o rôznych typoch technológií, spomínali sme videá, animácie a podobne. Akým spôsobom sa však tieto technológie dostanú na počítače a tablety študentov?"

Vladimír Broniš: „Na tento účel slúžia také špecializované web portály, ktoré nazývame learning management systémy. Na trhu existuje obrovské množstvo týchto systémov, od veľkých komerčných až po relatívne jednoduchšie opensourcové, a ich hlavným prínosom je, že teda sprostredkujú ten vzdelávací obsah tým používateľom, ktorí naň pristupujú zo svojich klientskych zariadení prostredníctvom svojich web prehliadačov. To je vlastne tá základná funkcia toho learning management systému. No a popri tom môžu disponovať ďalšími funkciami, ako je, povedzme, kalendár, nejaký plánovač kurzov, nejaký modul na organizovanie tried pre lektorov, nejaký autoringový nástroj na tvorbu nejakého vlastného vzdelávacieho obsahu, alebo reporting, ako keď si chce pozrieť lektor napríklad výsledky testovania, tak si to efektívne pozrie cez reportingový modul."

Marek Mašura: „Pán Broniš, ja vám v tejto chvíli ďakujem za rozhovor, ďakujem vám za to, že ste si našli čas a vysvetlili a objasnili nám, čo to vlastne je to digitálne vzdelávanie. Čas na náš rozhovor, bohužiaľ, v tejto chvíli vypršal, ja vám prajem ešte príjemný deň."

Vladimír Broniš: „Ďakujem."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MB)

Kľúčové slová:
vzdelávanie, inovácie, technológie

Odbory vedy a techniky:
Technické vedy, Spoločenské vedy

Tlač