M. Omastová: Chémia sa stala pre mňa životným záujmom

28. 10. 2015

Rozhovor s Ing. Máriou Omastovou, DrSc., uznávanou chemičkou a odborníčkou na polymérne materiály, z Ústavu polymérov SAV v Bratislave

Ing. Mária Omastová, DrSc.

Mária Omastová (1962) pochádza z Batizoviec. Študovala na Chemickotechnologickej fakulte SVŠT v Bratislave. Titul Ing. získala v roku 1985 v špecializácii Technická fyzikálna a analytická chémia. V roku 1993 jej Slovenská akadémia vied (SAV) udelila titul PhD. v odbore Makromolekulová chémia a v roku  2009 titul DrSc. v rovnakom odbore.

V rokoch 1985 – 1988 absolvovala študijný pobyt v Ústave polymérov SAV v Bratislave, kde bola v r. 1988 – 1991 doktorandkou a v r. 1992 – 1993 výskumnou a vývojovou pracovníčkou. Od januára 1994 absolvovala ročnú post-doktorandskú stáž na Institute of Polymer Research Dresden v Nemecku. Pracovala na projekte Antistatické polymérne zmesi. Od roku 1995 bola výskumnou a vývojovou pracovníčkou II. a v r. 1996 – 2008 samostatnou vedeckou pracovníčkou II.a v Ústave polymérov SAV, kde pôsobí dodnes – od mája 2008 ako vedúca vedecká pracovníčka I., vedúca Oddelenia kompozitných materiálov. Zaoberá sa syntézou vodivých polymérov, skúmaním mechanizmu ich polymerizácie a charakterizáciou ich vlastností, ako aj prípravou elektricky vodivých mikro- a nanokompozitov. Od februára 2015 je členkou Predsedníctva SAV a zástupkyňou vedeckého sekretára. Je autorkou 130 publikácií a piatich knižných kapitol. Na svojom konte má vyše 200 prezentácií na vedeckých konferenciách.  Jej práce boli citované viac ako 2100-krát. 

Od r. 2012 je členkou Učenej spoločnosti pri SAV. V r. 2013 – 2014 bola predsedníčkou Slovenskej chemickej spoločnosti, od r. 2015 je jej podpredsedníčkou. Okrem iných aktivít je reprezentantkou Slovenska v European Polymer Federation. Získala významné ocenenia.

Ing. Mária Omastová, DrSc., bude 29. 10. 2015 (vo štvrtok) o 17.00 hod. hosťom vedeckej kaviarne Veda v CENTRE,  ktorú organizuje Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri CVTI SR. Pri tejto príležitosti sme ju požiadali o rozhovor.

M. BARTOŠOVIČOVÁ: Pani doktorka, mohli by ste v úvode stručne a populárnou formou priblížiť obsah Vášho vystúpenia na tému: Polymérne nanokompozity a ich aplikácie?

M. OMASTOVÁ: V svojej prednáške predstavím zaujímavú triedu materiálov, polymérne nanokompozity. Sú to zložené heterogénne systémy tvorené  polymérnou matricou a plnivom. V tomto prípade sú plnivom materiály, ktorých primárne častice majú rozmery v oblasti nanometrov. Špeciálne sa budem venovať plnivám, ktorých základom je uhlík a plnivá majú rôzne geometrické formy. Polymérne nanokompozity pripravujeme zamiešanín nano-plnív do polymérnej matrice. Nanokompozity sú  materiály s výrazne lepšími vlastnosťami pri nižšom obsahu plniva než polymérne kompozity, kde sa použilo plnivo s rozmermi v mikro-škále. Výsledné vlastnosti kompozitov závisia na rozdispergovaní plniva, na interakcii matice s plnivom a na mnohých ďalších faktoroch. Konečné vlastnosti kompozitného systému vykazujú synergiu, čím, na rozdiel od vlastnosti jednotlivých zložiek, umožňujú kompozitom získať kvalitatívne nové vlastnosti. Uvediem niektoré zaujímavé výsledky našej práce, ako je príprava aktuátorov a senzorov na báze polymérnych nanokompozitov.

M. B.: Absolvovali ste Chemickotechnologickú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave.  Čo u Vás rozhodlo o výbere školy a vedného odboru?

M. OMASTOVÁ:  Chémia sa stala pre mňa životným záujmom už na základnej škole, keď sme s týmto predmetom začali. Prihlásila som sa ihneď na tzv. praktiká z chémie, ktoré boli v popoludňajších hodinách a s našou pani chemikárkou sme prenikali do tajomstiev chémie a chemických reakcií. Keďže v blízkosti môjho rodiska bola aj Stredná chemická škola vo Svite, nebolo pre mňa jednoduchšie rozhodnutie ako pokračovať v štúdiu na tejto škole. Na strednej škole som sa zapájala do Chemickej olympiády, kde som získala v rámci vtedajšieho Česko-Slovenska výborné umiestnenia. Vtedy som sa aj rozhodla, že na vysokej škole sa chcem venovať špeciálnemu odboru – fyzikálnej a analytickej chémii. To sa mi podarilo naplniť v ďalšom štúdiu na Chemickotechnologickej fakulte STU.

M. B.: Aká bola Vaša ďalšia cesta k vede?

M. OMASTOVÁ: Už na vysokej škole som sa zaujímala o ďalšie možnosti rozvoja štúdia a praxe. Keď som v treťom ročníku na katedre videla inzerát o mošnosti pracovať v rámci študentskej vedeckej odbornej činnosti na Ústave polymérov Slovenskej akadémie vied v odbore kalorimetria, išla som sa tam pozrieť. Akademické prostredie sa predsa len líši od univerzitného, veľmi ma oslovili možnosti práce na tomto vedeckom pracovisku, preto som tam robila aj diplomovú prácu. Chcela som ďalej rozvíjať svoju prácu v doktorandskom štúdiu, prijali ma však najprv na študijný pobyt. To súviselo s vtedajším  politickým systémom, takže až po troch rokoch keď som sa osvedčila ako mladý vedecký pracovník,  dostala som možnosť  pokračovať a nastúpiť ako doktorandka. Mojou témou bolo spojenie fyzikálnej chémie a polymérov, príprava elektricky vodivých polymérov elektrochemickým spôsobom. Počas post-doktorandského pobytu v Nemecku som začala pracovať v novej olasti, na príprave antistatických polymérnych zmesí a kompozitov. Pri kompozitoch som už zostala v ďalšom vedeckom bádaní.

M. B.: V roku 2012 ste v jednom z rozhovorov informovali, že spolu s tímom vyvíjate dotykový displej pre slabozrakých a nevidiacich. V akom štádiu je tento vývoj?

M. OMASTOVÁ: Sme veľmi radi, že sme boli súčasťou európskeho projektu, ktorý vyvíjal nové materiály pre prípravu displeja. Našou hlavnou úlohou bolo vyrobiť polymérne nanokompozity, ktoré sú schopné vplyvom žiarenia (IČ, UV, laser) meniť svoje rozmery s cieľom skonštruovať dotykový displej pre nevidiacich a slabozrakých. Konečným cieľom projektu bolo vyvinutie obrazoviek, na ktorých bude možné zobrazovať nielen text, ale zložité grafické útvary, rovnice a podobne, vo forme reliéfov, čo uľahčí prístup k informáciám zrakovo postihnutým ľuďom prostredníctvom počítačov. Navrhli a zrealizovali sme originálny, doteraz v literatúre neopísaný spôsob nekovalentnej modifikácie uhlíkových nanotrubičiek pomocou vhodne funkcionalizovaného tenzidu a vyrobili sme polymérne nanokompozity, ktoré reagovali na svetelné podnety. Problematická bola spotreba energie. Na fungovanie dopleja formátu A4 je treba príkon ako do projektora, ktorý používame pri prezentáciách. Takto dochádzalo k prehrievaniu pripravených materiálov. Je škoda, že projekt skončil po troch rokoch a nepokračoval v riešení problému nájdenia nových typov diód alebo iných typov žiaričov. Nami pripravený nanokompozit je originálny a funguje ako aktuátor, čo bola pre nás výzva, ktorú sme splnili.

Oddelenie kompozitných materiálov Ústavu polymérov SAV

M. B.: Ktoré svoje pracovné úspechy považujete za najvýznamnejšie?

M. OMASTOVÁ: Do tejto skupiny by som zaradila prípravu vodivých polymérov, najmä polypyrolu, v prítomnosti rôznych typov tenzidov a štúdium ich vlastností. Aniónoivé tenzidy výrazne ovplyvňujú štruktúru, morfológiu a elektrickú vodivosť  pripravených materiálov. Tenzidy sa používajú pri príprave nanoštruktúr tejto špeciálnej triedy polymérov. Práce z toho obdobia sú veľmi citované, najcitovanejšia už má vyše 300 citácií, a to znamená, že sú originálne a zaujali odbornú verejnosť. Aj naša práca na vývoji nových typov aktuátorov s polymérnou matricou a uhlíkovými nanotrubičkami je jedným z medzníkov v práci, kde sme využili nanotechnológie pri príprave nových materiálov.

M. B.: Absolvovali ste viaceré študijné a pracovné pobyty v zahraničí. Čo si ceníte na skúsenostiach zo zahraničia?  

M. OMASTOVÁ: Pracovný pobyt na zahraničnom pracovisku  obohatí každého o nové pracovné skúsenosti. Metodiky, ktoré používa pri riešení projektu, na ktorom pracuje, môže porovnať organizáciu výskumu a prístupy a možnosti hosťujúceho pracoviska so svojim domácim. Vtedy je človek pri riešení projektu odkázaný viac na seba ako v domácom prostredí. Určite to preverí aj schopnosti a vôľu venovať sa výskumu celoživotne. Na druhej strane mladý človek získa nové možnosti spolupráce. Je to neoceniteľná skúsenosť a som rada, že naše pracovisko motivuje skončených doktorandov, aby takýto pobyt absolvovali.

M. B.: Aktívne sa zapájate do národných i medzinárodných projektov. Mohli by ste niektoré z nich spomenúť?

M. OMASTOVÁ: Zahraničná spolupráca je veľmi zaujímavým prostriedkom rozvíjania a riešenia výskumných  problémov. V našej oblasti som sa vždy stretla s ochotou spolupracovať najmä v Európskom výskumnom priestore, keď partnera zaujme vás výskumný problém. Okrem projektu Horizont 2020 Teeming, som zapojená do projektov typu COST a rôznych bilaterálnych spoluprác. Najdlhšie spolupracujeme s podobným pracoviskom v Drážďanoch, kde sme vyvíjali polymérne kompozity s rôznymi typmi vodivých plnív. Povrchové vlastnosti modifikovaných plnív a polymérnych povrchov som pomocou metódy röntgenovej fotoelektrónovej spektroskopie študovala na spolupracujúcom pracovisku na Univerzite Paris-Diderot, kde som bola trikrát ako pozvaný profesor na stáži. Na parížske pracovisko, podobne ako do Drážďan, chodili aj moji PhD študenti na kratšie stáže. Veľmi si cením spoluprácu na vývoji senzorov s tímom fyzikov z Národnej technickej univerzity v Aténach, ale aj projekty s tureckými partnermi, kde vyvíjame nové bio-senzory a materiály pre solárne články.

M. B.: Na čom pracujete v súčasnosti?

M. OMASTOVÁ: V súčasnosti rozvíjame tému elektrostatického zvlákňovania polymérnych roztokov na prípravu polymérnych nanovlákien, ktoré budeme povrchovo modifikovať, aby boli elektricky vodivé a mohli byť použité napr. ako vláknité implantáty. Veľmi zaujímavý výskum  je aj príprava nových typov nanomateriálov pre solárne články. Interdisciplinárny výskum s ďalšími tromi ústavmi SAV je zameraný na modifikáciu grafénu magnetickými nanočasticami a protilátkami, s cieľom pripraviť nano-platformu na detekciu rakoviny. Mám vo svojom tíme zanietených mladých spolupracovníkov, preto verím, že budeme úspešne napredovať aj v nových témach, ktoré riešime.

Rozhovor pripravila: PhDr. Marta Bartošovičová

Foto: z archívu Ing. M. Omastovej, DrSc.

Kliknutím na obrázok, zobrazí sa v plnom rozlíšení 

Kľúčové slová:
CVTI SR, chemické vedy, popularizácia vedy a techniky, Slovenská akadémia vied, ženy vo vede

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Veda v CENTRE: Polymérne nanokompozity a ich aplikácie

Tlač    

Využívate aktivity Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti?

Áno
Nie