Nápady mladých vedcov, ktoré môžu zmeniť svet

19. 10. 2015

(18. 10. 2015; Televízna stanica TA 3; Svet technológií; 17.45; por. 4/7; Harry Gavendová a Ľubo Straka)

Nielen na akademickej pôde univerzít , ale už aj na stredných školách  pôsobia mladí vedci, ktorí svojimi inovatívnymi zariadeniami určite dokážu tomuto svetu výrazne pomôcť. Rozhovory s nimi priniesla TA 3.

logo Televízie TA 3Ľubo Straka, moderátor: „Na akademickej pôde rôznych univerzít z celého sveta pôsobí množstvo šikovných vedcov, ale talenty sa nájdu už aj na školách stredných. Dôkazom je dvojica mladých vedcov, ktorí svojimi inovatívnymi zariadeniami určite dokážu tomuto svetu výrazne pomôcť.

Len 16‑ročná Nicol Sabina Ticea pochádzajúca z Vancouveru BC v Kanade navrhla a zostrojila zariadenie určené najmä pre boj s vysokým počtom doteraz nezistenej infekcie HIV v rozvojových krajinách. Je veľmi vhodné aj na diagnostiku u novorodencov."

Nicol Sabina Ticea, mladá vedkyňa: „V prvom rade som vyvinula presný komponent pre analýzu, ktorý sa vložil do čipu s mikrokvapalinou. Ten umožňuje u pacientov diagnostikovať HIV vo veľmi skorom štádiu, v počiatočnej forme. Vďaka tomu sa môže s liečbou začať okamžite a vtedy je aj najviac efektívna. Tiež sa zníži riziko ďalšieho prenosu."

Ľubo Straka: „Oproti konvenčným tzv. imúnne sorbentným enzýmovým analýzam, ktoré sledujú reakciu protilátok, je nový prístup založený na rozpoznávaní ribonukleovej kyseliny HIV. Zariadenie má navyše výhodu v rýchlosti analýzy."

Nicol Sabina Ticea: „Pacientovi poskytneme výsledky už počas jednej návštevy, čiže sa nemusí vracať na kliniku odovzdávať ďalšie vzorky. Odoberie sa 15 mililitrov pacientovej krvi. Vzorka sa vloží do zariadenia a o 60 minút neskôr máme pozitívny, alebo negatívny výsledok."

Ľubo Straka: „Citlivé a účinné zariadenie je sebestačné a nepotrebuje zdroj elektrickej energie. Navyše sa dá prispôsobiť na identifikáciu iných ochorení, ako je napríklad malária. Jeho výrobná cena je pritom len 5 dolárov."

Harry Gavendová, redaktorka: „Z trocha iného súdka je vynález 18‑ročného Karana Jeratha zo strednej školy vo Friendswoode v štáte Texas. Jeho práca bola inšpirovaná neslávnou ekologickou katastrofou spoločnosti BP, keď sa v roku 2010 z ropnej veže v Mexickom zálive vylialo do oceánu viac ako 750 miliónov litrov surovej ropy."

Karan Jerath, mladý vedec: „Vytvoril som zariadenie pre čistenie ropných škvŕn na úrovni podmorského prostredia, ako bola napríklad škvrna od BP. Moje zariadenie v skutočnosti dokáže uzavrieť systém, alebo uzavrieť presakujúcu hlavicu nádrže, a separuje do dvoch samostatných zložiek vodu, ropu a plyn. Je to lepšie ako pumpovať ropu na povrch, kde sa spáli. Vďaka tomu je možné recyklovať vyčerpanú surovú ropu."

Harry Gavendová: „Zariadenie si poradí s rôznymi hĺbkami vrtov či veľkosťami trubiek. Mladý vedec navyše pridal funkciu vpúšťania teplého nitrogénu, čím sa zabráni tzv. potenciálnemu formovaniu metánového hydrátu."

Karan Jerath: „Zariadenie sa nasadí na presakujúcu hlavicu nádrže, ktorá bude stále schopná produkovať surovú ropu, pričom sa zabráni veľkému rozšíreniu ropnej škvrny."

Harry Gavendová: „V oboch prípadoch sa jedná o prototypy, ktorých funkcie sa budú musieť ešte doladiť, no už teraz si získali pozornosť nielen vedeckej obce, ale zaujímajú sa o ne aj prípadní investori, a tak a možno čoskoro dočkáme aj ich reálneho využitia."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MI)

Tlač