Nepôvodné rastliny Slovenska

20. 10. 2015

RNDr. Pavol Mereďa, PhDTému Nepôvodné rastliny Slovenska  priblížil vo svojej prednáške v Bratislavskej vedeckej cukrárni hosť,  RNDr. Pavol Mereďa, PhD., ktorý vyštudoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor biológia, špecializácia botanika. Od roku 2003 pracuje v Botanickom ústave SAV v Bratislave,  kde sa stal v roku 2012 vedúcim Oddelenia taxonómie vyšších rastlín. Podujatie sa uskutočnilo dňa  20. 10. 2015 v Centre vedecko-technických informácií SR.

Nepôvodná rastlina je rastlina, ktorá sa na určité územie dostala vďaka priamemu alebo nepriamemu vplyvu človeka. Čiže je to rastlinný druh, ktorý sa u nás nevyskytuje bežne. Tieto rastliny patria však medzi  trvalú súčasť našej prírody.

nepôvodne rastliny na Slovensku

Medzi súčasné trendy vplývajúce na rastlinstvo (flóru) patrí množstvo rôznych faktorov.  Je to  veľký presun dopravných prostriedkov, tovarov a ľudí, postupný zánik prirodzených (geografických) hraníc, stavebné aktivity, ale aj  globálne otepľovanie. Živé organizmy sa čoraz viac presúvajú z juhu na sever a z nížin do hôr, čo samozrejme ovplyvňuje našu flóru. Mnohokrát sú to invázne organizmy, ktoré majú schopnosť prežívať nepriaznivé obdobie (sucho, záplavy, nevhodné podmienky na klíčenie), majú vysokú rozmnožovaciu schopnosť  a za pomoci  účinných mechanizmov rozširovania akými sú aj vietor, alebo voda,  po ktorej sú schopné plávať  a hlavne nemajú prirodzených nepriateľov.

Na Slovensku vo voľnej prírode sa nachádza  4286 druhov, poddruhov a krížencov vyšších rastlín. Pôvodných rastlín je 78 %, nepôvodných 21, 5 % a zvyšok  0,5 %  tvoria rastliny nejasného pôvodu.

Z nepôvodných rastlín tvoria malé percento aj invázne rastliny (3,3 %)

Rastlinstvo Slovenska - základný štatistický prehľad

Negatívne vplyvy nepôvodných rastlín sú hlavne environmentálne, t.  j. vytláčajú  domáce druhy z ich prirodzených biotopov, čím narušujú rovnováhu ekosystémov a menia aj vzhľad krajiny. Zo zdravotného hľadiska  sú zdrojom alergénneho peľu, obsahujú toxické látky a sú hostiteľmi nových škodcov. Nezanedbateľný je aj ekonomický dopad, ako úhyn dobytka, znížené výnosy krmovín a v neposlednom rade aj  náklady na liečenie alergikov a odstraňovanie rastlín.

Autor prednášky podrobne zoznámil študentov z rôznymi spôsobmi šírenia nepôvodných rastlín, a históriou šírenia. Napríklad po objavení Ameriky sa k nám doviezol  agát biely, slnečnica ročná, kukurica siata, ľuľok zemiakový (zemiak), rajčiak jedlý (rajčina) fazuľa záhradná a iné. Expanzia Rímskej ríše k nášmu územiu sa viaže k začiatkom vinohradníctva, takže rozšírilo sa pestovanie hrozna a pestovanie stredomorských rastlín.

Sťahovanie národov v 4. až 6. storočie n. l., migrácia celých kmeňov  obyvateľstva spolu so zvieratami a osobnými potrebami zavlieklo najmä rastlinstvo z čiernomorských stepí. Zakladanie kláštorných a hradných záhrad v rannom až vrcholnom stredoveku  prinieslo pestovanie liečivých, okrasných a úžitkových rastlín ako sú: chren dedinský, mrkva obyčajná siata, orech vlašský, slivka domáca, broskyňa obyčajná.

pôvod rastlín
Pôvod cudzokrajných rastlín rozdelených podľa kontinentov znázorňuje obrázok vpravo.

Najviac nepôvodných rastlín sa nachádza v mestách a obciach, v okolí ciest a železníc, na brehoch riek, v lužných lesoch a na opustených poliach a skládkach.

Najmenej nepôvodných rastlín sa vyskytuje vo vysokohorských spoločenstvách ale  nad 1300 m n. m.  sa zatiaľ   žiadna nepôvodná rastlina nevyskytla. Ako príčina sa udáva aj to, že v týchto oblastiach sa človek vyskytuje už veľmi málo.

Ak by sme chceli hovoriť o rekordoch v tejto oblasti, tak autor prednášky nám predstavil rastlinky, ktoré majú svoje naj. Prinášame ukážku niektorých:

najalergénnejšia rastlina  je ambrózia palinolistá  (Severná Amerika)
najtoxickejšia rastlina  je  boľševník obrovský (Kaukaz)
najpichľavejšia rastlina je gledíčia trojtŕňová  (Severná Amerika)
najskôr kvitnúca rastlina je tavolín zimný (Mediteran)
rastlina s najväčším počtom semien  je láskavec ohnutý (Južná Amerika)
najnebezpečnejšia parazitická rastlina je kukučina poľná (Severná Amerika)
najlepší imitátor – pajahoda indická (JV Ázia) a iné

boľševičnik obrovskýNapríklad  boľševník obrovský spôsobuje po dotyku na pokožke zápaly až popáleniny.
Ak by sme si dali otázku, aké bude rastlinstvo o 100 rokov, musíme  vziať do úvahy všetky spomínané faktory. Dostaneme výsledok, ktorý  predpovedá  menej miesta pre voľnú zeleň, menej buriny na poliach, čiže bude menej vzácnych poľných burín a  teplejšia klíma znamená, že vysokohorských druhov bude menej a s menšími populáciami   ale  bude viac  teplomilných druhov. Naďalej bude pokračovať i prílev nových nepôvodných rastlín a šírenie už aklimatizovaných na nové lokality.

Záver prednášky už tradične obohatili  desiatky veľmi zaujímavých otázok študentov a najaktívnejší z nich boli odmenení  malou tortou z rúk zástupcu Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky pri Centre vedecko-technických informácií v SR.

Zdroj obrázkov: Prezentácia RNDr. Pavol Mereďa, PhD.

Foto:  Alena Oravcová, CVTI SR

Spracovala Mária Izakovičová, CVTI SR

Fotogaléria na portáli NCP VaT

Kľúčové slová:
biologické vedy, popularizácia vedy a techniky

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

<< < | 1 | 2 | > >>
Tlač