Nobelova cena za výskum buniek a ich DNA

13. 10. 2015

Tohtoročnú Nobelovu cenu za chémiu získali traja vedci za výskum DNA. Biochemici podrobne opísali, ako fungujú živé bunky, že si vedia opraviť poškodenú DNA a ochrániť tak genetickú informáciu. Vďaka týmto zisteniam pokročila aj liečba rakoviny. 

Televízna stanica STV 1_logo(07. 10. 2015; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19:00; por. 13/25; Matúš Dávid, Janette Štefánková, Ľubomír Bajaník)

Janette Štefánková, moderátorka: „Tohtoročnú Nobelovu cenu za chémiu získali traja vedci za výskum DNA. Biochemici podrobne opísali, ako fungujú živé bunky, že si vedia opraviť poškodenú DNA a ochrániť tak genetickú informáciu. Vďaka týmto zisteniam pokročila aj liečba rakoviny."

Ľubomír Bajaník, moderátor: „Ľudské telo a bunky čelia rôznym druhom škodlivín, ktoré poškodzujú DNA. Biochemik Miroslav Piršel radí, aby sme žili zdravo a nenútili bunky stále sa opravovať. Dnešok označil za sviatok experimentálnej onkológie."

Matúš Dávid, redaktor: „Aj vďaka nim sme o krok bližšie k víťazstvu nad rakovinou. Švéd Tomas Lindahl, Američan Paul Modrich a Turek Aziz Sancar vysvetlili, ako to bunky vlastne robia, že dokážu opraviť svoju poškodenú DNA."

Miroslav Piršel, vedec, Ústav experimentálnej onkológie SAV: „Oni ako prví veľmi do hĺbky popísali spôsob, mechanizmus na molekulárnej úrovni, ako sa poškodenia, ktoré spôsobuje napríklad životné prostredie, fajčenie, slniečko, alebo napríklad aj chemoterapia v ľudskom genetickom materiáli, ako sa opravuje.“  

Matúš Dávid: „Bunka sa naučila opraviť samú seba vlastne preto, aby vôbec prežila a mohla odovzdať túto vlastnosť aj ďalším bunkám. Tento základný mechanizmus odpovedal biochemikom na viacero otázok, napríklad prečo zdravá bunka len tak neochorie."

Miroslav Piršel: „Prečo, chvalabohu, väčšina ľudí napríklad rakovinu nedostane? A až druhotne je potom pre nás   v tomto prípade v prípade tohto procesu   dôležité, ako rakovinová bunka využíva tento spôsob na odstránenie poškodení, ktoré sa liečivami v jej genetickej informácii objavujú."

Matúš Dávid: „Výskumník Miroslav Piršel z Ústavu experimentálnej onkológie hovorí, že vedci teraz majú niekoľko ďalších cieľov. Treba najmä zistiť, akým spôsobom by do procesu v bunkách mohol zasiahnuť človek, aby rozhodoval o tom, či je oprava DNA užitočná, alebo nie."

Miroslav Piršel: „V jednom prípade k tomu dobrému, teda aby to vylepšil, napríklad, aby sa zdravá bunka bránila pred poškodeniami znečisteného životného prostredia, na druhej strane ako potlačiť tento systém, aby sa rakovinová bunka nedokázala tak účinne brániť."

Matúš Dávid: „Teda ak raz vymyslíme liek, ktorý znemožní rakovinovým bunkám opravovať DNA, tak tie bunky zahubíme. Zdravý životný štýl bez fajčenia, bez údenín, či konzervovaného mäsa   to je podľa experta cesta, ako nedovoliť škodlivinám, aby ničili náš genetický materiál. Za posledných dvesto rokov si človek rapídne znečistil prostredie, v ktorom žije. Keď sa k tomu pridá slnečné žiarenie, ktorému sa nedá vyhnúť, mechanizmy v bunkách už nefungujú tak, ako by mali. Vedec Miroslav Piršel vraví, že človek si svojím konaním často koleduje o vznik rakoviny. A tak vedcom do budúcna neostáva iné, než vymyslieť, ako zvýšiť odolnosť našich buniek."

Miroslav Piršel: „Ale zvyšovať rezistenciu a neodstrániť poškodenie životného prostredia by bola slepá ulička. Takže všetko treba spraviť   znížiť znečistenie, zvýšiť účinnosť opravy, a tým pádom zvýšiť efektivitu liečenia rakoviny a spraviť ju definitívne opakovane liečiteľnou chorobou."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MB)

Kľúčové slová:
chemické vedy, ceny za vedu a techniku

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač    

Využívate aktivity Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti?

Áno
Nie