Nobelove ceny

09. 10. 2015

Je práve takzvaný Nobelov týždeň. Rozhlasová stanica Slovensko priniesla k tejto téme rozhovor s predsedom Slovenskej akadémie vied Pavlom Šajgalíkom.

(06.10.2015; Rozhlasová stanica Slovensko; K veci; 18:18; por. 2/3; Gabriela Kajtárová / Gabriela Kajtárová)

Gabriela Kajtárová, moderátorka: „Je práve takzvaný Nobelov týždeň, v ktorom sme sa včera dozvedeli mená laureátov tejto prestížnej ceny za fyziológiu a medicínu, dnes za fyziku, zajtra za chémiu a koncu týždňa za literatúru a za mier. Popoludní sme o rozhovor požiadali predsedu Slovenskej akadémie vied Pavla Šajgalíka. Pekný deň."

Pavol Šajgalík, predseda Slovenskej akadémie vied (telefonát): „Dobrý deň."

Gabriela Kajtárová: „Pán Šajgalík, včera teda oznámili laureátov ceny za medicínu, stali sa nimi Ír William C. Campbell, Japonec Satoši Omura a Číňanka Jou-Jou Tchuová. Objavili liečbu dvoch nebezpečných infekčných ochorení, vďaka ktorej sa podarilo zachrániť státisíce životov. V prípade prvých dvoch však išlo o výskum zo sedemdesiatych rokov a výskum Číňanky bol dokonca ešte starší. Je obvyklé, aby boli výskumy ocenené až po desiatkach rokov?"

Pavol Šajgalík: „Je to v poslednom čase najmä obvyklé a cena väčšinou je udelovaná za dielo, ktoré význačne ovplyvní v konečnom dôsledku spoločnosť, a preto ten výsledok najprv musí byť preverený. V posledných rokoch je to o to vážnejšie, že sme boli svedkom, keď sa udelila Nobelova cena za chladnú fúziu termojadrovú a nakoniec sa ukázalo, že vlastne ten princíp, ktorý bol prednesený na Nobelovu cenu, nebol stopercentne funkčný. Takže odvtedy si nobelovský výbor dáva veľký pozor, aby Nobelova cena za vedu nebola udelená tímu, ktorý je, alebo jeho výsledky sú relatívne čerstvé a ešte neprešli celou skúškou tej funkčnosti alebo praktického významu."

Gabriela Kajtárová: „Aká je vlastne medzi vami vedcami prestíž tohto ocenenia? Je to niečo, o čom už naozaj mladí začínajúci vedci snívajú?"

Pavol Šajgalík: „Určite áno. Ja som skončil fyziku plazmy a v tom čase si pamätám, že teda bol veľmi horúci problém v tých sedemdesiatych rokoch, keď som ja končil, termojadrová fúzia, a vtedy teda bolo veľkou ambíciou, že kto vyrieši problém termojadrovej fúzie nejakým zmysluplným spôsobom tak, aby bola použiteľná pre ľudstvo, tak bolo úplne jasné, že tento človek musí dostať Nobelovu cenu. A keď som teda skončil vysokú školu, tak v kútiku duše som si hovoril ‑ tak robíš taký odbor, ktorý túto šancu má ‑ a určite to bol jeden z motivačných prvkov pre moju ďalšiu kariéru."

Gabriela Kajtárová: „Nobelove ceny za mier, ale aj za literatúru bývajú niekedy spochybňované a keďže tu nejde o nejaké exaktné vedy, hovorí sa napríklad aj o politických motívoch. Myslíte si, že sú tieto výčitky oprávnené a bolo omylom začať udeľovať aj Nobelovu cenu za mier?"

Pavol Šajgalík: „Ono to má také dve polohy. Nobelova cena za mier, pokiaľ je naozaj človek, ktorý sa význačne zaslúži o to, že vo svete prudko klesne počet ľudí, ktorí sú povedzme sužovaní vojnovými konfliktmi a tento človek sa zaslúži za to, tak určite si viem predstaviť, že takýto človek si zaslúži Nobelovu cenu. Takým typickým príkladom, to sme predtým o tom hovorili, že sa Nobelova cena udelila skôr ako sa mohli preukázať výsledky, bola Nobelova cena za mier, ktorá bola udelená prezidentovi Obamovi. Dneska množstvo ľudí o tom pochybuje, či to bolo správne alebo rozumné, pretože sa stalo tak veľmi krátko po tom, ako bol vymenovaný za prezidenta Spojených štátov."

Gabriela Kajtárová: „Uvidíme ešte, aké budú výsledky Európskej únie v boji za mier. Dobre. Američania, Nemci, Francúzi, Briti, ale aj Kanaďania, Japonci, Nemci a už aj Číňania ‑ v štatistike sme narátali vedcov z viac ako päťdesiatich krajín. Klasická otázka ‑ dočká sa aj Slovensko Nobelovej ceny? A malo ju niekedy na dosah, teda boli už aj nejaké vážne nominácie?"

Pavol Šajgalík: „Nominácií býva viacero, pretože ten nominačný výbor na Nobelovu cenu je v zásade utajená skupina, veľká skupina vedeckých pracovníkov. Dokonca kedysi dávno v minulosti sa aj mne stalo, že som dostal od Nobelovho výboru možnosť nominovať niekoho na Nobelovu cenu. A Slovensko? Ja mám na to taký svoj vlastný názor a používam ho v takej športovej terminológii, že keď nejaké mužstvo chce hrať vo futbale povedzme európsku, alebo Ligu majstrov, tak musí mať na to vytvorené podmienky. Taký dobrý príklad na Slovensku bol futbalový klub v Petržalke, ktorý keď dostal dobrého sponzora a vytvorili sa podmienky, tak Petržalka naozaj hrala Ligu majstrov, potom sponzor odišiel a teda neviem, či Petržalka vôbec niekde okolo druhej alebo tretej ligy sa pohybuje. Čiže Slovensko má samozrejme množstvo vedeckých pracovníkov, ktorí sa k týmto métam aj môžu približovať, na druhú stranu musí to byť veľká náhoda a fluktuácia, pretože podmienky, v ktorých slovenskí vedci žijú, nie sú na tú Ligu majstrov. Mne sa zdá, že Nobelova cena je nesmierne dôležitý fenomén. Ten objav, alebo tá vedná disciplína, ktorá získa Nobelovu cenu, potom teda zaznamená obrovský rozvoj. V roku 2010 dostali dvaja pôvodom ruskí vedci Nobelovu cenu za objavenie grafénu a jeho vlastností, a dneska po piatich rokoch grafén je horúca téma výskumu všetkých svetových grantových agentúr, ktoré poskytujú peniaze na výskum. Keby sme pred objavením Nobelovej ceny podávali na Slovensku projekt o graféne ‑ čo je vlastne, si zoberiete ceruzku, ktorou kreslíte na papier, a zoberiete tú jemnú vrstvičku, čo na papieri ostala, tak to je grafén ‑ a keby sme na toto chceli získať nejaký grant na výskum, tak nie som si istý, že bez tej Nobelovej ceny by to bolo možné. Dneska je to proste jeden obrovský boom. Čiže Nobelova cena je veľmi dôležitý motivačný faktor pre ďalší výskum."

Gabriela Kajtárová: „To hovorí predseda Slovenskej akadémie vied Pavol Šajgalík. Veľmi pekne ďakujeme za rozhovor."

Pavol Šajgalík: „Ďakujem veľmi pekne."

Gabriela Kajtárová: „Dopočutia."

Pavol Šajgalík: „Majte sa. Dovidenia, dopočutia."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(AO)

Kľúčové slová:
osobnosti vedy

Tlač