Výstava Farebný vesmír priblížila vedu k ľuďom

02. 10. 2015

(30. 9. 2015; Noviny Poprad; č. 38, s. 2; kpa)

Každý rok koncom septembra žije Európa vedou. Vďaka Európskej noci výskumníkov sa milióny ľudí dozvedia, ako nám vedecké objavy uľahčujú každodenný život. Okrem toho je to príležitosť motivovať mladých ľudí k tomu, aby si vybrali vedu ako svoje budúce povolanie. 

Vojtech Rušin z Astronomického ústavu SAV povedal: „Nedostatok kvalifikovanej vedeckej sily pociťujeme v celej Európe. Chceme preto spopularizovať vedu, aby mladí ľudia videli, že študovať prírodné vedy má zmysel a prináša výsledky. Napríklad astronómia je veľmi užitočná, bez nej by sme nemali navigačné systémy. Keď vyletel Sputnik do vesmíru, všetci sme ako malí chlapci chceli byť kozmonautmi, začali sme sa viac učiť matematiku a fyziku. Školy sme pozvali preto, aby sa tu v koncentrovanej forme rôznych odborníkov priblížila k zaujímavostiam vedy aj mladá generácia." 

Šiestak Martin Šidlovský by sa chcel stať učiteľom fyziky a chémie, pretože v týchto predmetoch vidí najväčšiu zábavu. Zaujímajú ho galaxie, planéty a ich zloženie. Pre vedcov už mal pripravené otázky typu, z čoho sú galaxie zložené a ako vznikajú. 

Siedmačku Elišku Mašlonkovú potešilo takéto podujatie: „Môžeme sa opýtať, čo nevieme a oni nám to vysvetlia. Napríklad je pre mňa zvláštne, že Slnko nie je planéta, ale hviezda. Najviac by ma zaujímalo dozvedieť sa nové informácie o meteorologickom balóne." 

Jednou z prednáškových tém bola zmena podnebia na našej Zemi. Meteorológ a klimatológ Peter Hrabčák uviedol: „Klíma sa mení aj v tatranskej oblasti. Od roku 1951 sa klimatické pásmo posunulo približne o 300 m vyššie. Vo vyšších polohách, v kosodrevine, sa začínajú ujímať listnaté stromy. Ak tam to semienko spadne a má vhodné teplotné podmienky, aby vyklíčilo, vyrastie tam strom. Na Štrbskom Plese bol už pozorovaný výskyt kliešťa. Hlavne v lete je priebeh zrážok čoraz extrémnejší. Sú letá, kedy nás zasiahnu prívalové dažde a záplavy a naopak letá, ako aj to uplynulé, kedy zrážky dosiahli len 50 percent bežného normálu. Za tým všetkým je obrovské množstvo skleníkových plynov v atmosfére – vďaka fosílnym palivám a našej nadmernej spotrebe energie." 

Tento rok sa do Noci výskumníkov, ktorá sa na Slovensku konala po 9. krát, zapojilo 33 krajín a viac ako 360 miest, medzi ktoré patril aj Poprad. 

Uverejnila: MB

Kľúčové slová:
výstavy, popularizácia vedy a techniky, Slovenská akadémia vied, astronómia

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač