28. október je výročím vzniku prvej Československej republiky

02. 11. 2015

Deň 28. október je výročím vzniku prvej Československej republiky. Štát, ktorý vznikol na konci prvej svetovej vojny v roku 1918 z rozpadajúceho sa porazeného Rakúsko Uhorska, prevzal demokratické tradície svojich západných spojencov. Slovensko najmä v začiatkoch štátu riadilo ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska so sídlom v Bratislave. Na jeho čele bol Vavro Šrobár. Podľa historikov na myšlienky demokratického humanizmu, na ktorých stálo Československo, nadväzujeme dodnes.

Rozhlasová stanica Slovensko_logo(28. 10. 2015; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 12.00; por. 16/17; Peter Hanák, Jaroslav Barborák)

Jaroslav Barborák, moderátor: „28. október je aj výročím vzniku prvej Československej republiky. Štát, ktorý vznikol na konci prvej svetovej vojny v roku 1918 z rozpadajúceho sa porazeného Rakúsko Uhorska, prevzal demokratické tradície svojich západných spojencov. Historici sa zhodujú, že v období prvej republiky sme boli demokratickejší a aj ekonomicky vyspelejší ako naši susedia."

Peter Hanák, redaktor: „Medzivojnové Československo na čele s prezidentom Tomášom Garrigueom Masarykom bolo spojencom Francúzska a v rámci malej dohody aj Juhoslávie a Rumunska. V ČSR sa tiež prvýkrát na našom území presadila demokracia. Do ústavy prijatej v roku 1920 boli prebraté vzory z americkej, francúzskej aj nemeckej ústavy. Hovorí historik z Trnavskej univerzity Martin Garek."

Martin Garek, historik: „Československo si počas prvého medzivojnového obdobia zachovalo tieto demokratické princípy, ktoré hlásalo aj napriek vzrastajúcemu medzinárodnému tlaku, keď vlastne susedné štáty všetky prijali nejakú formu diktatúry, či už to bolo Poľsko na čele s Pilsudskim, respektíve Nemecko alebo Maďarsko s Horthym."

Peter Hanák: „Všeobecné volebné právo dostali už v prvých československých voľbách aj ženy. V porovnaní so susedmi, a to napríklad aj oproti Rakúsku, bola prvá ČSR vyspelejším a bohatším štátom, konštatuje Michal Kšiňan z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied."

Michal Kšiňan, historický ústav SAV: „Československo bolo z ekonomického hľadiska rozvinutá krajina, ale hlavne to boli české krajiny. Slovensko si stále zachovávalo hlavne poľnohospodársky charakter. Keď sa rozpadlo Rakúsko, v českých krajinách sa nachádzalo najviac priemyslu."

Peter Hanák: „Štát vznikol aj na myšlienke čechoslovakizmu, no žili v ňom asi 3 milióny Nemcov a státisíce Maďarov a Židov. Slováci v tomto období zažívali dovtedy nebývalý kultúrny aj spoločenský rozvoj. Opäť historik Michal Kšiňan."

Michal Kšiňan: „Z nejakého takého čisto národného slovenského hľadiska to bol významný posun, vznikali tu kultúrne inštitúcie, univerzita, už sa mohla budovať aj slovenská elita."

Peter Hanák: „Kto chcel dosiahnuť vzdelanie, už nepotreboval maďarčinu, hovorí historik Martin Garek."

Martin Garek: „Slovenskí obyvatelia mali možnosť študovať. Samozrejme, bola tu ale požiadavka, aby tí, ktorí sa chceli presadzovať do úradov, museli zastávať myšlienku čechoslovakizmu a centralizmu. Tí, ktorí zastávali myšlienky autonómie, tí boli z takýchto funkcií do určitej miery vyčlenení."

Peter Hanák: „Slovensko najmä v začiatkoch štátu riadilo ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska so sídlom v Bratislave. Na jeho čele bol Vavro Šrobár. Podľa historikov na myšlienky demokratického humanizmu, na ktorých stálo Československo, nadväzujeme dodnes."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MB)

Kľúčové slová:
historické vedy a archeológia, Slovenská akadémia vied

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač