DNA a jej využitie v prognostike, diagnostike i terapii

11. 11. 2015

sprava: Peter Celec, Barbora Izrael Vlková, Roman Gardlík, Ľubomíra Tóthová, Július HodosyStreda s molekulárnou biomedicínou priniesla verejnosti vysvetlenie, prečo sa netreba báť,  ale naopak, tešiť sa z toho, čo dnes vieme urobiť s DNA – od čítania, cez cielené zmeny až po vytvorenie novej DNA. Podujatie sa uskutočnilo v  stredu 11. novembra 2015 ako jedno z podujatí v rámci Týždňa vedy a techniky na Slovensku 2015 v Centre vedecko-technických informácií SR na Lamačskej ceste 8/A v Bratislave. Organizátorom podujatia je CVTI SR,   priamo riadená organizácia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu  SR a hlavným partnerom TVT 2015 sú Slovenské elektrárne a. s., člen skupiny ENEL.

Ako intenzívne sa menia rôzne aspekty medicíny vďaka novým poznatkom a inováciám v molekulárnej biológii a genetike prezentovali výskumníci z Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty UK v Bratislave a  predstavili sa vo viacerých kratších prednáškach.

O genetickej prognostike prednášal doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, DrSc., MPHprezentácia Peter Celec
Všetkým, čo sa o túto tému zaujímajú, už dlhšie je  jasné, že genetika hrá dôležitú úlohu pri vzniku chorôb, ale ktoré konkrétne gény a ich varianty sú dôležité pre jednotlivé choroby, to zisťujeme len teraz. Ako sa to dá skúmať a prečo ešte stále viac nevieme ako vieme,  ako sa to, čo vieme o genetických príčinách chorôb využíva pre skríning a prognostiku, na to nám dal odpoveď práve Peter Celec. V tomto kontexte vyjadril svoj názor, ako by mohli vyzerať preventívne prehliadky a vysvetlil, prečo je v súčasnosti genetická prognostika právne obmedzená. Tieto a aj iné závažné otázky zodpovedal vedychtivým účastníkom podujatia. Vo svojej prednáške nezabudol vysvetliť, čo je to molekulárna biomedicína a predstaviť osobnosti z histórie, ktoré sa najviac zaslúžili o objav DNA. Peter Celec je nielen kapacita vo svojom odbore, ale vie aj pútavou formou vysvetliť túto zaujímavú tému. Dnes vieme už vyčítať z DNA, ktoré gény sú zodpovedné za určité choroby a čo sa má využiť už aj v klinickej praxi.

Tému Diagnostika prezentovala  RNDr. Barbora Izrael Vlková, PhD.
Vysvetlila množstvo otázok, ktoré sa viažu k téme.  Napríklad DNA je v jadre buniek, ale keď bunky zomierajú, či už násilne alebo dobrovoľne, dostane sa DNA aj von, napr. do krvnej plazmy, moču alebo slín. Odzneli tu odpovede na mnohé otázky ako napríklad: Čím sa podobajú plody a nádory? Čo je to tekutá biopsia? Prečo mnoho tehotných žien nebude musieť ísť na odber plodovej vody? Čo je to preklampsia a čo má spoločné s autoimunitnými chorobami ako lupus? Ďalej sme sa dozvedeli o tom, či vie náš imunitný systém, či DNA v plazme je naša alebo cudzia. To všetko a ešte viac sa dozvedeli účastníci podujatia.

prezentácia autora Romana Gardlíka
Génovú terapiu a jej využitie
objasnil MUDr. RNDr. Roman Gardlík, PhD.
V poslednom období sa dozvedáme aj z rôznych médií, že DNA v rôznych formách možno použiť na liečbu chorôb. Prednedávnom bola prvá takáto liečba schválená pre rutinné použitie. Ale ako môžeme DNA dostať do buniek  a či spôsobuje génová terapia rakovinu dostali sme odpoveď práve od autora prednášky. Ďalej sa zaoberal aj etikou genetickej modifikácie ľudských buniek a vysvetlil na aké typy chorôb možno génovú terapiu použiť. Čo je tobaktochondria a či sa budú  pacienti so zápalmi čriev liečiť geneticky modifikovanými jogurtami, čo je to fekálna transplantáci,  ako aj či si budeme môcť za pár eur vyrobiť vlastné rekombinantné probiotiká, to všetko v krátkom časovom limite stihol vysvetliť vo svojej prednáške Roman Gardík. Možno zarezonovali otázky autora prednášky: „Sú etické modifikácie ľudských buniek? Aké je riziko zneužitia? Predstavuje to hrozbu pre budúce generácie? Je etické  zakazovať takýto výskum?“

Tému Fágová terapia nám objasnila RNDr. Ľubomíra Tóthová, PhD.
V polovici 20. storočia si vedci mysleli, že bakteriálne infekcie vďaka antibiotikám prestanú byť problémom. Lenže mnohé baktérie získali na antibiotiká rezistenciu a bojovať s nimi je stále ťažšie. Čo s tým sa môže urobiť a kto je za to zodpovedný  nám objasnila autorka. Ďalej vo svojej prezentácií sa zaoberala otázkami: čo sú fágy a kde ich môžeme nájsť, prečo sa pred 100 rokmi používali napríklad v Poľsku, Rusku a Gruzínsku, a potom prestali a či  budeme ich používať pri zápaloch močových ciest alebo dokonca pri liečbe obezity.fágová terapia

Molekulárna biomedicína v klinickej praxi. Prednáška s týmto názvom  odznela v závere podujatia. Tejto témy sa úspešne zhostil MUDr. Mgr. Július Hodosy, PhD., MPH
Hoci molekulárna biomedicína otvorila za posledné roky nové možnosti v prevencii, diagnostike i liečbe chorôb, do klinickej praxe sa tieto zistenia dostávajú len pomaly a na Slovensku často vôbec. O  príčinách pomalej aplikácie do praxe a o medicíne založenej na dôkazoch sme sa dozvedeli na prednáške. Ďalej sme sa dozvedeli prečo musia pacienti čakať 20 a viac rokov, kým sa účinná liečba dostane do rutinného používania a autor prednášky nám vysvetlil   ako môžu pacienti pomôcť pri zavádzaní molekulárnej biomedicíny do praxe. Ako na zmeny reagujú vysoké školy a ako je zabezpečené kontinuálne vzdelávanie po vysokej škole, a zároveň aká je situácia na Slovensku, prečo je taká a čo sa s tým dá urobiť sme sa dozvedeli z tejto prezentácie.
Podujatie Streda s molekulárnou biomedicínou bolo rozdelené na dve samostatné časti. Doobeda, odborníci prednášali stredoškolákom. Popoludňajšia časť  bola určená širokej verejnosti.

Ústav molekulárnej biomedicíny je vedeckovýskumným  ústavom Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Je to spoločné pracovisko s Molekulárno-medicínskym centrom SAV a spoločné pracovisko s Biomedox spol. s r. o. a Geneton s. r. o. so sídlom v Bratislave na
Sasinkovej 4. Za 6 rokov existencie vytvoril viac ako 100 odborných publikácií. Pracovníci okrem vedeckej činnosti vyučujú viaceré predmety na Lekárskej i Prírodovedeckej fakulte UK, najmä však školia množstvo doktorandov. Ústav spolupracuje s viacerými špičkovými zahraničnými pracoviskami vrátane RWTH Aachen, Karolinskej a Harvardu. Prednosta ústavu je doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, DrSc., MPH.

Spracovala M. Izakovičová (NCP VaT pri CVTI SR)

Foto: A. Oravcová (NCP VaT pri CVTI SR)

Kliknutím na foto, zobrazia sa v plnom rozlíšení

Kľúčové slová:
biologické vedy, klinické lekárske vedy, biotechnológie v zdravotníctve, popularizácia vedy a techniky

Odbory vedy a techniky:
Lekárske vedy

<< < | 1 | 2 | > >>
Tlač