Narodenie Ľudovíta Štúra a vznik Československa

02. 11. 2015

Dňa 28. októbra  si pripomíname  dva významné míľniky našich dejín, aj keď sa udiali v iných storočiach –  narodenie významnej osobnosti nášho národného, politického a kultúrneho života Ľudovíta Štúra a vznik Československa. Obe spája vplyv na súčasnú podobu slovenského národa. Na túto tému bol zameraný rozhovor s Dušanom Kováčom z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Televízna stanica STV 2_logo(28. 10. 2015; Televízna stanica STV 2; Správy a komentáre; 21:00; por. 5/10; Marta Jančkárová)

Marta Jančkárová, moderátorka: „Dnes si pripomíname hneď dva významné míľniky našich dejín, ktoré sa viažu k dvadsiatemu ôsmemu októbru, aj keď sa udiali v iných storočiach –  narodenie významnej osobnosti nášho národného, politického a kultúrneho života Ľudovíta Štúra a vznik Československa. Obe spája vplyv na súčasnú podobu slovenského národa. Viac už s Dušanom Kováčom z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Dobrý večer."

Dušan Kováč, historik, Historický ústav SAV (hosť v štúdiu): „Dobrý večer prajem."

Marta Jančkárová: „Začnime najprv devätnástym storočím. Presne pred dvesto rokmi sa narodil Ľudovít Štúr, ktorý bol významnou osobnosťou v pohnutých revolučných časoch v roku 1848 až 1949. Prislúcha mu aj označenie otec našej reči. Čím sa najviac zaslúžil o formovanie slovenského národa?"

Dušan Kováč: „Treba povedať, že Štúr bol jedným z mnohých, že to bola celá skupina ľudí. On bol uznávanou osobnosťou. A títo ľudia boli aj v Európe. Európa v devätnástom storočí bola Európou, kedy sa formovali moderné národy v celej Európe. A Štúr bol jedným z tých, ktorý túto iniciatívu začal na Slovensku. Hovorí sa často o tom výlete na Devín v apríli 1936. Hovorí sa o tom, že nemali v krčme na zaplatenie. Ale akosi nám uniká, že oni sa tam vlastne dohodli na jednej veci. Títo mládenci, väčšinou študenti, vedeli, že tu existuje slovenský ľud, a zmysleli si, že tento slovenský ľud premenia na národ. Začali agitáciu cez prázdniny, Štúr bol tvorcom prvého slovenského politického programu, pretože národ potrebuje mať program, potrebuje mať svoje symboly, národ má aj mať niečo, čo ho zjednocuje, a to bola kodifikácia spisovnej slovenčiny. Takže Štúr mal prsty v tom, že sa na Slovensku medzi slovenským ľudom začala agitácia za formovanie slovenského národa."

Marta Jančkárová: „Venujme sa na chvíľu Štúrovi ako politikovi. Vieme, že bol poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen a taktiež spolu s Hurbanom a Hodžom bol spolutvorcom dokumentu Žiadosti slovenského národa. Aká bola Štúrova predstava o budúcnosti, podobe slovenského národa?"

Dušan Kováč: „Už som hovoril, že tu boli noví ľudia a tí ľudia boli romantici, bola to romantická generácia. A romantizmus, to nie je len literatúra, hudba, ale to je aj spôsob myslenia aj v politike. Ich predstava bola taká, že Slováci sú samostatný národ, teda majú byť samostatným národom, a preto majú mať v rámci Uhorska určitú autonómiu. Program, ktorý bol sformulovaný v žiadostiach počas revolúcie, smeroval vlastne k federalizácii Uhorska na etnickom, jazykovom, teda národnostnom princípe. To bola hlavná myšlienka žiadosti a hlavná myšlienka ich politického programu."

Marta Jančkárová: „Zohrali nejakým spôsobom tieto myšlienky rolu neskôr? Keď sa posunieme ďalej k ďalšiemu míľniku v histórii, roku 1918 vzniklo Československo. Do akej miery, ako som spomínala, sformulovalo vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov práve to, čo tomu predchádzalo? A ako hodnotíte hlavne vznik Československa s odstupom deväťdesiatich siedmich rokov?"

Dušan Kováč: „No so Štúrom to iste má niečo spoločného, aj keď nie celkom bezprostredne. Keby sme sa vrátili k Štúrovi, tak vznik Československa v tejto súvislosti má jeden dôležitý význam. To, čo Štúr začal v polovici devätnásteho storočia, teda začal formovať Slovákov ako samostatný národ, to vlastne prvá republika po roku 1918 zavŕšila. Medzi tým bola taká určitá pauza. V uhorskom období po rakúsko-uhorskom vyrovnaní maďarské vlády bránili vlastne tomu, aby sa Slováci mohli doformovať ako národ, a toto sa udialo v prvej republike. To bol prvý významný bod, ktorý súvisel so vznikom Československa. Vznikli tu samozrejme kultúrne inštitúcie, školy, od ľudových škôl   ľudové školy boli na Slovensku, ale neboli so slovenským vyučovacím jazykom   vzniká univerzita. A druhý dôležitý bod bol, že vlastne vznikli hranice Slovenska. Neviem, či si to dosť dobre uvedomujeme, ale hranice Slovenska pred rokom 1918 neboli, Slovensko bolo súčasťou Uhorska a boli tu slovenské župy, ale neboli tu hranice, ktoré dodnes vlastne určitým spôsobom pretrvávajú. A myslím si, na neposlednom mieste vznik Československa znamenal pre Slovákov začiatok života v demokracii. Ten život v demokracii trval nejakých necelých dvadsať rokov, ale malo to význam pre Slovákov, prvýkrát sa stali z obyvateľov občanmi. A občanmi, ktorí boli zároveň ako Slováci súčasťou štátotvorného národa, aj keď spolu s Čechmi."

Marta Jančkárová: „Práve na margo toho zaujímavosťou je, že bolo viacero alternatív. Spoločný štát s Čechmi bol jednou z nich, tou najvážnejšou, najhorúcejšou, ale hovorilo sa dokonca o spoločnom zväzku s Ruskom. Ale ešte zaujímavejšia otázka možno je, akú rolu zohrala ďalšia naša významná postava Milan Rastislav Štefánik."

Dušan Kováč: „Štefánik patrí popri Masarykovi k najvýznamnejším tvorcom československého štátu. Vzhľadom na to, že bola vojna, doma sa vlastne ten odboj nemohol formovať, pretože odboj voči vlastnému štátu počas vojny je vlastizrada, takže odboj, hnutie za vznik Československa sa organizovalo v zahraničí. A tam pôsobil Masaryk. A keď ste spomínali iné alternatívy, aj to je zaujímavé, že Štefánik sa pričinil o to, že slovenské a české kolónie v Rusku sa priklonili k Masarykovmu hnutiu, k hnutiu za Československo, hoci Slováci v Rusku, ruskí občania, dá sa povedať, dlho presadzovali aj ideu, že by sa Slovensko malo pripojiť k Rusku. A to vlastne tiež svojím spôsobom aj súvisí so Štúrom, pretože ten spolok sa volal Spolok pamäti Ľudovíta Štúra a Ľudovít Štúr svojím spôsobom dal aj určitý impulz svojím posledným dielom, na ktoré možnože až tak veľmi hrdé nemôže byť slovanstvo a svet budúcnosti, kde vykresľuje takú ideu veľkého slovanského štátu pod vedením Ruska. Takže to bola alternatíva. Ale alternatíva bola aj uskutočniť starý program, autonómiu v rámci Uhorska – na konci vojny maďarskí politici ponúkali Slovákom autonómiu, čo dovtedy striktne odmietali. Boli to aj alternatívy nejakého stredoeurópskeho federatívneho celku s Poľskom. Ale Slovenská elita, ktorá sa zišla napokon v Martine, sa rozhodla jednoznačne pre spojenie s Čechmi ako pre optimálne riešenie slovenskej otázky."

Marta Jančkárová: „Pán Kováč, ďakujem pekne za tento zaujímavý historický exkurz, v rámci ktorého sa podarilo prepojiť dva významné míľniky. Pekný večer ešte. Dovidenia."

Dušan Kováč: „Dovidenia.“

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MB)

Kľúčové slová:
historické vedy a archeológia, Slovenská akadémia vied

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač