Politik Ľudovít Štúr horlil za národ

02. 11. 2015

Tento rok si pripomíname dvesto rokov od narodenia Ľudovíta Štúra. Žiadal uznanie slovenčiny na školách, úplné zrušenie poddanstva a občiansku rovnoprávnosť. O jeho pôsobení v uhorskom sneme sa Martin Strižinec rozprával s historičkou Danielou Kodajovou.

(27.10.2015; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19:00; por. 19/25; Martin Strižinec / Jana Košíková, Viliam Stankay)

Jana Košíková, moderátorka: „Nebol prvým, ani jediným, ale stál pri začiatkoch slovenskej politiky. Ľudovít Štúr bol jedným z navrhovateľov žiadostí slovenského národa, viackrát vystúpil aj v uhorskom sneme."

Viliam Stankay, moderátor: „Žiadal uznanie slovenčiny na školách, úplné zrušenie poddanstva a občiansku rovnoprávnosť. O jeho pôsobení v uhorskom sneme sa Martin Strižinec rozprával s historičkou Danielou Kodajovou."

Martin Strižinec, redaktor: „Pani Kodajová, sme v budove Univerzitnej knižnice v Bratislave, na mieste, kde kedysi bol uhorský snem. Ako veľmi sa to, čo teraz je okolo nás, líši od toho, čo poznáme z toho dejepisu? Ten obrázok, ktorý ilustruje vždy tú udalosť, Ľudovít Štúr reční v uhorskom sneme."

Daniela Kodajová, historička, Historický ústav SAV: „Áno, ten obrázok je naozaj dodatočne urobený a má ilustrovať to, že Slováci mali zastúpenie v parlamente už v predchádzajúcom období. Čiže je tam veľký kus ilúzie a sú tam dokonca osoby, ktoré súčasne neboli v tom sneme. Čiže berme to ako edukačný príklad, ale realita nebola až úplne taká."

Martin Strižinec: „Ako sa sem dostal ten Ľudovít Štúr do toho uhorského snemu?"

Daniela Kodajová: „Cesta bola priamočiara, ale on sa vlastne nestal poslancom, on bol ablegátom. To znamená, dnešnou terminológiou by som povedala, že bol vlastne hovorcom istej skupiny uhorských šľachticov, konkrétne šľachticov, ktorí boli liberálni, ktorí mali záujem na tom, aby bolo zrušené poddanstvo a naštartovala sa modernizácia celej krajiny, nielen Slovenska, ale Uhorska ako takého. A stal sa vlastne zástupcom alebo hovorcom šľachty, ktorá reprezentovala slobodné kráľovské mestá. Musíme tiež zdôrazniť, že Štúrovo pôsobenie na sneme bolo vlastne epizódou v jeho živote, boli to len tri zasadnutia od jesene 1847 do marca 1848. Vystúpil niekoľkokrát, ukázal sa ako veľmi zdatný rečník, hovoril v maďarčine, časť reči bola v latinčine, čím preukázal, že skutočne je..."

Martin Strižinec: „Po slovensky nemohol hovoriť?"

Daniela Kodajová: „Nie, to nebola snemová reč."

Martin Strižinec: „Môžeme povedať s odstupom času, že Ľudovít Štúr bol na začiatku tvorby nejakej slovenskej politiky, či je to ešte prehnané?"

Daniela Kodajová: „Áno, vždycky sa tak hovorí, že Ľudovít Štúr je vlastne prvý moderný politik, ktorý reprezentuje vlastne slovenské záujmy. Je to pravda len do istej miery ‑ on nebol prvý a nebol jediný, ale patril k tej generácii."

Martin Strižinec: „Stal sa symbolom."

Daniela Kodajová: „Áno, ale patril k tej generácie, ktorá skúsila, vlastne urobila ten krok. Z ich pohľadu to bol krok do neznáma alebo krok do budúcnosti."

Martin Strižinec: „Tento rok si pripomíname dvesto rokov od jeho narodenia. Ľudovít Štúr je symbolom. Čo bude o ďalších dvesto rokov? Zabudneme, nezabudneme?"

Daniela Kodajová: „No tak ďaleko neviem."

Martin Strižinec: „Ale že či ten odkaz je taký silný, že má ten potenciál."

Daniela Kodajová: „Ale ak si zoberieme akúkoľvek aktivitu v tom devätnástom storočí, on, jeho generácia skutočne rozbehli tie politické iniciatívy, stali sa prvou politickou reprezentáciou v tom národnom duchu. Čiže keď si akokoľvek zoberieme naše moderné dejiny, teda obdobie, kedy sme sa stali národom, stali sme sa tým moderným národom vlastne v Európe, dožadovali sa takých práv, ako mali ostatné národy, z toho obdobia nemôžeme toho Štúra vymazať."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o

(AO)

Kľúčové slová:
politické vedy , filozofické vedy, etika a teologické vedy, osobnosti vedy

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy , Humanitné vedy

Tlač