T. Ravingerová: Bez základného výskumu je budúcnosť vedy nemysliteľná

25. 11. 2015

Rozhovor s MUDr. Táňou Ravingerovou, DrSc., FIACS, Ústav pre výskum srdca SAV

MUDr. Táňa Ravingerová, DrSc.

Táňa Ravingerová sa narodila v Moskve, v rodine vedeckých pracovníkov, čo predurčilo aj jej ďalší život. Študovala na Lekárskej fakulte Lekárskej univerzity v Moskve, kde získala titul MUDr. Doktorandské štúdium absolvovala v Ústave pre výskum srdca Slovenskej akadémie vied, kde získala titul PhD. a neskôr aj DrSc. v odbore normálna a patologická fyziológia.

Od roku 1978 pôsobí v Ústave pre výskum srdca SAV, najskôr ako doktorand, odborný pracovník VŠ, až po pozíciu vedúceho vedeckého pracovníka I. Od roku 1998 je vedúcou Oddelenia kardiovaskulárnej fyziológie a patofyziológie. Patrí k medzinárodne uznávaným odborníkom, ktorí sa dlhodobo zaoberajú výskumom v oblasti kardiovaskulárnych ochorení.

Doktorka Ravingerová absolvovala viac stážových pobytov v zahraničí. Venuje sa aj pedagogickej činnosti. Od roku 2011 je garantom doktorandského štúdia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v študijnom odbore fyziológia živočíchov. Zapája sa do medzinárodných projektov. Okrem edičnej činnosti v zahraničných vedeckých časopisoch oponovala grantové projekty, dizertačné a habilitačné práce na Slovensku a v zahraničí a pôsobila ako zahraničný oponent a člen komisií pre obhajoby PhD. a habilitačných prác v ČR, Nórsku, JAR.

Prednáša na zahraničných vedeckých podujatiach (celkovo cca 70 pozvaných prednášok) v Európe a celosvetovo (Austrália, India, Kanada, Taiwan, Japonsko). Je držiteľkou mnohých medzinárodných vyznamenaní: Medzinárodná spoločnosť pre výskum srdca - Európska sekcia (ISHR-ES), The Physiological Society UK, Diploma of Honour – University of Pécs, Hungary. Bola zvolená za člena (Fellow) International Academy of Cardiovascular Sciences (IACS) s právom používať za menom  titul FIACS. Následne bola zvolená za Council Member Európskej sekcie IACS (IACS-ES) a vymenovaná za viceprezidenta IACS-ES v r. 2014 a Member of European Academy of Sciences and Arts (EASA) v r. 2015. Je držiteľkou Striebornej medaily Slovenskej lekárskej spoločnosti udelenej na návrh Slovenskej Fyziologickej spoločnosti (2011) a Čestnej plakety SAV Jána Jessenia za zásluhy v lekárskych vedách udelenej SAV (2011).     

MUDr. Táňa Ravingerová, DrSc., FIACS, bude dňa 26. 11. 2015 o 17.00 hod. hosťom vedeckej kaviarne Veda v CENTRE, ktorej organizátorom je Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri CVTI SR. Pri tejto príležitosti sme ju požiadali o rozhovor. 

M. BARTOŠOVIČOVÁ: Pani doktorka, mohli by ste stručne a populárnou formou priblížiť obsah Vášho vystúpenia vo vedeckej kaviarni na tému Ischémia srdca a civilizačné ochorenia? 

T. RAVINGEROVÁ: V prednáške na tému Ischémia srdca a civilizačné ochorenia by som poslucháčom najprv vysvetlila základné funkcie srdca a čo k svojej práci potrebuje. Ďalej by som sa venovala podrobnejšiemu vysvetleniu vzniku ischémie srdca a jej prejavom, ako aj určitým možnostiam ako zabrániť poškodeniu srdcového svalu, s dôrazom na ochranné schopnosti samotného myokardu a mechanizmy adaptácie srdca na ischémiu. Ďalej by som priblížila poslucháčom negatívne vlastnosti faktorov súvisiacich s moderným životným štýlom (tzv. civilizačné ochorenia) a ich vplyv na ischemický myokard, ako aj na účinnosť adaptačných procesov. Na záver prednášky by som poukázala na možnosti „opravy“ poškodeného srdca prostredníctvom reaktivácie ochranných adaptačných mechanizmov v myokarde s využitím neinvazívnych metód, ktoré môžu nájsť uplatnenie v klinickej medicíne. 

M. B.: Na základe čoho ste sa rozhodli pre štúdium na Lekárskej fakulte?  

T. RAVINGEROVÁ: Na túto otázku neviem odpovedať jednoznačne. V detstve moje záujmy boli iné – podvodná archeológia (hľadanie stratených civilizácií), potom krajčírstvo alebo kaderníctvo (lebo ma to bavilo a išlo mi to), cudzie jazyky, literatúra, ale nie veda či medicína. Možno to bolo tým, že som vnímala ako veľa času museli rodičia venovať svojej práci a nechcela som isť ich cestou. Snáď nakoniec prevážilo to, že aj starí rodičia pochádzali z lekárskeho prostredia a zrejme bolo niečo v mojom podvedomí, čo ma k tomu viedlo, a tak som na poslednú chvíľu podala prihlášku na medicínu, čo som už nikdy neoľutovala. Boli to najlepšie roky môjho študentského života. 

M. B.: Aká bola Vaša cesta k vede?

T. RAVINGEROVÁ: V posledných ročníkoch vysokoškolského štúdia som sa začala zaujímať o kardiológiu, obzvlášť má upútali prednášky venované výskumu v oblasti infarktu myokardu. Kvôli znalosti angličtiny som už ako študentka medicíny mala možnosť pomáhať pri organizácii vedeckých kardiologických podujatí a stretávať svetové vedecké kapacity, čítať vedecké časopisy, a tak som pochopila, že bez vedy progres v tejto oblasti nie je možný. Je len logické, že po skončení štúdia medicíny som sa snažila nájsť uplatnenie na pracoviskách zameraných na výskum v oblasti kardiovaskulárnych ochorení a experimentálnej kardiológie.

MUDr. Táňa Ravingerová, DrSc. a doc. Ing. Albert Breier, DrSc.

 Doc. Ing. A. Breier, DrSc., odovzdal MUDr. T. Ravingerovej, DrSc., Čestnú plaketu SAV Jána Jessenia udelenú v roku 2011

M. B.: Ktoré svoje pracovné úspechy považujete za najvýznamnejšie?

T. RAVINGEROVÁ: Za najväčší odborný úspech pokladám charakterizáciu tzv. vnútorných mechanizmov ochrany zdravého a chorého srdca prostredníctvom rôznych foriem jeho adaptácie na určité škodlivé (stresové) faktory. Prostredníctvom krátkodobej a dlhšie trvajúcej adaptácie sa dá zvýšiť odolnosť srdcového svalu voči závažnejšiemu poškodeniu vyvolanému ischémiou myokardu a dokonca zachrániť srdce pred nevyhnutnou smrťou. Týka sa to nielen srdca, fenomén adaptácie je všeobecný a charakteristický pre celý organizmus, pre všetky orgány a tkanivá. V našom výskume sme charakterizovali mechanizmy akými sa dá v srdci indukovať akútna a aj dlhšie trvajúca adaptácia, ktorá chráni srdce pred letálnym poškodením (infarkt myokardu) a život ohrozujúcimi poruchami rytmu v srdci zdravých zvierat a jedincov zaťažených určitými civilizačnými ochoreniami (cukrovka, metabolické poruchy, zvýšený tlak krvi, stres).  

M. B.: Na čom pracujete v súčasnosti?

T. RAVINGEROVÁ: V súčasnosti chceme rozšíriť paletu nami používaných postupov na ďalšie adaptačné neinvazívne metódy, ktoré sa môžu používať aj v humánnej medicíne, u pacientov s ischemickou chorobou srdca a ďalšími rizikovými faktormi kardiovaskulárnych ochorení, predovšetkým u starších jedincov a v závislosti od pohlavia. Chceme objasniť aj molekulárne mechanizmy týchto ochranných fenoménov, čo umožní aj ich simuláciu farmakologickými prostriedkami. V neposlednom rade sa budeme zaoberať problematikou zlyhávania srdca, ku ktorému dochádza následkom viacerých ochorení srdca, v prvom rade infarktu myokardu a rôznych metabolických porúch, ako aj možnosťami „opravy“ takto poškodeného myokardu. K tomu budeme používať nové moderné prístroje a technológie podobné tým, čo sa používajú aj v klinickej medicíne. V našom riešiteľskom kolektíve je veľa  mladých aktívnych vedeckých pracovníkov a doktorandov, čo je zárukou úspešného riešenia nových tém.

M. B.: Máte nejakú métu, ktorú by ste chceli dosiahnuť vo výskume kardiovaskulárnych ochorení?

T. RAVINGEROVÁ: Cieľom nášho výskumu je v konečnom dôsledku prispieť k poklesu chorobnosti a mortality na kardiovaskulárne ochorenia, ktoré, aj napriek veľkému pokroku vo farmakoterapii, intervenčnej kardiológii a kardiochirurgii, stále zostávajú jednou z hlavných príčin úmrtnosti všeobecne, a to nielen vo vyspelých štátoch, ale aj vo vývojových krajinách. Našou métou je dosiahnuť pochopenie, že veľkú úlohu v tom môžu zohrať aj tzv. alternatívne postupy, pri ktorých sa kladie dôraz na obnovenie/aktiváciu vlastných ochranných mechanizmov v organizme.    

M. B.: Absolvovali ste viaceré stáže na pracoviskách vo Veľkej Británii, v Škótsku, Rakúsku, Grécku, v Kanade, v Nórsku. Čo si ceníte na skúsenostiach zo zahraničia?

T. RAVINGEROVÁ: Predovšetkým sú to skúsenosti z multikulturálneho a tolerantného prostredia, kde každý spolupracovník pochádza odinakadiaľ, má snahu sa uplatniť, byť užitočný a naučiť sa nové veci, nové metodiky, ale aj spoznať mentalitu a kultúru ľudí z iných krajín. Cením si na tých pobytoch možnosti sa naučiť robiť prakticky metodiky, ktoré som dovtedy poznala iba teoreticky. Každý z tých pobytov bol iný, preto som mala možnosť si osvojiť dosť široké spektrum experimentálnych metód. Ďalším dôležitým prínosom je, že človek je odkázaný na vlastné schopnosti a musí si poradiť sám aj v zložitých situáciách, číže je to výchova k samostatnosti, ktorá v súčasnosti u niektorých mladých pracovníkov chýba. No a snáď najdôležitejším prínosom zahraničných pobytov je nadviazanie užitočných kontaktov so svetovými vedeckými kapacitami, čo je predpokladom ďalšieho odborného vývoja a nadviazania dlhodobých medzinárodných spoluprác a spoločných projektov.

M. B.: Kde a ako sa dajú v praxi využiť výsledky Vášho výskumu?

T. RAVINGEROVÁ: Aktivácia vlastných ochranných adaptačných mechanizmov srdca môže mať pozitívny prínos napríklad v prevencii ischemickej choroby srdca, zvýšiť odolnosť organizmu voči ochoreniam srdcovocievneho systému všeobecne a zmierniť negatívny vplyv faktorov súvisiacich s moderným životným štýlom (civilizačné ochorenia) na ischemické poškodenie srdca. Taktiež môže ovplyvniť úspešnosť intervenčného zákroku a prognózu u pacientov podstupujúcich kardiochirurgický výkon z dôvodov akútneho infarktu myokardu a celkovo zlepšiť kvalitu života u starších ľudí zaťažených viacerými rizikovými faktormi kardiovaskulárnych ochorení.

M. B.: Čo by ste odporučili mladým ľuďom, ktorí chcú študovať a venovať sa vede?

T. RAVINGEROVÁ: Predovšetkým radím mladým ľuďom čim skôr nadobudnúť dobré jazykové znalosti, v sučasnosti je to angličtina – hlavný jazyk vedy – a čítať odbornú literatúru. Veľmi dôležité je čím skôr si vybrať vedeckú oblasť, ktorej sa chcú venovať a držať sa vytýčeného cieľa. Nepočítať s adekvátnym finančným ohodnotením – vo vede to neexistuje. Byť pripraveným na náročné štúdium, tímovú prácu, občasné neúspechy a vedieť sa tešiť aj z malých úspechov. 

M. B.: Aký máte názor na popularizáciu vedy? 

T. RAVINGEROVÁ: Popularizácia vedy je v súčasnosti veľmi dôležitá, lebo sa stretávam s ľuďmi, ktorí o tom nemajú ani poňatia, aká je to nesmierne ťažká práca, alebo si myslia, že vedci sedia vo svojich laboratóriách a len tak sa „hrajú“ s nejakými teóriami. A ešte berú za to plat (že mizerný to už málokto vie). Treba si uvedomiť a presvedčiť verejnosť, že bez základného výskumu, ktorý neprináša okamžite využiteľné hodnoty, je budúcnosť vedy nemysliteľná. Veda je zďaleka nielen o tzv. aplikačných výsledkoch, o tom, aby sa v automobilkách hneď vyrábali nové a účinnejšie autá, aby absolventi vysokých škôl mohli okamžite nastúpiť k nových technológiám, ale aj o takom výskume, ktorý nemusí priniesť okamžité praktické výsledky, ale aj také ktoré sa ukážu ako prevratné možno aj o 10 až 20 rokov. Toto je zmyslom popularizácie vedy.     

M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.

Rozhovor pripravila PhDr. Marta Bartošovičová    

Fotozdroj: archív MUDr. T. Ravingerovej a www.sav.sk

Kľúčové slová:
popularizácia vedy a techniky, vzdelávanie

Odbory vedy a techniky:
Lekárske vedy

Veda v CENTRE: Ischémia srdca a civilizačné ochorenia

Tlač