Diplomy pre doktorov vied

14. 12. 2015

Hosťom v štúdiu TA 3, v relácii Téma dňa, bol prof. Peter Moczo, predseda Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti. Vysvetlil aké akademické tituly sa používajú na Slovensku, porovnával počty vysokých škôl na Slovensku, ich úroveň,  aká je tu situácia pokiaľ ide o počty vysokých škôl atď. Okrem  iného uviedol, že v období od 5. 12. 2000 do 2. 6. 2015 prezident republiky odovzdal 1574 dekrétov vysokoškolským profesorom, z toho bolo len 140 takzvaných doktorov vied, to znamená tých, čo majú za menom DrSc. – najvyššiu vedeckú hodnosť, čo je necelých 8,9 %.  Kritériá na vedeckú hodnosť doktora vied v podstate reprezentujú len priemernú svetovú úroveň vo vede, nič špičkové. To znamená, že ak väčšina našich profesorov nedosahuje tieto kritériá, znamená to, že zďaleka nedosahujú ani len priemernú svetovú vedeckú úroveň v danom vednom odbore. Je veľmi zlé, že vysoké školy na Slovensku produkujú množstvo profesorov tejto úrovne.

Televízna stanica TA 3_logo(09. 12. 2015; Televízna stanica TA 3; Téma dňa; 19:50; por. 4/4; Peter Bielik)

Peter Bielik, moderátor: „V štúdiu televízie TA3 vítam profesora Petra Mocza. Dobrý večer."

prof. Peter Moczo, predseda Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti (hosť v štúdiu): „Dobrý večer."

Peter Bielik: „Takto to mám úplne najradšej, pán profesor, najprv politická stránka, možno niečo z financovania a tak ďalej a potom odborník na slovo vzatý. Veľmi pekne ďakujem za to, že ste si našli čas pre divákov televízie TA3. Je to ťažká téma a naozaj mnoho ľudí má tak trochu, a vyjadrím to športovou terminológiou, hokej v akademických tituloch. Na stredných školách sme kedysi hovorili našim pedagogickým zamestnancom, alebo ľuďom, ktorí nás vzdelávali, profesori, profesorky, profesorky väčšinou, zrejme to nebolo úplne náležité. Prečo je to v našich akademických tituloch takto?"

prof. Peter Moczo: „Na strednej škole to bolo úplne náležité, ale to nie je titul, to je pracovné označenie. Akademické tituly, tie najjednoduchšie, tie prvé základné, sú povedzme magister po absolvovaní magisterského štúdia, alebo inžinier, potom sú to doktoráty, takzvané malé doktoráty, povedzme RNDr. – doktor prírodných vied, JUDr.  –  doktor právnych vied, povedzme MUDr. –  doktor medicíny. Potom v minulosti boli teda toto akademické tituly, aj sú, boli takzvané vedecko-pedagogické tituly – docent a potom profesor a ešte boli takzvané vedecké hodnosti – kandidát vied a doktor vied. A z toho zostalo prakticky všetko s výnimkou toho kandidáta vied, ktorý bol nahradený akademickým titulom PhD. – filozofie doktor, aj keď to neznamená filozofiu, znamená to, filozofie doktorom môže byť aj matematik alebo jednoducho chemik. Takže poriadok v tituloch a v označovaní ja myslím, že je, že v tom nie je problém."

Peter Bielik: „No tak vy tomu rozumiete, ja som povedal, na slovo vzatý odborník, kto iný by tomu mal rozumieť, predsa len, a stojí to za to, aby sme si vysvetlili. Keď som už spomínal napríklad tých profesorov, tak dobre, keď u nás je to v poriadku ako hovoríte, tak keď ich porovnáme so zahraničím, tak už to predsa len nie je asi to isté, alebo sa mýlim?"

prof. Peter Moczo: „No toto je v podstate tá najpodstatnejšia téma na Slovensku, úroveň profesorov. Môžem to dokumentovať aj číslami, ktoré som si poznamenal. Od 5. 12. 2000 do 2. 6. 2015, to bol prvý a posledný termín, ktorý mám zachytený, aj keď už medzitým bolo ďalšie odovzdávanie, tak v tomto období bolo odovzdaných 1574 dekrétov prezidentom republiky vysokoškolským profesorom. To môže aj nemusí byť zaujímavé číslo, v každom prípade z toho len 140 bolo takzvaných doktorov vied, to znamená tých, čo majú za menom DrSc., najvyššia vedecká hodnosť."

Peter Bielik: „Takže niekde okolo 10 %."

prof. Peter Moczo: „Necelých 8,9 %. No a teraz je otázka, či je týchto necelých 9 % dobré, alebo zlé číslo? Samo o sebe toto číslo nič nehovorí, pretože závisí od toho, ako je to definované, ako je definovaný profesor, ako je definovaný doktor vied. No ale teda tá odpoveď je taká, niektorí profesori, ktorí sú veľmi dobrí, nie sú doktori vied z toho dôvodu, že jednoducho nemajú záujem, alebo proste je im to jedno, ale najčastejšie nemajú záujem preto, že hodnosť doktora vied nie je finančne hodnotená. Pred rokom 1989 bola a bolo to výrazné finančné ohodnotenie, to bola vyslovene silná finančná motivácia. Takže nebola to len vec prestíže, nebola to len vec uznania vedeckých výsledkov a príspevku k vede, ale bola to aj finančná záležitosť. Potom sa to zrušilo z dôvodov, ktoré asi nemá zmysel komentovať. Druhý prípad, ak nie je profesor doktorom vied, a tých je väčšina podstatná, je preto, nie je profesor doktorom vied, že nespĺňa kritériá na doktora vied. Dobre, to samo o sebe tiež by ešte nemuselo nič znamenať, ale v čom je problém, prečo je to problém. Problém je to preto, lebo kritériá na vedeckú hodnosť doktora vied v podstate reprezentujú len priemernú svetovú úroveň vo vede, nič špičkové, len priemernú svetovú úroveň vo vede. To znamená, že ak väčšina našich profesorov nedosahuje a bohužiaľ zďaleka nedosahuje tieto kritériá, znamená to, že zďaleka nedosahujú ani len priemernú svetovú vedeckú úroveň v danom vednom odbore. Takže toto je veľmi zlé a otázka teda je, že prečo Slovensko, alebo vysoké školy produkujú také množstvo profesorov tejto úrovne."

Peter Bielik: „Tá pôvodná otázka bola teda, v porovnaní so svetom naši profesori zrejme nie sú uplatniteľní tak, ako profesori zo zahraničných univerzít, alebo so zahraničnými titulmi, rozumiem tomu správne?"

prof. Peter Moczo: „Musíme na to pozerať veľmi teda triezvo a rozumne. Sú mnohí profesori na Slovensku, či už doktori vied, alebo nie doktori vied, ktorí sú špičkoví vo svete a sú vynikajúci. Ide o tú väčšinu. Ako som povedal, väčšina menovaných profesorov, povedzme v tomto období, to znamená viac ako 90 %, nemá hodnoť doktora vied a vo väčšine z týchto 90 % ide nie o rozhodnutie, že nechcem byť doktorom vied, ale preto, že proste nespĺňajú kritériá. A keďže tieto kritériá reprezentujú priemernú svetovú úroveň, skutočne väčšina slovenských profesorov v rámci tej slovenskej masovej produkcie profesorov nespĺňa, nedosahuje priemernú svetovú úroveň, to sa dá veľmi ľahko preukázať jednoducho štatistikami a pohľadom na výsledky."

Peter Bielik: „No dobre, predsa len v mojom povedomí je to tak, že toto profesor niekto navrhuje, väčšinu je to teda akademická obec, prezident nemá celkom asi možnosti a predsa len odbornosť prezidenta, väčšinou sú to právnici, teraz je to trochu inak, nesiaha do vedeckých alebo iných činností, takže koho mu zrejme navrhnú, tak toho väčšinou akceptuje, no potom prečo ale máme také obrovské množstvo profesorov, prečo to akademická obec pripúšťa?"

prof. Peter Moczo: „Áno, to je otázka, prečo existuje na Slovensku masová produkcia vysokoškolských profesorov a v podstate je to veľmi nedôstojná hra, na ktorú my nie sme odkázaní. Talent a intelektuálne schopnosti a intelektuálny potenciál našich ľudí je ďaleko vyšší než to, než zodpovedá hre, na ktorú sme pristúpili. Ide o to, že na Slovensku máme tisíce študijných programov. Garantovať študijný program môže len profesor, profesor menovaný prezidentom. Takže vysoká škola keďže neexistujú celoslovenské a zároveň dôstojné kritériá až na pár výnimiek ako je fyzika, chémia, matematika, možno ešte pár ďalších, jednotné kritériá na profesorov, tak si každá škola definuje kritériá tak, aby tých profesorov mohla produkovať. A často sú to veľmi zvláštne kritériá, ktoré majú ďaleko podpriemer, čo je vo svete štandardná úroveň v danom vednom odbore."

Peter Bielik: „No opäť z môjho laického poznania, množstvo citácií napríklad, množstvo publikácií a tak ďalej, toto sú tie kritériá?"

prof. Peter Moczo: „Áno. Takéto kritériá jednotné existujú pre doktorov vied a v tom je to fajn, pretože proste to riadia celoštátne komisie a je to prísne a tie kritériá sú korelované so svetovými štatistikami vo viacerých parciálnych indikátoroch, počty publikácií, počty citácií, ale nielen to, to je len proste jedna časť. Ide o komplexný pohľad na vedca, na to jeho dielo a tieto scientometrické údaje, to je len malá, ale nevynechateľná časť. Nevynechateľná preto, pretože to funguje bežne vo svete a proste dobre to koreluje s výsledkami. Keď je niekto skutočne dobrý vedec a má výsledky a nie je to nejaká taká výnimka, ako kedysi nositeľ Nobelovej ceny Gelman, že nemal scientometrické parametre, ale dostal Nobelovu cenu, ale o týchto výnimkách všetci vieme. Ide o tú masu, o tú väčšinu a pre tú väčšinu platí, že ak je skutočne vedecky dobrá, nemá problémy s ľubovoľnými kritériami, takisto ako veľmi dobrá vysoká škola alebo univerzita nemá problém či sa dozvie akreditačné kritériá deň pred akreditáciou, či 5 rokov pred akreditáciou. Harvard, MIT, Caltech, Cambridge, Oxford, tie by ustáli, proste vyšli dobre v každej akreditácii a nepotrebovali by vedieť kritériá roky dopredu ako sa to dožadujú mnohé naše vysoké školy."

Peter Bielik: „To znamená školy ako keby podliezali tú latku."

prof. Peter Moczo: „Školy vo výrobe profesorov výrazne podliezajú vo všeobecnosti, nedá sa to hovoriť na, viete, keby sme hovorili o konkrétnom profesorov ja neviem hoci aj z malej školy, môže to byť jeden z najlepších svetových odborníkov, hovoríme o väčšine, proste o tom väčšinovom jave. A skutočne vyrábame profesorov, ktorí nedosahujú ani len priemernú svetovú úroveň. Čo je však nepríjemné, že prezident republiky zo zákona menuje týchto profesorov a tí profesori sú už potom rovnakí, už nikto o tom nemôže, proste za tým titulom profesor nevidíte či dostal ja neviem tisíc, či získal na svoje práce tisíc ohlasov, alebo tri ohlasy, ak vôbec tá univerzita dá požiadavku na tri ohlasy."

Peter Bielik: „Aha, takže potom vlastne už sa ani nevyžaduje nejaká ďalšia jeho vzdelávacia alebo iná činnosť, čo je pomerne závažné, tam možno tkvie potom aj tá otázka, alebo v tom tkvie odpoveď na otázku, prečo potom aj doktorov vied nie je vyššie množstvo. Nech už je to tak alebo onak, vy sa s tým snažíte niečo robiť a je to veľmi sympatické, na druhej strane treba priznať a vy ste vedec, tak nemáte s tým problém, že nie príliš s veľkým záujmom sa stretáva napríklad čo sa týka médií alebo verejnosti vaša iniciatíva a naozaj bola pomerne cnostná, nedávno sa uskutočnilo historicky prvé spoločné odovzdávanie diplomov doktorov vied. Ako si vy vysvetľujete ten slabý záujem médií alebo verejnosti?"

prof. Peter Moczo: „Áno, 1. 12. došlo skutočne v slovenskej vede k historicky bezprecedentnej udalosti, predseda akadémie a rektori univerzít, tí, ktorí mali v tomto období nových doktorov vied sa dohodli veľmi rozumne, veľmi efektívne, všetci rektori prejavili, rektor Univerzity Komenského, rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, rektor Slovenskej technickej univerzity, boli v tom aj ďalší dvaja rektori, lenže sa toho nezúčastnili, pretože nemali momentálne doktorov vied. Tak sa dohodli na jednej slávnosti, ktorá sa uskutočnila v aule Univerzity Komenského, čo je akademicky najreprezentatívnejší, najkrajší priestor a význam celej mimoriadnej, historicky bezprecedentnej udalosti podčiarkla prítomnosť prezidenta Slovenskej republiky pána Kisku, ktorý urobil ako prezident správnu vec a svojou prítomnosťou podporil dôležitosť a významnosť excelentného výskumu, pretože za doktorom vied treba najmä vidieť vysokú efektívnosť vo výskume a excelentnosť vo výskume."

Peter Bielik: „Zídu sa tam všetci špičkoví vedci, príde prezident a."

prof. Peter Moczo: „A médiá to ignorujú. A prečo? To ja neviem. Ja viem, že mi jeden reaktor jednej televízie asi najväčšej povedal, že dostal také vysvetlenie   vieš, veda dnes už nikoho nezaujíma, musíš ísť na populárnejšie témy a v podstate mu naznačil, že už sa nemá snažiť o propagáciu vedy. Neuveriteľné, ale stalo sa. Naše PR oddelenie to oznámilo vraj na 200 adries, no ale keďže tam asi nebola celebrita, alebo keďže to nebolo veľmi jednoduché podujatie, ktoré by pobavilo, ja neviem, niečím, tak jednoducho na to médiá neprišli, ale potom médiá radi hovoria o rankingoch, radi hovoria, radi porovnávajú kvalitu vysokých škôl a možnosti absolventov, radi komentujú únik mozgov, únik mozgov nastáva samozrejme, nastáva najmä z toho, že celková podpora vedy, výskumu a školstva je nízka. Navyše, ešte aj ten nízky balík, ktorý dostávame z hrubého domáceho produktu, je temer plošne distribuovaný. O prežití univerzity rozhoduje najmä počet študentov a nie úspešnosť v získavaní grantových projektov, čo je proste zle, to nie je budovanie budúcnosti Slovenska. A musíme si uvedomiť, že veď bez excelentného výskumu, či už je základný, slobodný, bádavý, zvedavý alebo aplikovaný, proste Slovensko nemá veľmi dobrú perspektívu."

Peter Bielik: „No o týchto problémoch vieme, čo sme sa tu už nasedeli aj v tejto relácii a hovorili sme aj na nižších úrovniach nášho školstva – základné, stredné školstvo, čo sa týka duálneho vzdelávania, čo sa týka záležitostí, aby sa žiaci vychovávali pre trh práce, nie pre iné, možno menej cnostné inštitúcie, ako je nezamestnanosť a podobne, samozrejme hodnotí sa to aj z hľadiska vysokého školstva, kde takisto platí normatív, na hlavu, na žiaka je financovanie. Nie všetci to považujú za najšťastnejšie, dlho sa o tom hovorí, ale keď potom príde na lámanie chleba a hovorí sa o tom, že tá ktorá vysoká škola by jednoducho mala zaniknúť, alebo prestať produkovať ľudí, ktorí potom skončia niekde v stánkoch rýchleho občerstvenia s akademickým titulom, tak nastane veľký boj. Ani jedna tá univerzita nechce zaniknúť, nevzdá tento svoj boj dobrovoľne, je to teda niekde vo vnútri toho školstva, musí si akademická obec urobiť poriadok?"

prof. Peter Moczo: „Ja neviem čo je to. Už sme dnes prebrali tu skutočne celoslovenskú nedôstojnú hru na akademické tituly aj docentov, aj profesorov, ale zrejme nám takáto nedôstojnosť v hraní sa, v predstieraní vedeckej kvality nejako patrí, alebo proste máme na ňu smolu, neviem, nerozumiem tomu. Poviem vám jeden príklad. Keď sa identifikovali v rámci európskej iniciatívy centrá excelentnosti, tak 80-miliónové Nemecko identifikovalo myslím si, že 30 centier excelentnosti, 80 miliónové Nemecko 30 centier excelentnosti. Čo myslíte, koľko ich identifikovalo 5-milónové Slovensko? Štyridsatpäť. My sme, prosto, prevalcovali to Nemecko. No je to dôstojná hra? Je to dôstojné čo sa deje? Aj v tomto prípade, aj v prípade masovej výroby profesorov a docentov ide prosto o predstieranie niečoho, čo v skutočnosti nie je. Potom samozrejme to ovplyvňuje naše postavenie v rankingoch, ovplyvňuje to priamo i nepriamo odchod talentovaných študentov do zahraničia, do Čiech, do iných krajín. Ja keby som bol mladý študent a chcem využiť 5 rokov na to, aby som sa stal iným človekom, aby som proste sa chopil mojich schopností a možností, no tak si vyberám kvalitnú školu. Nechcem prísť do ruky nejakému vedcovi, ktorý sa na vedca hrá, chcem aby to bol vedec, ktorý keď pracujem veľmi dobre a som talentovaný, ma tuneluje do toho najlepšieho čo vo svete je. Nezískavame ERC granty, ERC, to sú najprestížnejšie granty, ktoré môžeme v Európe získať – European Research Council. Rakúsko získalo 50 grantov, Maďarsko 9, Česi 6, Slováci jeden začiatočnícky. Niekde proste, niekde je niečo nedobré a pritom so presvedčený, že keby systém a riadenie školstva a vedy bolo lepšie a skutočne išlo po kvalite a nešlo o lobovanie za každú žabomyšiu vec alebo univerzitu, tak talent a schopnosti našich ľudí a to naše kultúrne dedičstvo by nám dávali väčšie šance byť užitočnejší pre poznanie, pre vedu, pre kultúru nášho národa, pre aplikovaný výskum, základný výskum a napokon by to pocítili aj tí politici, aj finančníci vo svojich vreckách, jednoducho by sa tá väčšia podpora výskumu a skutočné rozlíšenie kvality a nie hra na kvalitu a predstieranie kvality, prejavilo aj finančným ziskom."

Peter Bielik: „No je bez debaty, že nás to stojí veľa peňazí, ak produkujeme ľudí, ktorí potom síce dosiahnu akademickú hodnosť, ale nemajú tie potrebné kvality, ktoré by mali mať. Ak sa vás spýtam teda veľmi priamo a myslím si, že vy máte nárok na takéto vyjadrenia, ak ste hovorili o tých mladých ľuďoch, ináč je veľmi obdivuhodné, že v oblasti seizmológie, teraz sme tu mali dve zemetrasenia a ste dosiahli vysokú, vysokú odbornosť, ak sa vás opýtam veľmi priamo, boli by ste za chirurgický rez, ktorý by odstránil alebo znížil radikálne počet vysokých škôl na Slovensku?"

prof. Peter Moczo: „Takto, určite by som ako kritérium toho, čo by som urobil, nepovažoval či je to taký rez alebo taký. Jednoducho by som skutočne posúdil a pomerne nezávisle a nie na základe veľmi heterogénnych kritérií Akreditačnej komisie, Akreditačná komisia má svoje kritériá ale sú heterogénne, v niektorých odboroch zodpovedajú svetovej úrovni, v niektorých vôbec nie. Prečo? Môže si každý skúsiť zodpovedať sám, tak jednoducho by som posúdil to vysoké školstvo objektívne, pokiaľ možno najlepšie jednoduchým zahraničným auditom, neplytval by som tonami dreva a papiera na rôzne veci, jednoducho by som vyšiel z verejne dostupných dát, neposudzoval by som tisíc malých prác, z ktorých je citovaných iba desať, vypýtal by som si od školy najlepšie ich diela a podľa toho by som ich posúdil. Možno by som ešte potom posudzoval to, že ako plytvajú papierom na niečo, čo si nikto nikdy nevšimne. A údaje by som si vyžiadal iba ako doplňujúce k tomu, čo nevidím vo svete. Ale hlavne na posúdenie kvality a viditeľnosť slovenskej univerzity aj v zahraničí, aj pre mladých, aj pre študentov, aj pre potenciálnych priemyselných partnerov zvnútra na Slovensku, zvonku hlavne to, čo je dobre viditeľné a nie drobnosti, ktorými vypĺňam tabuľky celé hodiny a nemôžem vedecky pracovať. A potom by som."

Peter Bielik: „Takže skôr taký postupný."

prof. Peter Moczo: „A potom by som tú kvalitu proste zohľadnil. Predchádzajúca akreditácia urobila to, že zistila aj napriek tým nie presvedčivým kritériám a nepresvedčivej náročnosti zistila nejakú hierarchiu univerzít, ale potom prišlo politické rozhodnutie, že vlastne všetci sme dobrí a všetky univerzity sú fajn a pokojne to môže pokračovať. Dúfajme, že teraz táto akreditácia takto neskončí, ale, bohužiaľ, ako hovorím, problém je aj v tom, že jeden, dvaja, traja ľudia v Akreditačnej komisii, ktorí majú kritériá na úrovni medzinárodnej konfrontácie, to jest to, čo nám skutočne môže pomôcť na Slovensku, tak tí to nezachránia. A keď väčšinou sú tie kritériá nezodpovedajúce medzinárodnej úrovni, tak potom ide o hru na niečo."

Peter Bielik: „Dobre, takže treba zastaviť tú hru, nie teda radikalizovať ten rez, ako som to povedal ja vo svojej otázke, ale skôr sprísniť tie kritériá na získavanie akreditácií a na udeľovanie akademických titulov. Áno, to je veľmi jasné vyjadrenie odborníka na slovo vzatého. Pán profesor, veľmi pekne ďakujem za to, že ste si našli čas pre divákov televízie TA3. Túto tému samozrejme budeme podrobne sledovať aj v budúcnosti."

prof. Peter Moczo: „Ďakujem za pozvanie."

Peter Bielik: „Príjemný večer."

prof. Peter Moczo: „Príjemný večer."

Peter Bielik: „Dáma a páni, toľko z dnešnej Témy dňa. Vďaka za pozornosť a čas, ktorý ste jej venovali. Príjemný večer."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

(MB)

 

Kľúčové slová:
vysoké školy, vzdelávanie, osobnosti vedy

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač