Ischémia srdca a civilizačné ochorenia

10. 12. 2015

O ischémii srdca a civilizačných ochoreniach účastníkom novembrovej vedeckej kaviarne v Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave porozprávala uznávaná fyziologička a patofyziologička MUDr. Táňa Ravingerová, DrSc., vedúca Oddelenia srdcovej fyziológie a patofyziológie Ústavu výskumu srdca SAV. Veda v CENTRE, ktorej organizátorom je Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky pri CVTI SR, sa konala vo štvrtok 26. novembra 2015 o 17.00 hod. Podujatie moderovala PhDr. Zuzana Hajdu.

MUDr. Táňa Ravingerová, DrSc.

Doktorka Ravingerová dosiahla významné výsledky  v oblasti výskumu endogénnych adaptačných mechanizmov v myokarde a ochrany voči ischemickému poškodeniu srdca. Výrazné úspechy dosiahla  aj vo výskume odolnosti srdca voči ischémii v diabetickom myokarde, kde sa zaoberala molekulárnymi  mechanizmami kardioprotekcie, ich zmenami v „chorom“ myokarde ako aj možnosťami obnovenia adaptačného potenciálu srdca.

Srdce je aeróbnym orgánom, energiu pre svoju činnosť získava oxidáciou substrátov za prítomnosti kyslíka. Pre optimálnu funkciu musí byť dodávka O2 a substrátov do myokardu (srdcového svalu) v rovnováhe s jeho aktuálnymi požiadavkami. Prietok krvi koronárnymi artériami (dodávka kyslíka = požiadavky myokardu na kyslík).

Ischemická choroba srdca (ICHS) je akútna alebo chronická porucha funkcie srdca, ktorá vznikla na podklade obmedzeného prietoku krvi srdcovým svalom pri ochorení koronárnych tepien, spravidla pri koronárnej ateroskleróze. Nepomer medzi dodávkou a spotrebou kyslíka je spôsobený patologickým procesom v koronárnych tepnách. Pri akútnej forme ide o náhly uzáver (oklúziu) koronárnej cievy spôsobený trombózou, embóliou, prípadne spazmom, pod oklúziou ischémia, angina pectoris, infarkt myokardu. Pri chronickej forme ide o pomaly sa vyvíjajúce zmeny v KA, spojené s redukciou ich lúmenu v dôsledku aterosklerózy – ischémia menších alebo väčších častí svaloviny=>mikro aj makroinfarkty.

Obrázok z prezentácie MUDr. Ravingerovej

Termín „ischémia“ je odvodený od gréckeho slova „ischein“ (zadržanie, brzdenie) a „haima“ (krv) – nedostatok krvného zásobovania. Nerovnováha medzi spotrebou kyslíka a substrátov určitým orgánom (myokardom) a množstvom potrebným pre plnenie jeho normálnej funkcie s následným prechodom na anaeróbny metabolizmus pokles kontrakčnej funkcie. Stupeň poškodenia srdcového svalu závisí od rozsahu uzavretia ciev.

Ischémia myokardu je dôsledkom nedostatočného prívodu krvi, čo vedie k poruche rovnováhy medzi dodávkou O2 a jeho spotrebou v myokarde. Táto nerovnováha vzniká buď redukciou až zastavením koronárneho prietoku krvi alebo zvýšením požiadaviek myokardu na kyslík, najčastejšie oboma mechanizmami súčasne. Priesvit koronárnej artérie môže byť zredukovaný o 70 až 80 % bez toho, aby u pacienta v pokoji vznikla ischémia myokardu. Ak sa však u takého pacienta zvýši spotreba O2 v myokarde (napr. fyzickou alebo psychickou záťažou), dochádza k ischémii myokardu aj s klinickými prejavmi. Vývoj ischemického poškodenia – bunky myokardu sa stávajú ischemickými už po 10 sekundách od zastavenia prietoku krvi.  Po niekoľkých minútach ischemické bunky strácajú schopnosť kontrahovať sa, úplná kontrakčná dysfunkcia vzniká po 3 až 5 minútach prevládajú anaeróbne metabolické procesy, hromadí sa laktát, bunky sú edematózne, objavujú sa aj ultraštrukturálne zmeny.

Veda v CENTRE 26-11-2015

Klinické symptómy infarktu myokardu (IM) sú: bolesť, charakterom podobná angíne po záťaži. Intenzita bolesti veľmi kolíše, až 20 % pacientov s IM bolesti nepociťuje. IM je sprevádzaný vegetatívnymi príznakmi: potenie, pocit nedostatku dychu, nausea, zvracanie, nekľud. Pacienti sú bledí, šedí, spotení. Po 20 minútach začínajú prvé bunky nekrotizovať, postup nekrózy trvá niekoľko hodín, šíri sa od endokardu k epikardu a z centra do periférie.

Rizikové faktory choroby koronárnych artérií (CAD) delíme na neovplyvnitelné: vek, pohlavie, rasa, rodinná anamnéza, genetické faktory; a ovplyvnitelné: celkový cholesterol, diabetes, mellitus, hypertenzia, fajčenie, stres, životný štýl. Ochrana srdca pred ischémiou ostáva najväčšou výzvou pre klinických a experimentálnych kardiológov a je nutné skúmať alternatívne metódy ochrany myokardu s využitím poznatkov získaných vo výskume.

Doktorka Ravingerová sa vo svojej vedecko-výskumnej činnosti zameria na štúdium alternatívnych foriem ochrany myokardu pred akútnou ischémiou v organizme, ktorý je zaťažený civilizačnými chorobami, napr. metabolickými poruchami (hyperglykémia, hyperlipidémia), stresom, zvýšeným tlakom krvi, ktoré zároveň znižujú aj vlastnú odolnosť srdca voči ischémii. Dôležitým faktorom v odpovedi srdca na ischemické poškodenie je aj závislosť od veku a pohlavia, čomu sa intenzívne venujú v svojich štúdiách vedeckí pracovníci Oddelenia srdcovej fyziológie a patofyziológie ÚVS SAV pod vedením Dr. Ravingerovej.

Oddelenie kardiovaskulárnej fyziológie a patofyziológie ÚVS SAV

Spracovala: PhDr. Marta Bartošovičová

Obrázky sú z prezentácie MUDr. Ravingerovej, DrSc.

Foto: Ing. Alena Oravcová

Kľúčové slová:
popularizácia vedy a techniky, Slovenská akadémia vied, osobnosti vedy, ženy vo vede

Odbory vedy a techniky:
Lekárske vedy

Veda v CENTRE: Ischémia srdca a civilizačné ochorenia
T. Ravingerová: Bez základného výskumu je budúcnosť vedy nemysliteľná

Tlač    

Využívate aktivity Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti?

Áno
Nie