Planéta Zem volá o pomoc

02. 12. 2015

(30. 11. 2015; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19:00; por. 9/21; Kristína Jurčišinová, Janette Štefánková)

ľadovecJanette Štefánková, moderátorka: „Každých desať rokov ubudne vyše trinásť percent arktického plávajúceho ľadu. Teplota ovzdušia sa pritom za posledných stodvadsať rokov zvýšila len o stupeň. Svetoví lídri sa už teraz obávajú, že pri rastúcom počte emisií by sa mohol vzduch otepliť až o päť stupňov. Odborníci varujú, že pokiaľ nezmeníme správanie sa k životnému prostrediu, niektoré ostrovy zaniknú."

Kristína Jurčišinová, redaktorka: „V roku 2007 sa tridsaťosemročný Ioane Teitiota so ženou a tromi deťmi presťahovali z Kiribati na Nový Zéland. Ako prví na svete požiadali o status klimatických utečencov. Najvyšší novozélandský súd však ich žiadosť tento rok definitívne zamietol. Podobných problémov môže v nasledujúcich rokoch pribúdať. Podľa Národného úradu pre letectvo a vesmír, ktorý sa tiež zaoberá globálnymi klimatickými zmenami sa napríklad od roku 1950 úroveň morskej hladiny zvýšila asi o dvadsať centimetrov. Do konca tohto storočia môže vzrásť o ďalších sedemdesiat centimetrov. Okrem Kiribati tak môžu v blízkej budúcnosti zaniknúť aj Maledivy, Maršalove ostrovy, Tokelau, či ostrov Tuvalu."

Pavel Faško, klimatológ SHMÚ: „Vlastne už na predchádzajúcich summitoch zástupcovia niektorých ostrovných štátov z Tichomoria dosť emotívne apelovali na účastníkov, že oni už sú v tých problémoch, do ktorých by sa mohla svetová populácia dostať napríklad v budúcich desaťročiach alebo v najbližších dvoch storočiach. To znamená, budú musieť opustiť tie svoje ostrovy, ktoré už sú veľmi nízko nad hladinou oceánov a budú sa musieť niekde inde presťahovať."Pavel Faško

Kristína Jurčišinová: „Problém však nemusí byť len voda, ale aj jej nedostatok. Sýrskej kríze napríklad podľa ekologických aktivistov predchádzali extrémne suchá. Už pred dvadsiatimi rokmi upozorňovali, že ak sa nebude riešiť problém klimatických zmien, dôjde k ozbrojeným konfliktom pre nedostačujúce prírodné zdroje a následne aj k pohybu obyvateľstva. Za väčšinu klimatických problémov podľa vedcov stojí vysoká produkcia skleníkových plynov, následkom ktorých sa naša planéta od roku 1880 oteplila o jeden celý stupeň. Koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére je v súčasnosti na takej úrovni, akú Zem naposledy zažila pred troma až piatimi miliónmi rokov."

Alexander Ač, Centrum výskumu globálnej zmeny Akadémie vied v Českej republike (telefonát): „Arktického ľadu v súčasnosti ubúda asi o trinásť percent každých desať rokov a od roku 1980 vlastne takto zmizlo okolo osemdesiat percent všetkého arktického ľadu plávajúceho v oceánoch."

Kristína Jurčišinová: „Nová dohoda má na parížskom summite nahradiť končiaci Kjótsky dohovor, ktorý ako prvý stanovil záväzné ciele redukcie emisií skleníkových plynov. Spojené štáty a Čína, ktoré sú zodpovedné za štyridsať percent všetkých skleníkových plynov, sa vtedy k protokolu nepripojili."

 Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o.

 (MI)

 Foto:  Videoarchív RTVS

Kľúčové slová:
vedy o Zemi a enviromentálne vedy

Tlač