Aké sú riziká prenosu chrípky a ako sa máme voči nej chrániť

10. 02. 2015

logo Rádio Slovensko(06. 02. 2015; Rozhlasová stanica Slovensko; Z prvej ruky; 12.30; por. 1/1; Juraj Jedinák)

Juraj Jedinák, moderátor: „Susedné Česko zasiahla silná chrípková epidémia, štyria ľudia dokonca zomreli, situácia je teda vážna. Každý z nás si určite kladie otázku, či môže táto epidémia prejsť cez hranicu aj k nám. Aké sú teda riziká prenosu a ako sa voči chrípke brániť. Prinesieme najaktuálnejšie čísla za Slovensko a dôležitú časť debaty budeme venovať aj infekčnej zodpovednosti, teda problému ako obmedziť kontakt nakazených so zdravými, a to či už v školách alebo v zamestnaní. Dnešní hostia v štúdiu Gustáv Russ z Virologického ústavu Slovenskej akadémie vied a na telefónnej linke je Lenka Skalická z Úradu verejného zdravotníctva. Pozdravujeme aj šéfku Združenia samosprávnych škôl Alenu Petákovú, dobrý deň. Pri počúvaní vás víta Juraj Jedinák.
Na úvod poďme rovno na Úrad verejného zdravotníctva. Pani Skalická, poviete nám teda najnovšie čísla a sumár za ten ostatný týždeň ako to vyzerá?"

Lenka Skalická, Úrad verejného zdravotníctva: „V tomto kalendárnom týždni bolo hlásených 102 401 akútnych respiračných ochorení, v porovnaní s predchádzajúcim týždňom to predstavuje nárast chorobnosti o 9,2 percenta. Najvyšia je chorobnosť zaznamená v Nitrianskom kraji, naopak, najnižšia v Žilinskom kraji. Čo sa týka tohto ochorenia, tak najviac ochorení bolo u detí do päť rokov. Chrípkových ochorení sme mali v tomto kalendárnom týždni hlásených 17 414, čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom nárast chorobnosti o 8 percent. Opäť najvyššia chorobnosť bola v Nitrianskom kraji, naopak najnižšia v Košickom kraji. Čo sa týka chrípkových ochorení, tak najviac prevládalo u detí a tínedžerov, teda vo vekovej skupine od 6 do 14 rokov. V tomto kalendárnom týždni bol prerušený aj výchovno‑vzdelávací proces, opäť sme tam mali veľa škôl, ktorých bolo zatvorených, a to bolo 112 materských, 113 základných a 16 stredných."

Juraj Jedinák: „Môžete povedať prípadne, že dá sa na základe týchto čísiel aj niečo prognózovať a možno už hovoriť o epidémii?"

Lenka Skalická: „Zatiaľ zaznamenávame len lokálne epidémie, ako som aj povedala, týka sa to hlavne tých škôl. Sú to teda na úrovni lokálnych, ale zatiaľ nevieme predpovedať, aké bude nasledujúce obdobie. Môžeme počítať aj s tým, že tá chorobnosť bude stúpať, ale ako mám pred sebou aj výsledky z minulého týždňa, tak tam sme mali ten nárast chorobnosti o 30 percent, pričom teraz je to len 9 percenta. Takže možno to bude postupne klesať, ale ešte nemôžeme povedať dopredu, uvidíme, aký bude ďalší vývoj."

Juraj Jedinák: „Zatiaľ vám ďakujem. Pán Gustáv Russ je tu s nami v štúdiu ako virológ, takže vás sa rovno opýtam, čo tieto čísla hovoria, naznačujú už nejaký vývoj a môže sa to, čo je v Česku preniesť cez hranice na Slovensko?"

Gustáv Russ, Virologický ústav Slovenskej akadémie vied: „To sa s najväčšou pravdepodobnosťou už prenieslo, a to čo momentálne sa zisťuje v Čechách, to nie je zatiaľ žiadna katastrofa, pretože tie vírusy chrípky môžu byť naozaj veľmi nebezpečné a o čom sa málo hovorieva je to, že v skutočnosti tí pacienti najviac trpia tým, že dôjde u nich k tzv. sekundárnej bakteriálnej infekcii. Čiže u chrípky je to nebezpečie, že keď sa nainfikujete vírusom chrípky, tak tým vlastne otvárate cestu pre veľmi zlú bakteriálnu infekciu. Preto v mnohých prípadoch, keď dôjde k úmrtiu, napríklad v roku 1918, keď zomrelo na svete strašne veľa ľudí, takých 20 miliónov, väčšina z nich nezomrela v dôsledku infekcie vírusom chrípky, ale zomreli preto, že po tej chrípky dostali bakteriálnu infekciu. Čiže tam treba vždy sledovať to, že či tí ľudia, ktorí boli postihnutí chrípkou, v skutočnosti nedostali ešte sekundárnu bakteriálnu infekciu."

Juraj Jedinák: „Ako je možné, že v takej modernej dobe, v ktorej žijeme, ešte stále zomierame na takú relatívne jednoduchú chorobu ako je chrípka? Nevieme to, čo ste spomínali, nejako eliminovať, potlačiť?"

Gustáv Russ: „No, potlačiť to vieme veľmi jednoducho, ale to je presne to, čo ľudia neurobia. Na Slovensku pokiaľ viem, sa vlani dalo očkovať 2 percentá ľudí. Nič lepšie nikto nikdy nevymyslel, ani v dohľadnej dobe proti chrípke nevymyslí, ako je očkovanie. Ale väčšinou dostanú slovo tí, ktorí sú proti očkovaniu. Môžete si spraviť aj taký skríning relácií v rozhlase, v televízii, prejsť cez noviny a zistíte, že najčastejšie natrafíte na články a relácie o tom, aké je očkovanie nebezpečné. Ale že bez očkovania to nejde, to sa nedozviete."

Juraj Jedinák: „Dobre, k tomu sa môžeme ešte vrátiť počas relácie, ale mňa ešte zaujímajú tie prognózy. Pýtal som sa pani Skalickej či sa dá nejako z tých čísiel ako spomínala už povedať, ako to bude u nás s chrípkou. Čo si o tom vy myslíte? Tieto čísla už niečo napovedajú alebo jednoducho sa to nedá povedať ako v matematike presne, že tie ochorenia budú dvojnásobne, štvornásobne, šesťnásobne narastať?"

Gustáv Russ: „Nie, to sa vôbec nedá povedať a ja som prekvapený tým, že sa tak veľmi zaujímame o to, čo sa deje v Čechách, pretože aj si myslím, nás by mala zaujímať skôr situácia v Rakúsku. Lebo keď si uvedomíte, koľko ľudí zo Slovenska a z Bratislavy chodí do Rakúska, tam pracuje, niektorí sa každý deň vracajú domov, čiže to, čo sa deje v Rakúsku, sa pravdepodobne u nás odrazí viac ako to, čo sa deje v Česku."

Juraj Jedinák: „Poďme zapojiť aj pani Petákovú zo Združenia samosprávnych škôl a na vás taká najskôr praktická otázka. Bojíte sa vy vo vašich školách alebo aj v tej konkrétnej vašej, keďže vy ste riaditeľka školy, toho, keď prichádzajú z Česka informácie o epidémii?"

Alena Petáková, Združenie samosprávnych škôl: „No, či sa bojíme, to je taká otázka, ako každý občan sa bojíme, asi tak. Ale skôr zostaneme v takom strehu a začneme sledovať a monitorovať to, čo sa deje u nás na škole. Väčšinou to začne takými drobnými správami, že v jednej triede chýba viacej žiakov a vlastne to je pre nás takým signálom, že začneme monitorovať, taký denný monitoring robíme chýbajúcich žiakov, ako sa to zvyšuje atď. a začneme to pozorovať a dávať si to na papiere a podľa toho vlastne začneme potom postupovať."

Juraj Jedinák: „Môžete ešte možno viacej konkretizovať tie opatrenia, ktoré robíte, keď sa z rádia dozviete, že je epidémia, dá sa tomu vôbec predísť?"

Alena Petáková: „U nás v školách asi ťažko, pretože to by nemohli chodiť deti nakazené do školy, v podstate museli byť rodičia trošku zodpovednejší v tom zmysle, že mnohokrát nám pošlú dieťa do školy aj také, o ktorom vedia, že ráno mu je zle a cez to všetko ho zanesú do školy. Ja zase chápem rodičov, že majú zamestnanie, a že majú problém jednoducho zostať s dieťaťom doma, ale tým pádom sa to všetko sem jednoducho donesie. My už robíme len tie opatrenia také, ktoré vlastne zamedzujú tým akútnym veciam ako napríklad, že tomu dieťaťu začne stúpať teplota, vracia a podobne. Čiže voláme rodičov, zase nie každý rodič môže hneď prísť, čiže dieťa izolujeme a jednoducho začneme robiť hygienické opatrenia, dezinfekciu toaliet, kľučiek na dverách, tried atď. Proste viacej sa dezinfikuje podlaha a všetko dookola v škole."

Juraj Jedinák: „Ako rýchlo sa to už potom šíri, keď to príde?"
Alena Petáková: „No, to je ťažko povedať. Začne to väčšinou v jednej, dvoch triedach, a potom sa to pomaličky nesie už celou školou. Je to ťažko povedať, ako rýchlo. Väčšinou to ustane na nejakom tom čísle. My sme ako škola väčšinou nikdy nešli nad nejakých 20 – 30 percent, vždy to tak nejako zastane, len škola má problém vtedy, keď práve sa nakazia učitelia od žiakov a učitelia začnú chýbať a deti sa už vracajú zdravé a my teda nemáme koho dať zastupovať, suplovať do tých tried, lebo my v rámci základnej školy si nemôžeme dovoliť len tak pustiť dieťa domov alebo nemať vyučovaciu hodinu, lebo nemáme tam koho dať ako na stredných školách, že majú voľnú hodinu. Proste u nás deti musia byť stále pod dohľadom, pod dozorom a škola má práve vtedy problém, keď učitelia začnú chytať choroby a začnú vypadávať a byť doma na PN‑kách a preliečovať sa a tak podobne."

Juraj Jedinák: „To je zaujímavý moment, poďme si teda opäť, pán Russ, s vami povedať šírení týchto epidémií. Akým spôsobom, keď hovoríme vyslovene o chrípkovej epidémii sa to šíri a čo robiť, aby teda sa to nešírilo."

Gustáv Russ: „Tak ešte by som reagoval na to, čo je v tých školách. No tak v tých školách by sa tomu dalo zabrániť veľmi jednoducho. Spôsobom, ktorý sa používa v ázijských krajinách, že by tie deti nosili šatku, teda rúško. Ja som u nás ani vlani nevidel ani jedného človeka v čase, keď zúrila chrípka, že by išiel s rúškom. Rúško je perfektná ochrana. Nič lepšie už keď ste nakazený nemôžete urobiť, lebo vy šírite ďalej tú chrípku tým, že vykašliavate malo kvapôčky a touto kvapôčkovou infekciou infikujete ďalších ľudí. No, a potom samozrejme očkovanie. Čo sa týka tých učiteľov, ja si myslím, že to by mal byť záujem každej školy, každej pani riaditeľky, aby nejako propagovala očkovanie proti chrípke všetkých, ktorí sú v tom učiteľskom zbore, ešte aj školníka a každého, kto v tej škole robí a dôjde do styku s deťmi. To je jediný spôsob, ako môžete zabrániť šíreniu. Takisto tie deti by nemali chodiť v tom čase do kina, do divadla, na hokej a ja neviem, cestovať MHD, pretože to sú miesta, kde sa najrýchlejšie zainfikujete."

Juraj Jedinák: „Tak rovno sa opýtajme pani Petákovej, že čo hovorí na tie rúška, aká by bola možnosť škôl niečo takéto zaviesť?"

Alena Petáková: „Zasa to je problém v rámci financovania, lebo dobre, keby to mala škola zabezpečiť, že nakúpiť rúška v čase epidémie alebo nejakej takej chrípkovej nákazy, tak má veľký problém finančný, že ako tie rúška zakúpi, za aké peniaze atď. Ale keby boli občania tejto republiky takí zodpovední, že naozaj si začnú nosiť rúška keď vedia, že sú nakazení, tak by to bolo fajn, podľa mňa by to riešilo veci."

Juraj Jedinák: „Takže je tu súhlas, uvidíme, možno v budúcnosti. Už sa pomaličky dostávame k tej infekčnej zodpovednosti, takže zase možno sa obrátime na Úrad verejného zdravotníctva a na pani Lenku Skalickú. Skúste pani Skalická nám povedať, ako je takéto niečo zakotvené v zákone? Je možné, už sme to tu naznačovali, poslať zamestnanca domov, je možné ho nejako potrestať, ak napríklad odmietne odísť z pracoviska, z výrobnej haly atď., ako to je ošetrené?"

Lenka Skalická: „Ja ešte si dovolím povedať, ako to tu aj odznelo, že v prvom rade je zodpovednosť na danej osobe, ktorá je chorá, ktorá si má uvedomiť, že ochorenie ako je chrípka treba vyležať a zostať doma a nenavštevovať rôzne kultúrne podujatia alebo školy, prípadne pracovné zamestnania. Ale čo sa týka kompetencií, Úrad verejného zdravotníctva v rámci našej legislatívy, neexistuje právny predpis, ktorý by obmedzoval alebo zakazoval pobyt v školskom zariadení alebo v pracovnom prostredí. Treba povedať, že čo sa týka škôl, tak tam rozhoduje riaditeľ školského zariadenia, ak mu chýba väčší počet žiakov, môže prerušiť výchovno‑vzdelávací proces a o tomto svojom rozhodnutí informuje potom príslušný Regionálny úrad verejného zdravotníctva."

Juraj Jedinák: „Je toto podľa vás dostatočná úprava zákona a je to teda už na tom, ako naložia s formuláciou zákona či už zamestnávatelia alebo spomínané školy, škôlky atď.?"

Lenka Skalická: „Keďže to nie je v zákone, že by mali zamestnávatelia nejakú tú povinnosť, resp. mali byť dačo v rukách, že môžu toho zamestnanca poslať domov, tak v prvom rade je to na zodpovednosti danej osoby, ktorá je chorá. Musí si uvedomiť, že je to ochorenie, ktoré sa šíri kvapôčkovou cestou a môže to ochorenie preniesť na svojho kolegu. Zároveň, keď sú tam vlastne klimatizované priestory, tak tam je oveľa ľahšia cesta, že sa to prenesie aj ďalej. Takže zatiaľ zákon na toto nie je, že by dávalo nejaké právo tým zamestnávateľom poslať domov zamestnancov."

Juraj Jedinák: „Poďme sa teraz pozrieť ako problém so vstupom chorých na pracovisko riešia spomínaní zamestnávatelia. Jaroslavovi Barborákovi viac povedal Rastislav Machunka za Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení, ktorý je aj sám zamestnávateľom. Vypočujme si teda ich rozhovor."

Rastislav Machunka, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení: „U nás vo firme začíname s prevenciou v októbri a v novembri, kedy preplácame zamestnancom vakcínu očkovaciu proti chrípke, pokiaľ nie je samozrejme hradená zdravotnou poisťovňou. A čo sa týka izolácie, tak priamo v pracovnom poriadku máme zakotvené, nezdržiavať sa na pracovisku, pokiaľ trpí infekčnou chorobou. A to sa samozrejme výsostne dotýka aj chrípky. Ak by takéto porušenie nastalo, teda ak by sme zamestnanca našli v pracovnom procese s infekčným ochorením, tak je to ako akékoľvek iné porušenie pracovnej disciplíny, keďže je to v pracovnom poriadku a môžu z toho vzniknúť sankcie."

Jaroslav Barborák, redaktor: „Čiže toho dotyčného môže stáť až miesto, hej?"

Rastislav Machunka: „Pri opakovanom porušení áno, ale takéto prípady nenastávajú. Skôr si zamestnanci uvedomujú, že ten problém tu je a ak sú chorí, tak ostávajú doma."

Jaroslav Barborák: „Pán Machunka, môžete vy ako zamestnávateľ ráno vášmu podriadenému, ktorý by mal evidentné príznaky chrípky, jednoducho zakázať vstúpiť na pracovisko? Máte sa o čo oprieť v legislatíve?"

Rastislav Machunka: „Máme sa o čo oprieť v pracovnom poriadku. Je samozrejme na každom zamestnávateľovi, ako má postavený pracovný poriadok, a ak takéto možnosti pracovný poriadok pripúšťa, tak potom ich môže využiť."

Juraj Jedinák: „Takže to bol Rastislav Machunka a skúsme sa obrátiť teraz opäť na pani Alenu Petákovú zo Združenia samosprávnych škôl. Pani Petáková, zostaňme najskôr pri škole ako zamestnávateľovi, vy už ste spomínali tie problémy s učiteľmi, to bol naozaj zaujímavý moment, keď vám ochorejú po žiakoch. Ako voči ním teda postupujete na pracovisku, máte nejako podobne, ako to spomínal pán Machunka, zakotvené povedzme v školskom poriadku alebo v takomto pracovnom poriadku, že nemôžu prichádzať na pracovisko alebo, ako to riešite?"

Alena Petáková: „Nie, určite väčšina škôl takéto niečo nemá v pracovných poriadkoch. Viete, u nás je to taký problém skôr takej etiky, hej. Ako ja budem trestať učiteľa alebo nejako ho postihovať alebo posielať domov, lebo to má ďalšie následky, áno, na plate atď., za to, že on trebárs dostal ochorenie od dieťaťa, ktoré bolo v škole. To je taká etická otázka, že čo vlastne, viete, on bol nakazený v rámci zamestnania a má potom zamestnávateľ právo ho ešte trestať ďalej v podstate tým, že ho pošle domov buď na PN‑ku alebo na náhradné voľno, alebo na dovolenku, tiež je ťažko posielať v čase, keď máte viacerých zamestnancov v škole chorých a teraz riaditeľ je zodpovedný za výchovno‑vzdelávací proces, tiež si nemôže poslať na dovolenku ľudí. Čiže mali by to byť tie PN‑ky a PN‑ka zase strašne naruší finančnú situáciu toho daného učiteľa, ktorý má aj tak nízky plat. Čiže to je taký začarovaný kruh a ešte ja ako zamestnávateľ, ktorý som tiež vlastne pedagóg, budem postihovať a posielať preč."

Juraj Jedinák: „Čiže vy ho vlastne netrestáte takéhoto zamestnanca?"

Alena Petáková: „Nie, u nás je to na báze toho, že, viete, učiteľ keď ochorie, tak sám vie, že zostáva doma, pretože jemu tá choroba chrípka alebo podobné veci tým, že on musí stále rozprávať a komunikovať, jemu nedovolí viesť ten vzdelávací proces sám o sebe. Viete dobre, že keď máte chrípku a kašlete, bolí vás hrdlo, že radšej nerozprávate. V škole sa to nedá radšej nerozprávať. Lebo v základnej škole vás deti na každom kroku vám kladú nejaké otázky a niečo od vás chcú. Takže je to problém."

Juraj Jedinák: „Pán Russ, poďme opäť k vám, ako sa vy pozeráte na riešenie tejto infekčnej zodpovednosti. Pri chrípke to vyzerá tak jednoducho, Trestné právo už rieši aj choroby ako AIDS alebo mor a podobne, ale pri chrípke to znie naozaj tak, aj sme počuli ľudský príklad zo škôl, že naozaj tí ľudia za to nemôžu, ako to vidíte vy? Predsa len ste spomínali, že sme zodpovední za to, že sme chorí a šírime to."

Gustáv Russ: „Tak ale možno by to malo fungovať tak, ako ten pán hovoril, že je to v ich podniku. To znamená, že to, už je neskoro niečo robiť, keď tí učitelia ochorejú, to už je jedno, či ich nakazil žiak alebo s tým prišli. Fakt je ten, že tá škola by sa mala starať o to, aby ten učiteľský zbor bol čo najlepšie chránený prípadne pred chrípkou, ktorá môže prísť. Škola začína 1. septembra, čiže vtedy je ideálne obdobie nato v októbri, aby sa tí učitelia a škola aby sa o to postarala, aby učitelia boli zaočkovaní. Opakujem, nič lepšie proti tomu neexistuje. A tvrdiť, že to očkovanie je zlé alebo že dokonca niekomu škodí, to je smiešne, to sú hlúposti. Ale keby ja som bol riaditeľ nejakej školy, tak by som velice presviedčal a trval na tom, keby som mal tú legislatívu za sebou, že tí učitelia musia byť zaočkovaní."

Juraj Jedinák: „U nás očkovanie na chrípku nie je povinné, opýtame sa opäť pani Petákovej, či teda takéto očkovania sa robia na školách v prípade myslím samozrejme zamestnancov, zatiaľ stále sme pri učiteľoch, resp. chodievajú sami, ak im to preplácajú poisťovne?"

Alena Petáková: „Učitelia si to väčšinou riešia každý sám. Samozrejme, že oni vedia, že proste táto možnosť je, ale je to na báze dobrovoľnosti, čiže každý si sám to rieši podľa svojho zdravotného stavu. Viete, mnohí, čo som počúvala medzi zborom, mnohí aj boli a mali pocit, že ešte silnejšia bola tá chrípka a podobné veci. Čiže tiež boli ovplyvnení podľa mňa médiami, ale je to naozaj individuálne, neriešime to amblok, že všetci musia a tiež nemôžete prinútiť všetkých ľudí ísť sa dať zaočkovať."

Juraj Jedinák: „Položili ste zaujímavú otázku, takže pán Russ odpovie, ako je to s tým pocitom, že človek bol ešte viacej chorý po zaočkovaní, lebo naozaj, mnoho ľudí to hovorí, aj tí, ktorí sa chodia povedzme pravidelnejšie očkovať."

Gustáv Russ: „Tak hovorí sa všeličo. Ja nechcem nikoho zľahčovať, ale z odborného hľadiska a z doložených štúdií sa dá povedať jednoducho, že je to hlúposť. Pretože nikto nikdy nedokázal vedecky, že to naozaj tak je. Neexistujú vakcíny chrípkové, ktoré by tomu človeku mohli uškodiť, a dokonca zvýšiť jeho ochorenie, zhoršiť ho."

Juraj Jedinák: „No tak skúsme sa na to pozrieť prakticky, že prečo tí ľudia majú ten pocit, že sú možno viac chorí?"

Gustáv Russ: „Pred chvíľou ste to povedali. Za to sú zodpovedné médiá. Ale nikto nikdy nepotrestá médiá za to, že šíria poplašnú správu. Toto je poplašná správa. Ja som raz, nechcem menovať tú televíznu stanicu, mal som s nimi problémy,  ktorí ohlásili, že nejaký neurológ zaočkoval dvoch ľudí, ktorí po dvoch mesiacoch zomreli. A tvrdilo sa, že je to preto, že tá vakcína bola proti chrípke. To je úplná hlúposť. Pretože po dvoch mesiacoch na základe dvoch prípadov vy nemôžete spraviť takýto záver. Ale medzi ľuďmi sa to rozšírilo, ľudia sa zľakli, ľudia sú pohodlní navyše, sú štáty, kde môžete ísť do samoobsluhy v hypermarkete a v kúte vás zaočkujú."

Juraj Jedinák: „Dobre, ešte poďme raz do školy za pani Petákovou a opýtam sa ešte, ako je to teda v prípade žiakov, aké máte možnosti poslať žiaka domov, lebo asi je to trochu iné ako v škôlke, lebo v škôlke keď rodič príde s chorým dieťaťom, tak ho okamžite otočia, že zoberte si ho späť, ale v škole to dieťa príde samo. Takže ako s ním postupujete, máte nejaké miestnosti, kde ho viete prípadne odizolovať ak napríklad ochorie počas dňa, že sa mu prejavia tie príznaky?"

Alena Petáková: „No určite. Ak učiteľ zbadá nejaké také príznaky, tak ho privedie, u nás je to zaužívané tak, že privedie dole, kde je vedenie školy a v podstate telefonujeme rodičovi, že nech si to dieťa príde zobrať. Ak rodič nemôže okamžite prísť, tak je dieťa vlastne, u nás je voľný priestor zborovňa, určite ho nedávame naspäť do triedy, je samostatne, kdesi mimo všetkých. Problém je však v tom, kto má s chorým dieťaťom zostať. Viete, lebo všetci máme nejakú prácu, všetci sú kdesi v triedach, každý niečo má robiť a na takúto situáciu škola nie je pripravená."

Juraj Jedinák: „A ako to riešite?"

Alena Petáková: „Kto je voľný, ten momentálne je s tým dieťaťom a sa oň stará. Mnohokrát je to aj pani tajomníčka, mnohokrát sú to iní zamestnanci, proste kto má vtedy možnosť byť s tým dieťaťom. V každom prípade ho nemôžeme nechať samé, lebo môže sa čokoľvek stať a čakáme teda, kým príde rodič. Niekedy je to až do poobedia."

Juraj Jedinák: „Dobre, ďakujem. Posledná veta od pána Russa. Dá sa vôbec zabrániť tomu, aby neboli epidémie, aby sa stále cyklicky neopakovali?"

Gustáv Russ: „Tomu sa nedá zabrániť žiadnym spôsobom, pretože ten vírus, ktorý toto ochorenie spôsobuje, je neuveriteľne premenlivý, on sa stále mení a zatiaľ sa nepodarilo vyriešiť, že by bola nejaká vakcína, ktorá vás bude chrániť aj do budúcnosti voči vírusom, ktoré prídu. Ale dá sa predchádzať tomu, keď budete dodržiavať určité pravidlá hry. Jedno z nich je napríklad, ide o respiračné ochorenie. Číslo jedna je nefajčiť. Pretože fajčenie poškodzuje vaše pľúca a prečo by ste si poškodené pľúca mali ničiť ďalším spôsobom, to znamená, že dostanete chrípku."

 Juraj Jedinák: „Čiže je to aj na ľuďoch..."

Gustáv Russ: „Plus podporovať imunitný systém, zdravo sa stravovať a cvičiť, behať, brusliť sa, to je jedno čo, ale pohybovať sa."

Juraj Jedinák: „Ďakujem pekne, čas na dnešnú reláciu vypršal. Ďakujem a dovidenia."


Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)

(MI)

Kľúčové slová:
virológia

Odbory vedy a techniky:
Lekárske vedy

V Česku riešia chrípkovú epidémiu. Ako je to s prípadnou zodpovednosťou nezodpovedných šíriteľov nákazy?

Tlač