D. Pudiš: Chcem ľudí nadchnúť pre fotoniku

25. 02. 2015

Rozhovor s prof. Ing. Dušanom Pudišom, PhD., slovenským vedcom, uznávaným odborníkom na fotoniku, z Katedry fyziky na Elektrotechnickej fakulte Žilinskej univerzity v Žilineprof. Ing. Dušan Pudiš, PhD.

Dušan Pudiš sa narodil v roku 1974 v Ružomberku. V rokoch 1992 – 1997 študoval na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave, špecializácia: Elektronika. V r. 1997 – 2000 absolvoval doktorandské štúdium, v r. 2001 obhájil titul PhD. a v r. 2007 sa  stal docentom. V máji 2014 mu prezident SR udelil titul profesor v odbore elektrotechnológie a materiály. Od r. 2002 pôsobí na Katedre fyziky Elektrotechnickej fakulty Žilinskej univerzity (EF ŽU) v Žiline.

V rámci vedecko-výskumnej činnosti sa zaoberá vývojom nových elektronických a optoelektronických prvkov na báze fotonických štruktúr a planárnych fotonických štruktúr pre integrovanú optiku a optoelektroniku. Zvlášť sa zameriava na prípravu LED diód, polovodičových laserov, vlnovodov a senzorov s implementovanou fotonickou štruktúrou. Je zodpovedným riešiteľom štyroch domácich grantov VEGA a 1 APVV.

Má rozsiahlu publikačnú činnosť. Napísal monografiu, vysokoškolskú učebnicu, 2 skriptá, publikoval 23 vedeckých prác v zahraničných časopisoch, z toho 20 karentovaných, 16 vedeckých prác v domácich nekarentovaných časopisoch, 40 prác v zborníkoch z domácich konferencií, 23 prác v zborníkoch zahraničných konferencií.

Absolvoval pozvané prednášky na medzinárodných konferenciách a seminároch: SCPOC 2010, Liptovský Ján, Kolloquim 2010 TU Ilmenau, Nemecko, Information Photonics 2013 Warszaw, Poľsko, Elektro 2014, Rajecké Teplice, ExCom, education seminar 2014, Boskovice, Česká republika. S prezentáciami vystúpil na zahraničných konferenciách: Exmatec, Heraklion, Crete (1999), Hetech, Machester, England (2006), Beijing, China (2010), Florencia, Italy (2012), San Diego, USA (2013).

Prof. Ing. Dušan Pudiš, PhD., bude dňa 26. 2. 2015 o 17.00 hod. hosťom vedeckej kaviarne Veda v CENTRE, ktorej organizátorom je Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR). Pri tejto príležitosti sme ho požiadali o rozhovor. 

Pán profesor, mohli by ste stručne a populárnou formou priblížiť obsah Vašej prednášky pod názvom Fotonika alebo čo dnes dokážeme so svetlom? 

Mám pocit, že už od čias objavenia žiarovky svetelné technológie prichádzajú v takých vlnách. Napríklad zlomový moment bol objav lasera a následne optického vlákna. Až budúcnosť zhodnotí, aký veľký bol prínos fotonického kryštálu z doby, v ktorej žijeme. Ja chcem krátko predstaviť tie najväčšie momenty, kedy svetlo posunulo technológie a pristaviť sa viac pri fotonickom kryštále, ktorý posúva hranice existujúcich optických technológií a ktorý je výrazným krokom k technológiám svetla na čipe.

Študovali ste na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Na základe čoho ste sa rozhodli pre štúdium na tejto fakulte?

Od strednej školy sa ťahali dve silné možnosti – fyzika alebo elektrika. Elektriku mám v génoch a fyzika ma baví. V poslednom momente rozhodnutia ísť študovať fyziku na Univerzitu Komenského alebo elektroniku na STU to bola už čudná náhoda. Kým na STU boli prijímacie skúšky skôr a ja som bol už prijatý, tak na skúšky na UK by som musel znova cestovať. S odstupom času si  myslím, že keby som bol po tej fyzike viac túžil, tak by som tam šiel. Ale zostalo to vo mne nevyliečené a ja sa k tej fyzike stále vraciam po všetkých štúdiách a diplomoch v elektronike. Na druhej strane ten fyzikálny pohľad na elektroniku a elektronický na fyzikálne experimenty by som nechcel stratiť.  Ale tá otázka sa dá odpovedať aj celkom inak. Pretože tam bola elektronika jedna z najlepších na Slovensku.

Ste jedným z najmladších profesorov na Slovensku. Aká bola Vaša cesta k vede? 

Začalo to vzťahom k prírode a ten mám z domu od rodičov a detstva, keď som sa za krásou krídel motýľov šiel zabiť so sieťkou v rukách. Vtedy to bolo od mňa hlúpe, lebo som si krásu prírody ukladal do zbierky. Až neskôr som pochopil, že je oveľa väčší zážitok motýľa vychovať z larvy a vypustiť ho do prírody. Z toho mám neskutočné zážitky. A dodnes hľadám inšpirácie pre vedu v prírode. Zvlášť fotonika je pre to presná.

Na univerzite potom prišiel ten moment oslovenia vedou. To je moment, ktorý sa mi stal v laboratóriách u svojho školiteľa prof. Kováča na doktorandskom štúdiu a hneď som vedel, že toto chcem robiť. Vynoril sa s prvým úžasným objavom. Na ten večer nikdy nezabudnem, keď sa nám v kryostate pri héliových teplotách rozsvietila dióda na báze arzenidu gália na zeleno. Niečo, čo sme predtým mesiace prenasledovali. Ten pocit, keď ste nabitý endorfínom z objavu niečoho nového som zažil odvtedy ešte pár krát. To všetko ďalšie, čo s vedou súvisí, ako je písať články, hľadať nápady na konferenciách, som sa začal učiť až neskôr. Ale sú to všetko pekné veci, hoci na strach z prvého vystúpenia na konferencii sa tiež nedá zabudnúť.“

Pohľad do laboratória s fotonickými technológiami

 Pohľad do laboratória s fotonickými technológiami

Ktoré svoje pracovné úspechy považujete za najvýznamnejšie?

Je pre mňa životnou motiváciou zanietiť ľudí pre to, čo robím. Chcem ich nadchnúť pre fotoniku a chcem, aby sa tešili z výsledkov, keď aj ja. Keď sa obzriem trošku dozadu, tak mám pocit, že sa mi to podarilo. Dnes mám okolo seba niekoľko čerstvých, ale už aj odchovaných nadšencov pre fotoniku. Tá radosť z dosiahnutých výsledkov v takomto tíme sa potom umocňuje a prežívam to niekoľkonásobne viac ako dakedy. Nepoznám väčší úspech ako ten, keď môžem spolu s týmito kolegami zdieľať všetky radosti z úspechov. Ale ak chcete počuť niečo profesionálne, tak potom jednoznačne otvorenie kapitoly fotonických kryštálov, vrátane vybudovania technológií ich prípravy krok po kroku.

Aktívne sa zapájate do národných i medzinárodných projektov. Mohli by ste niektoré z nich spomenúť? 

Úprimne v tých medzinárodných sa stále hľadáme a ide to pomaly. V národných projektoch sme skúsenejší a až pri tejto otázke mi dochádza, koľko nových tém sme v nich naštartovali. Začínali sme s projektmi s vyvinutím mikroskopu pracujúceho v tzv. blízkom poli, ktorý sa vyznačuje o rád lepšou rozlišovacou schopnosťou ako optické mikroskopy a využíva špeciálne zahrotené sondy z optických vlákien, ktoré sme si sami pripravovali. Dodnes touto technikou dosahujeme špičkové rozlíšenia na úrovni sto nanometrov. Následne sme spustili sériu projektov na budovanie technológií fotonických kryštálov od interferenčnej litografie, cez litografiu v blízkom poli až po priamy zápis laserovým zväzkom. Všetky majú spoločného menovateľa – laser a všetky zasahujú do oblasti nanotechnológií. Okrem iného s kolegom prof. Martinčekom, s ktorým sa roky spolu prebíjame vedou, sme otvorili novú oblasť polymérnych vlákien a štruktúr na báze siloxanov, kde sa javí úžasný potenciál využitia hlavne v oblasti senzorov.

Čo by, podľa Vás, pomohlo zvýšiť záujem mladých ľudí na Slovensku o štúdium prírodovedných a technických odborov?

Čiastočne môže pomôcť otvorenie atraktívnych študijných programov. Možno práve aj z oblasti fotoniky. V tomto tiež robíme prvé kroky. Lenže študent sa pozerá za hranicu štúdia a tam je na Slovensku v týchto oblastiach slabé zázemie. Ďalším krokom by mohol byť vznik start-up a spin-off firiem. Bude to dlhší proces, ale my sa o to už systematicky snažíme a vidíme malé úspechy.

Okrem prednášok na medzinárodných konferenciách, vystúpili ste so svojimi prezentáciami aj v zahraničí, napr. v Anglicku, Číne, Taliansku, USA. Kde ste sa stretli s najväčším záujmom o Vaše vystúpenie, prípadne čo tam najviac zaujalo Vás? 

Myslím, že vo Varšave. Je to dané aj tým, že som tam mal pozvanú prednášku a bolo tam viac priestoru sa prezentovať. Tie ostatné sú zase zdrojom inšpirácie nových nápadov aj spoluprác. Ale nedá sa ísť do takých krajín a nevnímať ich pre vedu. To všetko je obrovské more zážitkov, z ktorého si nikdy neviem vybrať a keď sa odtiaľ vrátim, vydržím o tom rozprávať doma a aj kolegom v práci. Väčšinou potom dlho z toho žijem.  Ale jedno poznanie za všetky – máme silné oblasti, kde sme svetu viac ako dobrý partner a to nás motivuje, aby sme v tom pokračovali.

Rozhovor pripravila: PhDr. Marta Bartošovičová

Foto:

archív prof. Dušana Pudiša

Mgr. art. Ján Michálik

Kľúčové slová:
fyzikálne vedy, elektrotechnika, automatizácia a riadiace systémy, vysoké školy, popularizácia vedy a techniky

Odbory vedy a techniky:
Technické vedy

Tlač