Vedci vedia ako poraziť smrť?

11. 02. 2015

Televízna stanica JOJ_logo(04. 02. 2015; Televízna stanica JOJ; Noviny TV JOJ; 19:30; por. 17/20; Anton Adamčík, Adriana Kmotríková, Ján Mečiar)

Adriana Kmotríková, moderátorka: „O nesmrteľnosti snívali ľudia už od dávnych čias. Takúto túžbu premietali buď do rozprávok alebo do mytológie."

Ján Mečiar, moderátor: „Málokto by však dnes s plnou vážnosťou tvrdil, že je možné sa dožiť viac ako napríklad biblický Matuzalem, teda čo ja viem, nejakých tisíc rokov."

Adriana Kmotríková: „A predsa. Tvrdí to britský vedec, ktorý vraj odhalil tajomstvo smrti."

Ján Mečiar: „Otázne ale je, čo by to urobilo s našou úbohou planétou, keby sme odrazu žili tak dlho."

Anton Adamčík, redaktor: „Správne dvere k dlhovekosti vedci vraj objavili, zostáva už len vyrobiť kľúč, ktorý do nich zapasuje, čo je iba technický problém. Takto nejako to vidí cambridgský vedec Aubrey de Grey a dodáva, že nie je nič, čo by bránilo ľuďom žiť aj tisíc rokov. Jeho tímu sa vraj podarilo odhaliť tajomstvo nesmrteľnosti a už dnešní šesťdesiatnici môžu byť prvými, kto prekoná vek biblického Matuzalema. Dnešní mladí ľudia môžu vážne uvažovať nad tým, čím by takýto tisícročný život zaplnili."

(začiatok ankety)

Opýtaný 1: „Niečo naučiť, čo vyžaduje veľa času napríklad."

Opýtaná 2: „Tak určite by som veľa cestovala."

Opýtaný 3: „Neviem, asi by som to nevydržal tisíc rokov."

Opýtaná 4: „By som neskôr začala s niektorými vecami a dlhšie by som si užívala."

Opýtaný 5: „Toľko starostí, čo mám ešte povybavovať, ak ma ľudia poznajú, tak tisíc rokov by mi pomohlo."

(koniec ankety)

Anton Adamčík: „Podľa našich odborníkov je ale tisíc rokov trochu pritiahnuté za vlasy."

prof. RNDr. Ľudevít Kádaši, DrSc., genetik PriF UK: „Podľa tých najserióznejších odhadov, tá naša súčasná genetická výbava, tak maximálne do tých nejakých stodvadsať rokov."

Anton Adamčík: „De Grey a ďalší vedci sa však sústredili na zastavenie starnutia samotnej bunky napríklad tým, že zabránia skracovaniu takzvaných telomér."

prof. RNDr. Ľudevít Kádaši, DrSc.: „Otázka je, že či s tým niečo vieme urobiť, aby sa neskracovali."

Anton Adamčík: „A keby sme aj vedeli, život bunky síce predĺžime, ale či aj celého organizmu, to nevieme. Rovnako neistá je aj cesta takzvaného preprogramovania génov bunky tak, aby sa sama obnovovala."

prof. RNDr. Ľudevít Kádaši, DrSc.: „My teraz vôbec nevieme, že ktoré sú tie genetické faktory zodpovedné alebo vplývajú na dĺžku života."

Anton Adamčík: „Ak by sme aj prižmúrili obe oči a prijali tézu, že smrť je len technickým problémom, potom ale stojíme pred oveľa vážnejšími otázkami. Napríklad, aký to bude mať vplyv na populáciu a povedzme aj prírodné zdroje."

PhDr. Sylvia Porubänová, sociologička: „By nastalo obrovské preľudnenie, ak by to bolo technicky možné, čiže by tu bol obrovský nápor na akékoľvek zdroje, nielen dôchodkové."

Anton Adamčík: „Napríklad potraviny, voda, priestor, energie, čo by zvyšovalo medziľudské napätie."

PhDr. Sylvia Porubänová: „Zvýšilo by sa zrejme enormne aj riziko dajakých násilných konfliktov, vojen a podobne."

Anton Adamčík: „A navyše je otázne, či by to psychicky človek aj uniesol."

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis relácie)

(MB)

Kľúčové slová:
biologické vedy

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy , Lekárske vedy

Tlač