Výskum UK: Neandertálci na Hornej Nitre lovili kone i nosorožce. Chutil im aj špik.

03. 02. 2015

lebka hyeny - pohľad zhora, autor Tomáš ČeklovskýBratislava 3. februára 2015: Kone a pravdepodobne aj nosorožce spolu s ďalšími väčšími kopytníkmi (bizóny, pratury, jelene) boli hlavnými zdrojmi obživy pre neandertálcov na Slovensku. Vyplýva to z unikátneho výskumu doktoranda Univerzity Komenského v Bratislave (UK) Tomáša Čeklovského, pod vedením doc. Mgr. Martina Sabola, PhD. K  zaujímavostiam určite patrí aj to, že už neandertálci mali radi špik z kostí.

Pri skúmaní vyše 11 500 zvieracích kostí a zubov (ako aj ich úlomkov) z Prepoštskej jaskyne  v Bojniciach (z obdobia približne pred 40 000 rokmi) Mgr. Tomáš Čeklovský, študent doktorandského stupňa paleontológie Prírodovedeckej fakulty UK (PriF UK), zistil v spolupráci s ďalšími odborníkmi, že hlavnou lovnou zverou neandertálcov na Slovensku boli kone divé, ale i nosorožce srstnaté, bizóny, pratury, jelene obrovské, soby a vzácnejšie aj mamuty srstnaté. Zaujímavý je aj výskyt leva jaskynného a medveďa. K ďalším nájdeným zvieratám patrili lasicovité mäsožravce a zajace, spolu s hlodavcami, vtákmi, hadmi a žabami.   

Hlavným spôsobom obživy neandertálcov bol organizovaný lov. Súviselo to s rozvojom ľudskej spoločnosti, s celkovým rozumovým vývojom človeka, ktorý viedol k zdokonaleniu výroby kamennej industrie a praktickejšiemu  využívaniu ohňa. Stávali sa vo väčšej miere závislými od výsledkov lovu, pričom významnú zložku získavania obživy tvoril aj zber korienkov, rastlín a ich plodov. Táboriská neboli vyberané náhodne, ale s istým zámerom vychádzajúcim zo znalosti terénu a priestoru, v ktorom sa skupiny lovcov a zberačov pohybovali.
Na kostiach sú nájdené zásahy po ľudskej činnosti v podobe početných zárezov a obíjaní. Mnohé kosti sa našli aj spálené. Najčastejšie sa tieto zásahy vyskytovali na kostiach veľkých zvierat, ako sú mamut, nosorožec, pratur, bizón a kôň. „Neandertálci odrezávali z kostí časti mäsa a zámerne rozbíjali dlhé kosti za účelom získania kostnej drene (špiku). Spálenie kostí dokazuje, že mäso si mohli aj čiastočne tepelne upravovať,“ vysvetľuje Tomáš Čeklovský z PriF UK.
Zaujímavé je aj to, že na niektorých kostiach sa našli stopy po aktivite predátorov, resp. zdochlinožravcov v podobe stôp po ohryzoch a odhryznutí. Hlavným pôvodcom týchto stôp sú hyeny, no nie je vylúčená ani aktivita iných mäsožravcov, napr. vlkov.

Prepoštská jaskyňa v Bojniciach reprezentuje paleolitické osídlenie na území Hornej Nitry. Lokalitu tvorí mohutný jaskynný previs s 8 m dlhým jaskynným priestorom v rámci travertínovej kopy, na ktorej dnes stojí Bojnický zámok. Ide o jedno z najvýznamnejších neandertálskych osídlení s micoquienskou kultúrou na území Slovenska.

Prepoštskú jaskyňu používali neandertálci ako prechodné sídlisko, pričom ju mohli sezónne využívať rôzne tlupy lovcov a zberačov, ktorí sa museli adaptovať na lokálne podmienky. Osídlenia boli krátkodobé a v období neprítomnosti človeka jaskyňa slúžila pravdepodobne ako hyení brloh.

„Som rád, že naši doktorandi sú úspešní vo svojom výskume a prispievajú nielen k poznaniu ľudstva, ale súčasne aj k šíreniu dobrého mena našej alma mater,“ hovorí rektor UK prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD.

Graf znázorňujúci celkový počet kostí nájdených zvierat (autor Tomáš Čeklovský)

Graf znázorňujúci celkový počet kostí nájdených zvierat

Tlačová správa

PhDr. Andrea Földváryová
vedúca
Oddelenie vzťahov s verejnosťou

Univerzita Komenského v Bratislave
E-mail: andrea.foldvaryova@rec.uniba.sk

www.uniba.sk
www.facebook.com/Comenius.University

 

 Uverejnila: MI

 

Kľúčové slová:
biologické vedy

Odbory vedy a techniky:
Prírodné vedy

Tlač