Demografický atlas SR: Zásadné demografické zmeny v priestore a čase

12. 03. 2015

obálka Demografický atlas SR

Dňa 12. marca 2015 (štvrtok) sa v prezentačnom centre AMOS  Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského  uskutočnila tlačová konferencia  a prezentácia publikácie:

Demografický Atlas Slovenskej republiky: Zásadné demografické zmeny v priestore a čase

Predkladaný Demografický atlas Slovenskej republiky reflektuje aktuálnosť demografických a populačno-geografických tém, a nadväzuje na pomerne bohatú atlasovú tvorbu na Slovensku respektíve v bývalom Československu. Komplexný Atlas obyvateľstva Slovenska vznikol v roku 2006, teda pred ôsmimi rokmi. Demografický vývoj odvtedy prešiel viacerými, viac i menej očakávanými zmenami. Pribudli výsledky populačného cenzu z roku 2011. Aktualizácia demografických údajov bola síce veľmi dôležitým, avšak nie jediným impulzom pre vznik nového uceleného diela. Tak ako samotné demografické zmeny, vyvíjajú sa aj demografické výskumy, pribúdajú nové metódy a uhly pohľadu na oblasť demografického vývoja. Predkladaný atlas sa snaží reflektovať túto skutočnosť. Prináša niektoré nové prístupy, prezentuje výsledky niektorých novo aplikovaných metód demografickej analýzy, a to aj v regionálnom a lokálnom priemete. Viaceré prezentované mapové a grafové výstupy idú skôr viac do hĺbky a podstaty demografických procesov namiesto čo najširšieho záberu a presahov do iných vedných disciplín.

Demografický vývoj prešiel v Slovenskej republike za posledných 25 rokov zásadnými zmenami. Tieto zmeny prebiehali na úrovni celoštátnej, ale aj na úrovni regionálnej a lokálnej. U niektorých procesov a štruktúr sa obraz priestorovej diferencovanosti zmenil celkom výrazne. Kým u niektorých procesov došlo k nivelizácii – znižovaniu nerovnomernosti v priestore, inde sa regionálne odlišnosti a rozdiely v úrovni a charaktere demografických procesov a štruktúr naopak zvýšili. Nástup zmien v rodinnom, reprodukčnom ale aj migračnom správaní sa naprieč Slovenskom prejavuje v rôznom čase. V mnohých procesoch sa ukazuje ako pionierskou populácia Bratislavy, a následne obyvateľstvo väčších miest. Naopak, v niektorých viac tradičných regiónoch zrejme pôsobia aj takzvané brzdiace faktory. Zmeny sa prejavujú aj v nich, avšak s menej alebo viac výrazným časovým oneskorením, a zväčša menšou razanciou. V priebehu posledných dvoch dekád niektoré procesy vykazujú zvýšenie a nasledovné zníženie rozdielov naprieč regiónmi, čo súvisí s postupným časovo diferencovaným nástupom zmien.

Obyvateľstvo Slovenskej republiky je rozmiestnené veľmi nerovnomerne. Priemerná hustota zaľudnenia je približne 110 obyvateľov na 1 km2. avšak v niektorých okresoch nedosahuje hustota zaľudnenia ani tretinovú hodnotu. Naopak,  v mestských okresoch je hustota zaľudnenia rádovo v tisícoch obyvateľov na 1 km2. Výraznejšie zmeny v rozmiestnení obyvateľstva po roku 1989 nenastali, keďže došlo k zníženiu objemu vnútornej migrácie, a prirodzený prírastok výrazne klesol vo väčšine regiónov. Rozdiely v dynamike medzi regiónmi sú síce zjavné, avšak hustotu a distribúciu obyvateľstva výraznejšie nedokážu ovplyvniť. Výrazné migračné toky do suburbánnej zóny Bratislavy sú tak jediným faktorom, ktorý spôsobil viditeľnejšie zmeny v rozmiestení obyvateľstva. Na Slovensku zostávajú v súčasnosti prakticky už iba tri oblasti s výraznejším prirodzeným prírastkom obyvateľstva na severe, severovýchode a východe Slovenska a v zázemí Bratislavy. Migračne ziskových okresov na východe Slovenska ubúda, a migrácia má najmä východo-západný smer. Ukazuje sa, že migrácia reaguje aj na rozdiely v regionálnom rozvoji a v socio-ekonomickej úrovni jednotlivých regiónov. Výrazné sú však aj suburbánne migračné pohyby do zázemia najväčších slovenských miest.

Hĺbková demografická analýza jednotlivých demografických procesov poukazuje na hlbokú a zdá sa nezvratnú zmenu demografických trendov, trendov vo vývoji reprodukčného a rodinného správania. Prepad úhrnnej plodnosti (spôsobený aj zmenou časovania a odkladom pôrodov) sa výrazne prejavil vo väčšine regiónov a poslednom hodnotenom období prakticky dve tretiny okresov Slovenska zaznamenali plodnosť pod hranicou veľmi nízkej úhrnnej plodnosti, teda menej ako 1,3 dieťaťa na jednu matku. Znižovanie úrovne plodnosti predstavuje hlavný faktor, ktorý pôsobí na starnutie populácie zdola. Iba v jedinom okrese v poslednom hodnotenom období úhrnná plodnosť presiahla hodnotu dva, kým v prvom hodnotenom období ich bolo ešte 10.

Celú tlačovú správu  a ukážky z publikácie si môžete prečítať tu.

Zdroj:

Tlačová správa

PhDr. Andrea Földváryová
vedúca odd.
Oddelenie vzťahov s verejnosťou
Univerzita Komenského v Bratislave

Uverejnila: MI

Kľúčové slová:
sociálna a ekonomická geografia

Odbory vedy a techniky:
Spoločenské vedy

Tlač