Digitálna pripravenosť krajín EÚ

11. 03. 2015

logo EKPodľa tlačovej správy z 24. februára 2015, v oblasti digitálnych technológií existuje veľa príležitostí, ktorých potenciál sa doteraz naplno nevyužil v prospech európskych občanov a podnikov. Na mnohé otázky počnúc online nákupom či štúdiom až po úhradu účtov alebo využívanie verejných služieb cez internet existuje odpoveď v podobe internetovej siete, avšak jedine v prípade fungovania správnych podmienok. Takýto záver vyplynul z predstaveného nového indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti, ktorý zostavila Európska komisia. Z údajov je zrejmé, že úroveň digitálnej pripravenosti jednotlivých krajín sa v rámci EÚ líši a že štátne hranice naďalej predstavujú prekážku plnohodnotného jednotného digitálneho trhu, ktorý je jednou z najdôležitejších priorít Európskej komisie, pod vedením jej predsedu Junckera.

Predstavený nový nástroj slúži na zmapovanie úrovne internetového pripojenia podľa jednotlivých krajín (rozšírenosť, rýchlosť a cenová dostupnosť širokopásmového pripojenia), internetových zručností, online činností od sledovania správ až po nakupovanie, ako aj stupňa rozvoja kľúčových digitálnych technológií (elektronické faktúry, služby cloudu, elektronický obchod atď.) a digitálnych verejných služieb, ako napríklad elektronická verejná správa či elektronické zdravotníctvo. Údaje, ktoré pochádzajú zväčša z roku 2013 a 2014, poskytujú prehľad o digitálnej situácii v Európe, a to vrátane hodnotenia popredných aktérov v oblasti digitálnych technológií.

Hlavné zistenia vyplývajúce z indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti:

Rozsah digitálnych skúseností závisí od krajiny, v ktorej človek žije, keďže digitálna výkonnosť je iná v prípade najvýznamnejších hráčov (napríklad Dánsko s dosiahnutým skóre 0,68 z 1) ako u krajín s nižšou výkonnosťou (napríklad Rumunsko, ktoré dosiahlo skóre digitálnej výkonnosti na úrovni 0,31). Podrobné informácie možno nájsť v správach o profile jednotlivých krajín.

Väčšina Európanov pravidelne využíva internet: 75 % v roku 2014 (72 % v roku 2013), v rozmedzí od 93 % v Luxembursku po 48 % v Rumunsku.

Európania radi vyhľadávajú audiovizuálny obsah: 49 % Európanov, ktorí surfujú po internete, sa hrávajú hry alebo si okrem nich sťahujú aj obrázky, filmy alebo hudbu. 39 % domácností vybavených televíziou sleduje video na požiadanie.

Malé a stredné podniky (MSP) zápasia s prekážkami týkajúcimi sa elektronického obchodu: Len 15 % MSP sa zaoberá internetovým predajom, pričom menej ako polovica z týchto 15 % má v rámci tohto druhu predaja aj cezhraničnú pôsobnosť.

Digitálne verejné služby sú v niektorých krajinách bežnou realitou, v iných však neexistujú vôbec: 33 % európskych používateľov internetu využíva na zasielanie informácií verejným orgánom online formuláre, pričom situácia sa v jednotlivých krajinách líši – v Dánsku ide o 69 %, v Rumunsku len o 6 %. 26 % európskych všeobecných lekárov využíva elektronické predpisovanie liekov na zaslanie predpisu lekárnikovi cez internet. Tieto počty sú však rôzne, pohybujú sa od 100 % v Estónsku po 0 % na Malte.

Digitálny index je osobitne dôležitý aj z hľadiska prípravy stratégie Európskej komisie týkajúcej sa digitálneho jednotného trhu, ktorú predstaví v máji. Cieľom tejto stratégie je vytvoriť podmienky pre európskych občanov a spoločnosti, aby lepšie využívali významné cezhraničné príležitosti vyplývajúce z digitálnych technológií. Vďaka vytvoreniu jednotného digitálneho trhu môže Európa už o päť rokov dosiahnuť až 250 miliárd EUR v rámci dodatočného rastu, ako aj státisíce nových pracovných miest.

graf: skóre digitálnej výkonnosti

Kliknutím na graf zobrazí sa v plnom rozlíšení

Celá tlačová správa tu


Zdroj:

Tlačová správa EK

(MI)

Odbory vedy a techniky:
Technické vedy

Tlač